Tip redakcii
 

Jedlá, s ktorými schudnete a dodajú vám vitamíny

Neviete, aké jedlá pripraviť, aby boli energeticky chudobné, ale nutrične bohaté? Spomeňte si na pokrmy, ktoré v tomto ročnom období varila vaša stará mama.

04. marca 2012, 07:00
Ilustračná fotografia

Ilustračná fotografia

Autor: profimedia.sk

Na zelenine zo skleníka si teraz príliš nepochutnáte, dokonca ani odborníci na výživu neodporúčajú kupovať v zime zeleninu, ktorá sa prirodzene zberá iba na jar a v lete. Na začiatok sezóny sviežej jarnej zeleniny si ešte pár týždňov musíte počkať, no stále máte z čoho vyberať. Najviac vám prospeje tepelne upravená zimná zelenina – varená, dusená a sparená. Sledujte pri tom čas, aby ste dlhým varením nezničili všetky vitamíny.

Proti osteoporóze aj rakovine

Aspoň trikrát do týždňa zjedzte poriadnu porciu hlúbovitej zeleniny. Všetky druhy majú nízku energetickú hodnotu, ale vysoký obsah živín.

Brokolica chráni pred vznikom rakoviny a sivého zákalu, má pozitívny vplyv na srdce a detoxikáciu organizmu.

Karfiol, podobne ako brokolica, pôsobí protirakovinovo a prispieva k dobrej činnosti obličiek a močového traktu. Obe hlúboviny pomáhajú aj pri liečbe astmy, alergickej nádchy a pľúcnych chorôb. Obsahujú zlúčeniny síry a enzýmy, ktoré čistia pečeň a odvádzajú z tela škodlivé látky.

Hlávkový a ružičkový kel sú bohaté na karotény, vápnik, kyselinu listovú, železo, draslík a vitamíny B, C a E. Pre vysoký obsah vápnika by ho často mali jesť najmä ženy ako prevenciu osteoporózy. Kel podporuje aj imunitný systém, krvotvorbu, pôsobí na zdravie pleti a vlasov.

Chrumkavý kaleráb vám doplní vitamín C, vápnik, železo a draslík. Dôležitá je však šetrná príprava, pretože dlhým varením zelenina stráca schopnosť aktivovať ochranný mechanizmus v tele.

Na dobré trávenie

Koreňová zelenina sa často podceňuje, no zďaleka to nie je bezcenná buničina. Všetky druhy koreňovej zeleniny obsahujú vitamíny B, E a K, minerály draslík, vápnik a horčík a štedrú dávku vlákniny.

Mrkva už oranžovou farbou naznačuje vysoký obsah antioxidačného betakaroténu, ktorý si organizmus dokáže premeniť na vitamín A. Menej sa však vie, že sa v nej nachádza aj veľa fosforu, ktorý je dôležitý pre zdravé zuby a kosti. Mrkvu potrebujú aj oči, srdce, sliznice, tráviaca sústava i dýchacie orgány. Šťava prečisťuje žlčník a zabraňuje tvorbe vredov.

Prednosťou petržlenu a paštrnáka sú silice, flavonoidy a mangán. Sladké biele korene čistia pleť zvnútra, starajú sa o zdravie močovej sústavy, rozširujú cievy, zmierňujú kŕče vrátane menštruačných.

Buľvový zeler pôsobí v tele dezinfekčne a močopudne. Chráni pred baktériami a plesňami, rozpúšťa hlieny, lieči ochorenia dýchacích ciest a zmierňuje bolesti kĺbov pri dne, reume a artritíde. Znižuje hladinu cukru a obsahuje vzácny stopový prvok chróm, ktorý obmedzuje chuť na sladké a podporuje chudnutie.

Na čisté cievy a silnú imunitu

Ak vás cesnak, cibuľa a pór odrádzajú prenikavým pachom, pripomeňte si, že patria medzi najzdravšiu zeleninu. Tieto skvelé prírodné antibiotiká vám dodajú vitamíny A, B, C a E rôzne minerály a stopové prvky a takisto aj množstvo fl avonoidov. Pomáhajú liečiť bakteriálne a plesňové ochorenia dýchacích ciest a zároveň posilňujú obranyschopnosť organizmu. Upravujú črevnú mikrofl óru, znižujú krvný tlak, cukor a cholesterol, rozpúšťajú krvné zrazeniny v cievach a chránia pred artériosklerózou, kŕčovými žilami a hemoroidmi. Najväčšiu silu majú vtedy, keď ich jete surové. Ak sa vám v zime zhoršila kvalita vlasov, neexistuje lacnejší prípravok ako cibuľa a cesnak. Vďaka vysokému obsahu zinku, mangánu, kremíka a síry spevňujú vlasy a nechty. Denne sa odporúča zjesť 60 g surovej alebo varenej cibule a 5 g cesnaku.

Zelenina patrí medzi potraviny s nízkym obsahom energie a vysokým obsahom vody, pričom sa v nej nachádza celý komplex ochranných zložiek. Tieto nutričné látky výrazne znižujú riziko srdcovo-cievnych a nádorových ochorení. Ide najmä o vitamín C, provitamín A, vitamíny skupiny B, draslík, vlákninu a takzvané biofl avonoidy. l Pre zimné obdobie je typická konzumácia zeleniny, ktorá sa po zbere uskladní. Patrí sem napríklad mrkva, petržlen, zeler, cvikla, cibuľa, cesnak, karfi ol, kaleráb, kapusta, kel a podobne.

Odporúča sa skonzumovať 600 g zeleniny denne. l Zo spomínaných druhov „zimnej“ zeleniny sa u nás najväčšej spotrebe teší kapusta, mrkva a cibuľa. Skúste ich občas doplniť aj o ružičkový kel, brokolicu či karfi ol. Keďže každý druh zeleniny obsahuje rôzne živiny s pozitívnym vplyvom na naše zdravie, odporúča sa striedať čo najviac druhov v dostatočne veľkom množstve.

Hlúbovitá zelenina znižuje vstrebávanie jódu. Ak ju pripravujete často, jedzte aj viac potravín bohatých na jód, napríklad morské ryby.

Autor: Báječná žena/ Jana Brožíková
 


 

Vaše diétne tipy

Podovolenkový detox: Nápoj z 2 surovín prečistí črevá a naštartuje trávenie

Prehnali ste to s dobrotami počas dovolenky? Vráťte telo do normálu pomocou...
 

Špecialistka na zdravú výživu Tina Zlatoš Turnerová radí: Hladovka je prospešná!

Niektorí špecialisti na zdravú výživu tvrdia, že by sme mali jesť päťkrát...
 

Poznáme jediný sendvič, po ktorom schudnete!

Expresné zoštíhlenie vám zabezpečí kombinácia troch prístrojov. Výsledok...
 

Výherkyne súťaže: Naše čitateľky sú s nami odhodlané chudnúť!

Naše čitateľky Martina Konfederáková (38) a Anna Krupská (56) vyhrali...
 

Lucia Mokráňová dodržuje zaujímavú diétu: Chudne vďaka vlnám!

Exfarmárke Lucii Mokráňovej (25) ukazuje ručička na váhe mínus desať kilogramov....
 

Kalkulačka kalórií

Koľko ste zjedli?

Chcete udržať denný príjem kalórií na uzde? Vypočítajte si energetickú hodnotu svojho jedla.