Dátum: Sobota 03.12.2016 Dnes oslavuje:

Oldrich Zajtra: Barbora

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Príbehy troch silných žien, ktoré sa vzopreli osudu

Zdroj: EMMA/ Katarína Mannino 04. decembra 2012, 12:00
Foto: profimedia.sk Somaly Mamévá

Nielen Rusky Pussy Riot, ale aj iné ženy po svete štrajkujú. Niektoré prežili naozajstné peklo, ale pozviechali sa, aby pomohli iným nešťastným obetiam.

Zaviedla sex-štrajk

Leymah Gboweeová (40) organizovala ženské hnutie proti občianskej vojne v africkej Libérii. Jej odvahu ocenili v roku 2011 Cenou mieru.

Občianska vojna v Libérii trvala roky. Viedli ju prívrženci diktátora Charlesa Taylora proti viacerým ozbrojeným skupinám. Trvala by asi dodnes, keby jedna odvážna žena nedotlačila mužov k uzavretiu mieru.

Leymah Gboweeová celé dva roky mobilizovala ženy zo svojej cirkevnej obce, ale aj moslimky a neveriace, aby sa pridali k protestom. „Bola som nesmierne pobúrená z množstva násilia, ktorému sme boli denne vystavené. Ľudí zabíjali len tak podľa ľubovôle, ženy a dievčatá znásilňovali, naše deti hladovali. Aj ja som bola matka, mala som štyri deti a bolo mi jasné, že v tejto krajine nemajú žiadnu budúcnosť.“

Libérijčanky pod vedením Leymah sa celé v bielom verejne modlili zoči-voči vojakom, mužom, ktorí boli schopní všetkého. „Veľmi som sa bála,“ opísala udalosti spred niekoľkých rokov energická Afričanka. „Pochádzala som z dobrej rodiny, bola som vychované dieťa, ktoré opatrovali ako vo vatičke. Keď sa začala občianska vojna, videla som prvýkrát mŕtvolu. Toho muža zastrelili priamo pred mojimi očami. Bola som bez seba od strachu, ale aj od bezmocnosti. Ale keď denne vidíte ľudí umierať, stane sa čosi zvláštne, dostanete pocit, že je to normálne. Pozeráte sa vojakom do tváre a už nemáte strach.“

Leymah neviedla ženy len k modlitbám. Zaviedla aj sex-štrajk. „Museli sme presvedčiť mužov, ktorí sa starali o právo a poriadok, ale nechceli bojovať, aby nás podporovali. Doma sme odmietali sex vytrvalo a dovtedy, kým sa neprestali baviť so zločincami. Okrem toho nás a problémy v Libérii sex-štrajk celosvetovo zviditeľnil.“ Aj Leymahina odvaha viedla k tomu, že dnes má Líbéria prvú prezidentku na africkom kontinente, Ellen Johnson Sirleafovú.

foto: profimedia.sk

Podľa Leymah je to krok správnym smerom. Rovnako ako zavedenie zákona, ktorý konečne trestá znásilnenia. Dovtedy si mohli muži robiť so ženami, čo len chceli. Leymah však už vie, že práva žien sú pri pri spoločenských zmenách nesmierne dôležité a je rozhodnutá za ne naďalej bojovať. „Tvoríme najmenej polovicu populácie. Žiadna spoločnosť, ktorá nezohľadňuje polovicu svojich členov, nemôže dlho fungovať. V Libérii muži pošliapali naše práva a krajinu zničili. My ženy ju teraz nanovo staviame.“ Dnes sa snaží najmä o to, aby sa ženy stali nezávislými aj z ekonomickej stránky. So svojou mierovou iniciatívou im vybavuje školské a univerzitné štipendiá. „Ani ja som v istom bode svojho života nemala žiadnu perspektívu. Odišla som od násilného otca svojich štyroch detí, nemala som prácu, vzdelanie, domov. Sama som sa prebojovala z úplného dna. Urobila som si prax, študovala som a dnes pomáham iným ženám. Ja už viem, že všetko je možné.“

Chce byť prezidentkou

Fawzia Koofiová (37) chce byť hlavou Afganistanu. Krajiny, kde môže politické angažovanie znamenať smrť. Najmä pre ženu.

Len prednedávnom vyhlásili duchovní vodcovia Afganistanu, že ženy sú podriadené mužom. Pre členku parlamentu Fawziu Koofiovú, predsedníčku výboru pre ženské a ľudské práva, to bol dôvod navyše, aby sa hlasno zasadzovala za základné práva žien. Za to, aby dievčatá mohli chodiť do školy a mohli si zvoliť akékoľvek povolanie. Aj za to, aby sa raz a navždy zakázali sobáše detí a domáce násilie bolo trestné.

Matka dvoch dcér je zvyknutá bojovať za svoje práva. Narodila sa ako sedemnáste dieťa miestneho zástupcu na severovýchode Afganistanu. „Len dcéra,“ povedal otec a ponechal novorodeniatko svojmu osudu na slnečnej páľave. Dieťa však prežilo. A v tejto političke je dodnes bojovný duch, ktorý nakoniec priviedol otca k tomu, aby ju prijal späť do rodiny a dokonca jej dovolil navštevovať školu. „Nech sa deje hocičo, nevzdávam sa. Mnohé ženy a dievčatá nemohli pod vládou Talibanu chodiť do školy alebo pracovať. Ja som bola jednou z nich. Chcela som sa stať lekárkou a bola som v druhom ročníku, keď Taliban zakázal ženám vzdelanie. V tej chvíli sa nám zrútili sny.“ To však nebolo všetko. Pre styky s politikmi v exile ju Taliban zajal a mučil aj Fawziinho manžela. Ten krátko po narodení ich druhej dcéry zomrel na následky zlého zaobchádzania. To už bola Fawzia prvou ženou Afganistanu, ktorá pracovala pre Unesco.

Foto: profimedia.sk

Pred dvomi rokmi strieľal Taliban na jej auto, len v poslednej chvíli sa podarilo zabrániť aj samovražednému útoku na jej osobu. „Náš čas na tomto svete je aj tak obmedzený,“ vraví odvážne Fawzia Koofiová. „Ráta sa len to, čo zanecháme na zemi tým, ktorí tu po nás ostanú.“ Do budúcnosti má veľké plány, o dva roky by chcela kandidovať v prezidentských voľbách, aby mohla pre ženy v Afganistane naozaj niečo zmeniť. Pre mnohé z nich je inšpiráciou, tak ako pre svoju mladšiu, dvanásťročnú dcéru, ktorá by chcela ísť v jej šľapajach.

Zachraňuje otrokyne

Ako dieťa bola predaná do otroctva, neskôr prinútená k prostitúcii. Dnes Kambodžanka Somaly Mamévá (42) pomáha so svojou organizáciou dievčatám, ktoré sú obeťami sexuálneho zotročenia.

Jej detstvo bolo peklom na zemi. Rodičov nikdy nepoznala. Z rodnej dediny v kambodžskej džungli ju ako dievčatko predali päťdesiatročnému mužovi, pre ktorého musela pracovať ako otrok. Ten ju neskôr predal na prostitúciu do bordelu v Phnom Penhe, kde Somaly väznili a znásilňovali. „Môj žiaľ ma nikdy neopustí,“ vraví Somaly Mam. „Práve preto je pre mňa veľmi dôležité pomáhať iným dievčatám.“ Zo zajatia ušla po ôsmich zúfalých rokoch, spoznala svojho budúceho manžela a založila s ním medzinárodnú organizáciu AFESIP (Agir pour les femmes en situation précaire). Tá sa v Ázii zasadzuje proti detskej prostitúcii a obchodu s ľuďmi. K tomu pribudla nadácia Somaly Mam, s ktorou bojuje proti nútenej prostitúcii.

Vyše päťsto dievčat žije v útulkoch jej nadácie v Kambodži, vo Vietname, v Laose či v Thajsku. Niektoré majú AIDS a už sa nezotavia. Padli za obeť mýtu, podľa ktorého vraj sex s pannou zbaví muža tejto choroby. Somaly podporuje obete pri ich opatrných krokoch do nového života. Zatiaľ sa jej podarilo zachrániť vyše päťtisíc dievčat! Všetky majú okolo dvanásť až pätnásť rokov a tak ako ju ich rodičiapredali na prostitúciu. „Najkrajšie je vidieť, ako sa z týchto zneužívaných dievčat môžu znova stať deti,“ hovorí aktivistka, ktorá vo svojom úsilí nikdy nepoľaví.

Foto: profimedia.sk



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!