Dátum: Sobota 23.07.2016 Dnes oslavuje: Oľga Zajtra: Vladimír

Práve číta: 20031

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Moderátorke Adriane Kmotríkovej je konečne lepšie: Čo preverila jej choroba?

Zdroj: BÁJEČNÁ ŽENA/ Emil BABÍN 16. február 2016, 00:00
Foto: Archív A.K. Pre šou Hviezdy na ľade podstúpila tvrdé tréningy.

Známu moderátorku vlani zaskočila vážna choroba. Adriana Kmotríková (45) podstúpila operáciu mozgu i liečbu a opäť sa vrátila na televíznu obrazovku. Čo sa zmenilo v jej živote?

Vyzeráte skvelo. Aj sa tak cítite?

Posledné dva mesiace už áno. Predtým to bol boj s liekmi a s vlastným zdravotným stavom.

Kratší účes vám pristane. Kedy naposledy ste mali krátke vlasy?

Nikdy som také nemala. Od troch rokov som bola dlhovlasá blondínka a ani som to nemala v pláne niekedy zmeniť. A teraz čakám na každý centimeter, ktorý mi vyrastie. Paradoxne, viacerí mi hovoria, že mi krátky účes pristane. Zvláštne je, že muži si ku mne dovoľujú viac aj viac so mnou flirtujú (smiech).

Boli dlhé vlasy princeznovský ideál alebo z vás neskôr robili decentnú dámu?

V dlhých vlasoch sa cítim prirodzenejšie než v krátkom chlapčenskom účese. Aj sa s nimi ľahšie pracuje. Ráno som si ich dala do gumičky alebo do štipca a účes bol hotový.

Prísť o krásne vlasy, to musí byť pre ženu šok…

Keď som išla do nemocnice, naša maskérka z televízie Linda ma ostrihala nakrátko. Mala som slzy v očiach. Potom mi sanitár napenil hlavu a žiletkou ju oholil až na kožu. Bolo to strašné, úplná strata ženskosti, ale vtedy som to neriešila. Keď mi však asi desať dní po operácii sňali z hlavy dolu obväzy, už pod nimi rašili husté, drobulinké vlásky. Upokojilo ma to, povedala som si: neboj, o chvíľu ti narastú…

Odložili ste si z ostrihaných kaderí pramienok na pamiatku?

Mám ich celé. Najprv si ich vzala šéfka našich maskérok, že mi z nich skúsi vyrobiť parochňu alebo príčesky. Boli sme aj u jedného parochniara, ale povedal, že na zhotovenie parochne treba dvakrát toľko vlasov.

Prešli ste veľmi ťažkým obdobím. Bolo porovnateľné s tým, čo ste prežívali, keď odišla do nebíčka vaša dcéra Natálka?

Každá matka vám potvrdí, že oveľa ťažšie je dívať sa na to, ako sa trápi jej dieťa. A stratiť dieťa, to je horšie, než strácať samu seba. Myslím však, že tie dve situácie nemožno porovnávať. Pri Natálke to bolo ťažšie. Najmä psychicky.

Keď ste sa dozvedeli o nádore na mozgu, cítili ste väčšmi strach alebo odhodlanie bojovať?

Skôr šok, prečo sa to stalo práve mne. Ale rýchlo prešiel a začala som sa zaoberať praktickými vecami – kto sa postará o deti, kým budem v nemocnici, že musím čo najskôr podstúpiť všetky potrebné vyšetrenia, podrobiť sa operácii a potom liečbe. Keď ide o záchranu života, musíte byť praktický.

V kom ste mali najväčšiu oporu? V deťoch, v rodine, v lekároch...?

V exmanželovi. Podporoval ma všetkými možnými spôsobmi, aj psychicky. Zľahčoval situáciu, že to nie je také hrozné, ako sme si mysleli, že lekári tvrdia, že to dopadne super. A ešte moja kamarátka zubárka, ktorá ma každý deň presviedčala o tom, že sa vyliečim, až som tomu nakoniec uverila.

Mali ste čas uvažovať o rôznych veciach. Prehodili ste aj poradie hodnôt?

Odpoveď na túto otázku, ako aj celý rozhovor, nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka Báječná žena, alebo v pokračovaní článku ako súčasť Piana.

Vtedy ani nie, lebo som sa snažila riešiť svoj zdravotný stav. Keď ma po operácii pustili domov, mala som dva mesiace na načerpanie síl – bicyklovala som, plávala. Ešte som bola bez liečby a celkom plná energie, no zároveň som nemohla robiť úplne všetko, preto som veľa čítala, rozmýšľala aj všetko prehodnotila...

Na čo ste prišli?

To si nechám pre seba. Uvedomila som si veľa vecí, na ktoré predtým nebol čas. Ale nemôžem povedať, že by mi to nejako pomohlo (smiech). Život ide ďalej.

Čo priatelia a známi? Pribudli alebo ich je už menej?

Skôr som sa utvrdila v tom, pre koho chcem žiť, koho naozaj potrebujem a koho môžem a nemusím mať pri sebe. Ale nechcem nikomu ublížiť.

Čoho sa musíte v tomto období vyvarovať najväčšmi?

Môj lekár doktor Dolinský nechce, aby som sa presiľovala, ale nič mi nezakazuje. Ani chodiť do práce, ani športovať. Keby ma v tom lekári obmedzovali, znášala by som to ťažšie.

Bol návrat do moderátorského kresla určitý životobudič?

Návrat do práce bol pre mňa návratom do normálneho života. Prvé dni to bolo povzbudzujúce, ale po dvoch-troch týždňoch som skĺzla do rutiny a opäť to bola bežná práca. Teší ma najmä to, že sme v spravodajstve výborný tím.

Ako najradšej relaxujete?

Pri športe. V lete je to beh, bicyklovanie a plávanie, v zime lyžovanie. Niekedy si doma pustím hudbu a tancujem alebo pri nej upratujem. Povyberám všetko zo skríň, poutieram od prachu, vyčistím a poukladám naspäť. Zároveň vytriedim veci. A po troch hodinách som unavená.

Napadlo by vám niečo také aj v dvadsiatke?

Asi nie, ale dnes to považujem za svoju záľubu. Alebo sa starám o kvety. Polievam, utieram listy handričkou, potom ich striekam rozprašovačom. Mám z toho radosť, hoci si už pri tom pripadám ako babička (smiech).

V zime vás vídať na lyžiarskych svahoch. Boli ste aj túto zimu alebo ste si to museli odpustiť?

Dlhšie som čakala na lepšie snehové podmienky. V decembri veľmi neboli, ale v januári som sa už postavila na lyže s miernou obavou, či vôbec budem vedieť lyžovať. Zistila som, že viem. Prvé metre som mala zo seba pocit, že idem super, že vládzem a že si môžem kúpiť skipas aj na pár dní. A že zídem z akéhokoľvek strmého kopca.

Z čoho sa tešíte najväčšmi?

Každý druh športu, ku ktorému som sa vrátila, mi robí veľkú radosť. Je príjemný pocit sama sebe niečo dokázať, prekonať samu seba.

Čo je pre vás zdroj šťastia? Zdravie, radosť z detí, láska, práca, ktorá napĺňa? Všetko dohromady?

Šťastie je v tom, keď má človek život naplnený rôznymi spôsobmi. Keď je spokojný v práci, čo ja už roky som, kde vládne súhra veľkej skupiny ľudí a všetci sa musíme spoľahnúť jeden na druhého.

A okrem práce?

Samozrejme, najdôležitejšie sú deti a rodina. Neviem si predstaviť, že by som sa vrátila domov z práce a bola som tam sama. Žiadna práca nenahradí to, keď vás doma niekto čaká…

V zime ísť za letom?

Je Adriana Kmotríková v poslednom čase najradšej doma alebo ju to ťahá niekam za hranice všednosti? „Milujem more, ale pasívny oddych. Dokázala by som aj dva týždne ležať na pláži, opaľovať sa, pozerať na more a občas si išla zaplávať. Nie som už veľmi na poznávacie zájazdy,“ hovorí sympatická moderátorka.

Vraj sa teší na to, keď bude môcť na nejakej dovolenke aspoň týždeň ležať pri mori a čítať knižky. „Momentálne ma baví lyžovanie, dúfam, že sneh vydrží aspoň do konca marca. Páči sa mi aj rozprávková zimná krajina. Nerada v zime cestujem za letom do exotiky, nikdy som to nerobila.“


 

Otestujte sa

Viete si užiť v lete rodinnú dovolenku? OTESTUJTE sa a zistite viac

Možno ju už máte za sebou, možno ste práve uprostred nej alebo vás ešte len...
 

Otestujte sa: Vážite si sama seba alebo hľadáte stále svoje nedostatky?

Poznáte svoju hodnotu alebo patríte k ženám, ktoré sa neustále z niečoho...
 

TEST: Hovoríte pravdu? Alebo si ju dokážete prispôsobiť ako vám to vyhovuje?

Čo pre vás znamená pravda? Ste zástankyňa pravdovravnosti za každých okolností,...
 
 

Horoskop

Pluska video

Švajda na obrazovke opäť perlil

Naj z glancu

Pluska správy

Bol som tam, kde sa niečo dialo: Pamätáte si Juraja Hajdina z počasia?

S partnerkou Kristínou Farkašovou sa pred tromi rokmi stali rodičmi dvojičiek....
 

Stihnite to pred dovolenkou: 5 vecí o očiach, ktoré by ste mali vedieť

Šoféri, ktorí sa vydávajú na niekoľkohodinové cesty autom, by si mali aspoň...
 

TOTO nie je vôbec sexi: 8 vecí, ktorými odplašíte každého nápadníka

Ste single a užívate si pohľady mužov? Ak vás však žiadny nepozve na drink...
 

Nech je vaše leto nezabudnuteľné: TOTO sú tipy, prečo ho milovať!

Potrebujete dôvody na to, aby ste ho mali rady?