Dátum: Sobota 10.12.2016 Dnes oslavuje:

Radúz Zajtra: Hilda

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Vianočný príbeh čitateľky Márie: Prázdne jasličky

Zdroj: Báječná žena 27. decembra 2012, 12:00
Foto: Profimedia.sk Zaspomínajte si aj vy na Vianoce v detstve

Každý rok je to neopakovateľný sviatok. A verím, že najmä na čarovné Vianoce svojho detstva nikto nezabudne...

Tento príbeh sa stal pred päťdesiatimi piatimi rokmi. Odvtedy ho nosím v srdci. Rozprávala mi ho moja milovaná mamička, ktorá sa už pár rokov pozerá na nás z obláčikov, ale poviem vám ho tak, akoby som ho zažila na vlastnej koži ja... Schyľovalo sa k vianočným sviatkom. Ako každá rodina, aj my sme poupratovali, vypekali a tešili sa na tú pohodu. Vo farnostiach bolo zvykom postarať sa o čistotu a výzdobu kostola väčšmi ako inokedy. A tak sme ten náš išli upratovať.

Ešte pripraviť betlehem

Spomínam si, ako rada som od prachu ometala sochu svätej Terezky, ktorá bola mojou patrónkou, až si ženičky mysleli, že tam chodím len pre tú krásnu sochu. Pred Vianocami však bolo treba po roku opäť pripraviť betlehem. Utrieť každú figúrku a umiestniť ju na určené miesto. A veľmi dôsledne, aby figúrky presne vyjadrovali príbeh o Ježiškovi v jasličkách. Bol tam s nami staručký kostolník, ženičky sa zvŕtali, lebo roboty bolo naozaj dosť...

Šup do vrecka!

V tých časoch stáli v kostoloch nie stromčeky, ale stromy s bohatou výzdobou. Bolo to skutočne prácne, ale výsledok stál za to. Nádhera! Keď bolo všetko hotové, odskúšané a žiarovky svietili, ženičky si urobili prestávku a išli do sakristie vypiť teplý čaj. Strčili mi do ruky zopár vystrihnutých papierových košieľok – na tie sme lepili dobré skutky –, aby som ich uložila k ostatným. Urobila som to teda a fascinovaná ocami hltala celú tú pôsobivú krásu. Od samého začiatku mi nedalo pokoj Jezuliatko a teraz, keď sa na mňa nedíval nik z dospelých, som si ho mohla dovoliť vybrať z jasličiek.

Neviem, ako dlho som v ruke držala tú figúrku, keď zrazu ujo kostolník na mňa zavolal: „Marienka, pod už, zhasíname.“ Tak ma vyľakal, že šup s Jezuliatkom do vrecka! Bála som sa znova driapať na kľačadlo, odkiaľ som ho sotva dosiahla rukou. Z kostola sme odišli domov.

Budeme mať dve!

Celý náš dom voňal, stromček bol vyzdobený, už len pripraviť štedrú večeru. Zmocnil sa ma však strach a výčitky svedomia, aké budú jasličky bez Jezuliatka. Napadlo mi, že ho vyberiem z vrecka a dám ho aspoň do nášho betlehemu. A budeme mať dve! Pred večerou mamička všetko skontrolovala, aby mala istotu, že kuchyňa aj izba sú pripravené na najkrajšiu chvíľu roka. Keď sa ozvalo: „Marienka, poď sem rýchlo,“ už som vedela, že je zle... Museli sme ísť po kľúče od kostola a Jezuliatko vrátiť na jeho miesto v betleheme. Uja kostolníka som poprosila, aby sa nehneval, a so slzami na krajíčku som mu povedala celú pravdu. Ale to priznanie stálo za to. Ved to Jezuliatko bolo také krásne...

Mária



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!