Dátum: Nedeľa 29.05.2016 Dnes oslavuje: Vilma Zajtra: Ferdinand

Práve číta: 28025

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Ako živá voda: Katarína Švecová ani po rokoch nestratila manažérsky talent

Zdroj: ŠARM/ Katarína ČULENOVÁ 29. január 2016, 13:30
Foto: Michal Šebeňa Staré nestratilo svoju hodnotu. Kroj si pani Katarína ušila z látky, ktorá má sedemdesiat rokov.

Stačí hodinka v spoločnosti Kataríny Švecovej (87) z Nitry a nebudete potrebovať psychoterapeuta.

Pôvodne sme sa mali stretnúť iba s pani Katarínou Švecovou, na ktorú spievajú ódy nielen v domove pre seniorov, kde žije. Má totiž viac energie ako niektoré dámy mladšie o päťdesiat rokov a znudené životom a nedávno dostala ocenenie s príznačným názvom Dobrá duša.

Napokon sme však vďaka nej zažili nečakané dojímavé stretnutie so ženou, ktorá nás úplne položila jedinou vetou – ďakujem vám za záujem... Takže keď dočítate, skontrolujte svoje mobily a iPhony, či máte v registri uskutočnených novoročných hovorov aj mená blízkych, o ktorých máte pocit, že keď sa ich život blíži skôr ku koncu, nepotrebujú nič mimoriadne.

Zahojená spomienka

Katarína Švecová hneď rázne vysvetlí, že život v zariadení sociálnych služieb si vybrala sama, pretože sa už nevládala postarať o dom s veľkou záhradou, nechcela trom zamestnaným deťom robiť starosti a takisto chcela mať istotu, že nech sa čokoľvek stane, pomoc je do pár minút za dverami. „Najstarší syn sa dlho hneval, že som sa tak rozhodla, ale keď ma konečne navštívil, bol prekvapený, ako si tu žijem. Rovnako aj kamarátky zabudli zavrieť ústa,“ smeje sa. Keď mala štyridsaťsedem rokov, ovdovela.

„Deti už boli odrastené, je to prebolená spomienka,“ nechce sa vracať k smutnému životnému bodu. Nikdy sa už nevydala. Všetka jej energia patrila deťom, práci a tomu, čomu dnes hovoríme dobrovoľníctvo. Nikdy sa bolestínsky neuzavrela medzi štyri steny, bola a stále je hnacím motorom pre okolie. V zariadení, kde žije, nám potvrdili, že táto večná optimistka k nim priniesla nový vietor, rozhýbala atmosféru a vliala život do žíl aj tým, ktorí boli na dne.

Kroje na singerke

Bývalá vedúca obchodu, ktorá ani po rokoch nestratila manažérsky talent, obehla na svojich operovaných nohách ženy aj mužov a dala dokopy spevácku skupinu. Samozrejme, žiaden rokenrol, ale ľudové pesničky, s ktorými sa dostali dokonca na cédečko. „Ľudia to tu uvítali,“ povie jednoducho a so smiechom dodá, že občas si veliteľsky aj pokričí, ale snaží sa robiť všetko tak, aby nikoho neurazila.

„Zo začiatku sme mali v súbore aj mužov. Napríklad takého Miša som mohla opraviť aj stokrát a on sa trpezlivo vrátil na začiatok pesničky, ale Maťo pri skúškach síce prikyvoval: Ako povieš, Katka, ale na vystúpení si urobil po svojom,“ hovorí sympatická „šéfka“, ktorá na starej šliapacej singerke dokonca ušila súboru kroje.

Stretnutie s Božkou

Z každého póru Kataríny Švecovej sála človečina. Aj keď do svojej izby vedie paniu a predstaví ju ako jednu z najlepších speváčok. „Božka zožala najväčší potlesk na vystúpení,“ hovorí a usádza ju do kresla. Pani sa nesmelo usmieva, je mierne vykoľajená z nášho záujmu, ale cítiť, že jej padne dobre, a o chvíľu sa nebráni ani minikoncertu. Má naozaj silný hlas. „Aj o polnoci som ochotná vstať a spievať. Aj po štvornožky by som šla,“ povie a dodá: „Spievanie ma drží pri živote. Som vďačná Katke, že mi ho tak osladila, až mi je oporou.“

Z útlej starenky cítiť smútok a prirodzene sa derie na povrch. Spev nazýva svojím životom aj preto, lebo sa stále nepreniesla ponad stratu svojej celoživotnej lásky. Žena, ktorá pre vážne ochorenie nemohla mať deti, prišla po šesťdesiatich dvoch spoločných rokoch o najlepšieho manžela na svete. V zariadení sociálnych služieb žili spolu jedenásť rokov a obaja aj spievali v súbore.

„Boli sme chudobní ako kostolné myši, keď sme sa brali, ale mali sme krásny život. My sme si aj manželský sľub v kostole obnovovali. Mal nás pánboh zobrať spolu. Teraz už len pozerám na jeho fotku a hreším ho, že mi neodpovie. Je to strašná strata, keď človek príde o dobrého partnera,“ hovorí. Keď jej vitálnejšia kamarátka, ktorá ju pomáhala dostať niekoľkokrát z dna duševných síl, zacíti, že reč sa zvrtla na ťažkú tému, hneď sa ju snaží upokojiť: „Božka, dobré to je, kým sme ešte tu!“ Radšej začne spomínať na svokra, ktorý vozil na koči do Topoľčianok prezidenta Masaryka...

Vďaka za záujem

V prítomnosti starších dám si odrazu uvedomíme, že čas sa prestal tak zbesilo náhliť a momentálne nie je nič prirodzenejšie a príjemnejšie než to, aby sme ich počúvali. Keď pani Božena odchádza, lúči sa s nami vetou, z ktorej nám nabehnú zimomriavky: „Ďakujem vám za záujem! Som šťastná.“

Odchádzame aj my, v jedálni sa totiž podáva obed. Cestou stretávame dôležito kráčajúceho pána, ktorý sa do jedálne nahodil do vyžehlených nohavíc a zlatých botasiek. Pani Švecová, podopierajúc sa o paličku, po ceste ešte zájde za inou obyvateľkou domova, aby ju skontrolovala. „Je ležiaca,“ vysvetlí. V tomto mikrosvete plnom príbehov, obyčajných len na prvý pohľad, si môžete byť istí, že k šťastiu treba málo – len pozorné uši a oči, hoci aj cudzieho človeka. Azda všade majú aspoň jednu optimistickú „dobrú dušu“.


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!