Tajomný svätý grál: Budeme ho zrejme hľadať ešte dosť dlho

Tajomný svätý grál: Budeme ho zrejme hľadať ešte dosť dlho

Legenda o svätom gráli vychádza z prastarého motívu posvätnej nádoby - symbolu sily a zdroja zázrakov / profimedia

 
 
 

Mystický svätý grál je už stáročia predmetom legiend a špekulácií, ako aj filmov a konšpirácií.

publikované: 31.05.2015

Nádoba, z ktorej údajne pil Ježiš Kristus počas poslednej večere, a zároveň nádoba, do ktorej Mária Magdaléna alebo Jozef Arimatejský zachytili krv vytekajúcu z Kristových rán. Svätý grál je po stáročia živým predmetom. Živým predmetom príbehov, legiend a špekulácií. Bol to talizman, po ktorom v príbehoch pátrali rytieri okrúhleho stola kráľa Artuša. Pátral po ňom aj moderný hrdina, filmový Indiana Jones. A nezabúdajme na bestseller Dana Browna Da Vinciho kód, ktorého príbeh je vystavaný na jednej z najšpekulatívnejších interpretácií svätého grálu.
Rôzne legendy zobrazujú svätý grál celkom odlišne. Hoci sa obyčajne zobrazuje ako čaša, najpôvodnejšia zachovaná zmienka, dielo Le Conte du Graal – Príbeh grálu, hovorí, že je to podnos, ktorý je z čistého zlata a zdobia ho rôzne drahé kamene. Podľa iných interpretácií predstavuje misku, kotol, krištáľovú vázu alebo žiarivý kameň.
Čím bol svätý grál naozaj? A existoval vôbec? S odpoveďou na túto otázku nám pomôže podrobnejší pohľad do dejín a odhalenie pôvodu tejto legendy.

Staroveké texty mlčia

Legendy o svätom gráli sa rozšírili predovšetkým vďaka príbehom o legendárnom kráľovi Artušovi. Hoci ich dej sa odohráva niekedy začiatkom šiesteho storočia, príbehy, v ktorých sa objavuje grál, sú o trištvrte tisícročia mladšie. Zo skorého stredoveku ani neskorého staroveku neexistuje o svätom gráli žiadna zmienka. Hoci sa predmet neskôr spájal s Ježišom, písomnosti raných kresťanov o ňom mlčia. Kanonické ani apokryfné – mladšie a cirkvou neuznané – evanjeliá neposkytujú žiadne indície, že Jozef Arimatejský alebo ktokoľvek iný vzal akúkoľvek nádobu z poslednej večere a použil ju na zachytenie Ježišovej krvi.
Najpôvodnejší zdroj
Najstarší text spomínajúci predmet, ktorý neskôr dostal označenie svätý grál, je rytiersky román Le Conte du Graal – Príbeh grálu od francúzskeho básnika Chrétiena de Troyesa, napísaný v rokoch 1180 – 1190. Tu sa slovo grál – un graal používa ako bežné podstatné meno. Navyše, predmet sa priamo neasociuje s Ježišom.
De Troyes napísal viacero príbehov o kráľovi Artušovi, podľa všetkého založené na keltských zdrojoch. Príbeh grálu však pre predčasnú smrť nedokončil. Neskôr ho v priebehu pol storočia dokončili viacerí autori. Ich verzie sa však v identite grálu nezhodujú.

Stredoveké básne

Začiatkom trinásteho storočia sa objavuje „história grálu“ z pera rôznych autorov, ktoré spojili jeho vznik s historickou érou a postavou Ježiša. Je však vcelku isté, že autori týchto diel príbehy nepodsúvali ako historické záznamy reálnych udalostí. V tomto čase vďaka dielam Roberta de Borona Jozef Arimatejský a Merlin nadobúda grál nový, spirituálny význam.
Nový význam získal aj Jozef Arimatejský, podľa Starého zákona bohatý Ježišov učeník, ktorému po Kristovej smrti zverili jeho telo a ktorý sa postaral o Ježišov pohreb. Podľa Boronovho príbehu Jozef nabral do grálu Ježišovu krv a potom, keď ho Židia na štyridsať rokov uväznili, vďaka grálu zázračne prežil. Vo väzení sa mu dokonca zjavil Ježiš a vysvetlil mu moc požehnaného grálu. Po prepustení z väzenia putoval Jozef na Britské ostrovy, kde údajne založil prvú kresťanskú komunitu.  Boron si mnohé detaily príbehu požičal z apokryfného Nikodémovho evanjelia, datovaného do 4. storočia. Svätý grál ani jeho ekvivalent však apokryf nespomína, hoci sa niekedy tvrdí opak.

Historická hodnota Da Vinciho kódu

Na sklonku stredoveku, keď romantické príbehy o svätom gráli získali širokú popularitu, sa v písomnostiach niektorých autorov objavili nové pohľady na pôvod jeho názvu. Zamerali sa na jedno z označení, na slovo „sangreál“. San graal alebo san gréal v starej francúzštine znamená „svätý grál“, naproti tomu sang réal znamená „kráľovská krv“. Tento nový prvok legendy podnietil rôzne špekulácie o Ježišových potomkoch, na ktoré nadviazal Dan Brown v Da Vinciho kóde.
Pochybnosti, ktoré o pravdivosti tejto populárnej interpretácie vyvoláva neskoré obdobie jej vzniku, potvrdzuje etymológia svätého grálu. Starofrancúzske slová graal a greál vychádzajú zo staroprovensalského grazai a starokatalánskeho gresal, ktoré označovali okrem iného pohár a misku. Samy osebe pochádzali z latinského slova gradalis a jeho skoršej podoby cratallis, odvodenej zo starogréckeho krátér, čo bola veľká nádoba na víno.

Mytologické korene

Prvé zmienky o svätom gráli sa objavili len pred ôsmimi storočiami, čo naznačuje, že nemajú nič spoločné s raným kresťanstvom ani s akýmkoľvek skutočným ranokresťanským artefaktom. Preto je hľadanie svätého grálu ako pátranie po Frodovom magickom prsteni. Oba predmety sú fiktívne, oba sa zrodili z beletrie, nie z histórie.
Na druhej strane, hoci je legenda o svätom gráli výtvor neskorého stredoveku, jej mytologické korene sú vskutku hlboké a rozvetvené. Vychádzajú z prastarého a univerzálneho motívu posvätnej nádoby, ktorá je symbolom sily a zdrojom zázrakov. Takéto nádoby – či už poháre alebo kotlíky – nachádzame vo védskych, egyptských, antických či keltských mytológiách. Svätý grál má svoju paralelu aj v alchymistickom kameni mudrcov, pradávnej báji o rohu hojnosti či v elixíre večnej mladosti.

Autor: Zázračný svet/dv
 
 Ďalšie články