Dátum: Streda 07.12.2016 Dnes oslavuje:

Ambróz Zajtra: Marína

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Krok do minulosti: Móda topánok sa vracia

Zdroj: Šarm/Galina Lišháková 04. apríla 2014, 06:00
Foto: Profimedia.sk V čom sa topánky, aké nosili naše staré mamy a mamy, odlišujú od tých súčasných?

V čom sa topánky, aké nosili naše staré mamy a mamy, odlišujú od tých súčasných?

Naši starí rodičia ešte zažili časy, keď v lete chodili bosí a jediný pár topánok si šetrili na nedeľu do kostola, prípadne len na oslavy a úradné záležitosti. Aj neskôr, keď už bolo bežné vlastniť viacero párov topánok, im vydržali roky. Dnes majú ľudia niekoľko druhov topánok na každé ročné obdobie a činnosť, žiaľ, často vydržia ledva jednu sezónu. Je jasné, že na výroku Alberta Einsteina, ktorý povedal, že každá doba sa odzrkadľuje v obuvi, niečo bude.

Vojna obuvi pomohla

Dizajnér obuvi Juraj Šuška zbiera topánky vyrobené v bývalom Československu a neskôr ČSSR. Zbierku nám predstavil vo svojom ateliéri vo Veľkých Uherciach. Nás v nej najväčšmi prekvapili páry topánok zo začiatku štyridsiatych rokov. Majú síce precízne detailné šitie, ale na povrchu sú z lacného zrebného plátna a kožená je len lemovka. Podrážky sú z farebne nalakovaného dreva. „To všetko bolo dané vojnou. Väčšina gumy a kože išla na potreby armády. Len malé presne určené množstvo týchto surovín sa mohlo použiť pre civilistov,“ vysvetľuje Juraj Šuška.

Vojna však rozvoju obuvníckeho priemyslu výrazne pomohla. „Keďže materiálu bolo málo, ale topánok bolo treba veľa, hľadali sa nové alternatívy. Nebola koža? Použili plátno. Nebola guma? Nahradili ju drevom. Počas vojny sa intenzívne pracovalo aj na vývoji nových obuvníckych materiálov, ako syntetickej kože a syntetických kaučukov, ktoré sa používajú dodnes, ale ich rozmach nastal až po jej skončení.“

Revolučné lepidlo

V päťdesiatych rokoch minulého storočia prišli Čechoslováci s vynálezom, ktorý vo svete obuvi spôsobil revolúciu – automatom na lepenie podošiev. „Dovtedy sa podošva buď prišívala, alebo pripevňovala pomocou malých drevených kolíkov. Bolo to veľmi prácne aj vtedy, keď sa to už nerobilo ručne, ale strojom. Keď sme automat predviedli na veľtrhu obuvi v Lipsku, bol to obrovský šok, lebo dovtedy sa o to márne snažili viaceré národy.“

Na začiatku päťdesiatych rokov začal vo svete obuvi pôsobiť fenomén – made in Italy. „Viacero talianskych výrobcov obuvi sa spojilo a pod jednotnou značkou začali dobýjať svet. Získali si obdiv veľmi štíhlymi líniami, jemnými materiálmi, ľahkými podpätkami a precíznym vypracovaním. Talianske stroje boli aj oveľa ľahšie a pracovalo sa s nimi inak ako s ťažkými československými mašinami.“ Tie boli totiž prispôsobené na výrobu tisícok párov obuvi, ktoré sa priamo v továrňach nakladali do vagónov, takže aj cez továrenské haly viedli koľajnice.

„Napriek tomu sa nedá povedať, že by u nás vznikala škaredá obuv. Z pohľadu dizajnéra sú mnohé modely vypracované a nadčasové. Československo bolo vo výrobe obuvi také samostatné, že topánky zvonku sa k nám dovážali len minimálne. Ročná celonárodná kolekcia predstavovala dvetisíc až štyritisíc rôznych modelov. Zhruba polovica sa každoročne obmieňala a zvyšok tvorili vlaňajšie úspešné modely a v ich výrobe sa pokračovalo. V zbierke máme zatiaľ okolo dvesto modelov, ale ani jeden nemáme duplicitne.“

Povinne ortopedické

Šesťdesiate roky sa tak ako vo svete aj u nás niesli najmä v znamení dámskych topánok s okrúhlou špičkou a hrubým hranatým podpätkom. „Výhoda bola, že naše kopytá na topánky boli ortopedické. Ortopédi totiž priamo spolupracovali s vývojármi obuvi, takže napríklad obmedzili maximálnu výšku ženského podpätku asi na osem centimetrov. Takto však naše topánky nemohli dosahovať takú eleganciu ako talianske. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa u nás robili celoštátne povinné merania chodidiel, čiže nové kopytá zodpovedali ich reálnym tvarom.“

Na západe si obuvníci nemohli dovoliť merania až v takom rozsahu, lebo by to nedokázali financovať. „Na druhej strane, i v socialistickej spoločnosti vznikol väčší tlak na estetiku. Zákazníci už chceli aj niečo viac, než len naplniť základnú potrebu mať topánky. A tak začali vznikať predajne luxusnej obuvi, kde sa občas našli aj topánky z dovozu.“

Zázračný barex?

Na začiatku sedemdesiatych rokoch sa naši súdruhovia tešili, že konečne vynašli dokonalú napodobneninu kože, materiál zvaný barex, a vo veľkom z neho začali vyrábať topánky pre deti, ženy aj pre mužov. „Po krátkom čase však vyšlo najavo, že v uzavretej barexovej topánke sa drží vlhkosť a noha nedýcha. Výroba celých topánok z barexu sa stopla a ďalej ho používali len na výrobu sandálov.“

Keď sa pozerám na topánky rozložené na zemi okolo Juraja, nemám pocit, že by sme dnes nosili zásadne iné tvary topánok. Opakujú sa základné strihy aj tvary podpätkov, ale súčasné topánky sú určite farebne aj materiálovo odvážnejšie.

Či sa však chodilo našim babičkám a mamám lepšie ako nám, to si Juraj nedovolí posúdiť. „Hoci dnes sa nerobia celoštátne merania chodidiel, nemám dojem, že sa kašle na správne parametre topánky. Zvlášť, keď sa pozriete na športovú obuv. Dnes sa väčšmi pracuje s novými materiálmi, ktoré majú lepšie vlastnosti, napríklad ,dýchajú‘, prispôsobujú sa tvaru nohy, dbá sa aj na ich pružnosť a hmotnosť. Rozdiel je aj v tom, že kým v minulosti obuvnícke firmy nasledovali všeobecný trend, dnes sa každá značka snaží o vlastnú tvár. Niekto šije pohodlné topánky, niekto extrémne vysoké. Ale mám pocit, že väčší dôraz sa kladie na komfort. Dnes bežne zoženiete aj elegantnú topánku s bežeckou podrážkou.“ Na Slovensku sa podľa neho stále vyrábajú kvalitné topánky, hoci pôvodné československé značky ako Svit Gottwaldov či ZDA Partizánske už neexistujú.

Kedysi a dnes

  • Štyridsiate roky

Počas druhej svetovej vojny sa drevené podpätky vyrábali z núdze. Guma a koža šli na účely armády. Dnes sú iba jedným z módnych prvkov.

  • Päťdesiate roky

História silónu, ktorý je na zvršku tejto topánky, sa začala písať počas vojny v Baťových továrňach. A ako vidíte, platforma sa do módy cyklicky vracia.

  • Šesťdesiate roky

Aj topánky zo šesťdesiatych rokov sú stále v móde. A chodí sa v nich pohodlnejšie než v ihličkách.

  • Sedemdesiate roky

V kurze boli čo najužšie topánky na čo najvyššom podpätku, ale československý ortopédi dovolili maximálnu výšku podpätku asi osem centimetrov. Dnes vám nasúkať nohu do takejto črievice nikto nebráni.

  • Osemdesiate roky

Tak vidíte – tvary topánok a niekedy ani materiály a farby sa veľmi nemenia.

  • Deväťdesiate roky

Členkové topánky a čižmy sa kupovali len na zimu. Dnes ich dostanete aj v letných verziách.

Foto: Robo Hubač, Profimedia.sk



 

Naj z glancu

Šoubiznis

FOTO: Vidíte tú podobu aj vy? Celebrity majú rozkošných baby dvojníkov

Nebudete veriť vlastným očiam. Tieto bábätká sa podobajú na svetoznáme...
 

Herečka Dominika Kavashová má s priateľom vlastný byt: Prišiel čas na dieťa?

Onedlho sa Dominika Kavashová (27) objaví v novom seriáli Divoký Zapadákov,...
 

Zaberajú choroby a potomkovia: V Českom sláviku už nejde iba o spev!

Pomohli Karlovi Gottovi Lucii Bílej k úspechu deti?
 

Od Diora k Valentinovi: Prešla herečka Táňa Pauhofová ku konkurencii?

Doteraz bola tvárou Diora. Na nedávnom spoločenskom podujatí však herečka...
 

Svadbu som nestihol: Kedy požiada Přemysl Boublík o ruku Karin Olasovú?

Pôsobí krehko, no zahral si aj vraha, a pre túto úlohu musel začal chodiť...