Samuel Zoch - prvý bratislavský župan

Samuel Zoch - prvý bratislavský župan

Prvý bratislavský župan Samuel Zoch s manželkou a synom / archív

 
 
 

Po Samuelovi Zochovi je pomenovaná ulica v Bratislave aj chata v Modre, jeho život poznačila osobná tragédia.

publikované: 04.01.2014

Aké ste máli pocity zo župných volieb? Zdalo sa vám, že na Slovensku nie je kandidát, ktorému by ste mohli dôverovať? Chcelo by to iba stroj času. Prvý bratislavský župan v Československu Samuel Zoch pôsobil v oveľa krušnejších časoch, než sú naše. Nielenže udržal na uzde národnostné napätie po prvej svetovej vojne, ale aj pomohol Bratislave stať sa slovenským hlavným mestom. A keď mal pocit, že nedokáže presadzovať svoje názory, odstúpil.  

Osvedčil sa
Na konci prvej svetovej vojny situácia v Bratislave vôbec nebola jednoduchá. Aj po vyhlásení nového štátu zostávala štátna moc v rukách Budapešti, ktorá sa stále mohla spoľahnúť na ozbrojené zložky. „Aj keď sa vojna oficiálne skončila, na Slovensku sa bojovalo,“ vysvetľuje historička Martina Orosová. „Samuel Zoch sa v pohnutých časoch postavil na čelo Slovenskej národnej rady pre Bratislavu a okolie, ktorá oboznamovala ľudí so vznikom Československa, snažila sa prevziať moc a upokojiť rozvášnený ľud.“ Všetky tri ciele sa podarilo splniť. Kľúčovým pre úspech bolo stretnutie Zocha s posledným uhorským bratislavským županom Zoltánom Jankóom, s ktorým sa dohodli na pokojnom prevzatí moci. Zároveň ho vystriedal vo funkcii.

Modranská fara
Samuel Zoch mal v tom čase len tridsaťdva rokov, ale celý jeho dovtedajší život akoby ho predurčoval na dôležitý verejný post. Narodil sa 18. decembra 1882 v hontianskom Cerove vo váženej rodine učiteľa. Už od detstva ho pripravovali na dráhu evanjelického kňaza, ale zároveň mu vštepovali vzťah k vzdelaniu, ale aj k pôsobeniu na národnom poli. Názory rodiny si zjavne osvojil dokonale, čo sa ukázalo, keď si ho veriaci v Modre v roku 1907 zvolili za farára.
„Modranská fara sa počas jeho dlhoročného pôsobenia stala nielen duchovným, charitatívnym, ale aj národno-obrodným, osvetovým a politickým strediskom, okolo ktorého sa sústredili osobnosti slovenského predvojnového kultúrneho a politického života,“ vysvetľuje historička. V prvých rokoch pútala pozornosť najmä výstavba dnes už povestného sirotinca, v ktorom okrem iných vyrastal napríklad básnik Ján Smrek. Nový farár počas finančnej zbierky zmobilizoval celé Slovensko a budova je dielom známeho architekta Dušana Jurkoviča.

Roky vojny
Zochove aktivity výrazne prekračovali cirkevný a charitatívny rámec. V roku 1913 sa dostal do vedenia Slovenskej národnej strany, ktorá reprezentovala konzervatívne martinské krídlo slovenskej politiky. Počas prvej svetovej vojny mu politické angažovanie spôsobilo nemalé komplikácie. „Agilný kňaz sa ocitol pod policajným dozorom bratislavského župana Szmrecsányiho,“ pripomína Martina Orosová. Ale neodradilo ho to. „Práve Samuel Zoch sformuloval vyhlásenie, ktorým slovenský národ vyjadril svoje odhodlanie a túžbu spojiť svoju budúcnosť s českým národom v spoločnom štáte. Dokument vošiel do dejín ako Martinská deklarácia z 30. októbra 1918,“ dodáva.

Nové centrum
Ako bratislavský župan to vôbec nemal jednoduché. Situácia sa ani po pokojnom pre-vzatí moci neupokojila. Musel riešiť celý rad naliehavých problémov – od hospodárskych cez sociálne a zásobovacie až po kultúrne. Navyše sa od základov budoval nový štát. Historici mu v tomto smere pripisujú výrazný úspech. Vznikla totiž potreba vytvoriť administratívne centrum Slovenska. V hre bol Martin, Žilina, Košice, Banská Bystrica aj Nitra. Aj vďaka Samuelovi Zochovi sa napokon presadila Bratislava.

 Tolerantný
Najchúlostivejším bolo však národnostné napätie. Najmä početné nemecké a maďarské obyvateľstvo nesúhlasilo so začlenením mesta do Československa. Zoch kombinoval tvrdý a tolerantný prístup. Nekompromisný bol napríklad v prípade návštevy splnomocneného ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára. „Na slávnosti sa odmietla zúčastniť Alžbetina univerzita, preto ju Zoch zavrel a rozpustil zmaďarizovaný profesorský zbor,“ zdôrazňuje historička. Inak bol však voči rôznym skupinám obyvateľstva skôr tolerantný, čo sa tak trochu podpísalo aj pod jeho skorý odchod zo županského postu. „Veľkú pozornosť venoval školstvu a presadzoval názor, že vyučovací proces sa nesmie zastaviť, aj keby deti mali učiť maďarskí učitelia. Tým sa dostal do sporu so školským referátom Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, čo ho v lete 1919 viedlo k podaniu demisie,“ vysvetľuje historička.

Strata syna
Polročné Zochovo pôsobenie v kresle župana je o to pozoruhodnejšie, že v tom čase prechádzal osobnou drámou. V lete 1918 sa s manželkou Máriou mohli len bezmocne prizerať, ako im umiera na tetanus jediné dieťa, syn Stanko. Mal len osem rokov.
S obrovskou stratou sa manželia vyrovnávali obdivuhodným spôsobom. Odkladali peniaze, ktoré by počas výchovy vynaložili na synove potreby, a venovali ich na charitu. „Keď Pán Boh tak usúdil, že nášho drahého Stanka nemáme viac, a keď sme jeho telo i pochovali, nepochovali sme našu lásku k nemu, preto sa chceme i naďalej o neho starať tak, ako keby nám bol nažive,“ stálo v úvode zošita, v ktorom viedli evidenciu o financiách. Nezvyčajný fond pomenovali Stankova pokladnička.

Náhly skon
Po odchode zo županského postu sa venoval najmä povinnostiam v evanjelickej cirkvi. Mimoriadne úspešne, dotiahol to až na biskupa západného dištriktu. Ale politika ho zjavne stále lákala. V roku 1925 sa dostal do Národného zhromaždenia za agrárnu stranu. No neobišlo sa to bez sklamaní. „S nevôľou sa však prizeral na praktiky straníckych kolegov využívajúcich pozemkovú reformu vo svoj pro-spech,“ hovorí Martina Orosová.
V roku 1928 Samuel Zoch náhle zomrel ako štyridsaťpäťročný na zákernú chorobu. Dva roky nato dostal v Bratislave svoju ulicu, ktorá dodnes nesie jeho meno. V roku 1933 otvorili pri Modre rekreačné zariadenie, ktorého myšlienkovým otcom bol práve on. Asi už tušíte, o čo ide. Áno, je to Zochova chata.

Autor: Zázračný svet/rb/juh
 
 Ďalšie články
Samuel Zoch - prvý bratislavský župan
Zázračný svet/rb/juh