Dátum: Utorok 27.09.2016 Dnes oslavuje: Cyprián Zajtra: Václav

Práve číta: 4786

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Babičkin duch mi zachránil život

Zdroj: Báječná žena 05. jún 2012, 08:00
Foto: Profimedia.sk Ilustračná fotografia

Moja babka bývala pod hájom. Hneď po raňajkách sme odbehli nazbierať rôzne „sucháre“, aby mohla rýchlo navariť obed...

Zvlášť na jar tam bolo nádherne. Tráva šibala zo zeme, rozvíjali sa kvety, lesom sa šíril svieži vzduch a vtáčí spev. Hniezda na stromoch tam mali aj vrany. Keď začuli praskot dreva, krákajúc zvedavé prileteli až k nám. Babka mi povedala, že sú múdre, dokážu spoznať a zapamätať si ľudské tváre. Tak som sa na tie vrany vždy škerila a robila rôzne grimasy, aby si ma zapamätali...

Kytice na oltár

„A naozaj žijú až sto rokov?“ vypytovala som sa. Babka prikývla. Aj keď som jej neverila, usmievala som sa na vtáky, aby ma nabudúce spoznali. „Vieš, aké sú prešibané? Keď nájdu orechy, poukladajú ich na cestu, aby ich autá rozlúskli kolesami a ony ich mohli ľahko vyzobať,“ prehodila babka a ja som ju upodozrievala z toho, že si vymýšľa. Keď sme navarili obed, opäť sme zašli do hája nakosiť trávu pre zajace. Milovala som to detstvo strávené s babkou. Poukazovala mi všetky poľné kvety i liečivé rastliny, čo tam rástli. A s akou zvláštnou nehou hovorila o sedmokráske, fialke či o konvalinke!

Od mája všetky nazbierané kytice odniesla na oltár. Pociťovala k nim priam božskú bázeň, chcela, aby voňali aj v chráme. Moja dobrá, múdra babička zomrela jedno leto ako deväťdesiatročná. Zostali mi na ňu len krásne spomienky a všetko, čomu ma naučila. Verím, že keď jej cesta už neviedla do hája, viedla do raja...

Prudký náraz do stromu

Na dušičky, hneď prvú jeseň, ako babka odišla, som šla na bicykli okolo hája. Slnko síce svietilo, ale už dosť fúkalo. Popri ceste bolo napadaných veľa orechov. Zastavila som sa a bicykel oprela do jarku o strom a začala som zbierať. Bolo to doobeda, ale áut veľa nejazdilo. Keď som mala tašku plnú, šla som ju zavesiť na riadidlá bicykla. Vzala som druhú tašku, že nazbieram orechy aj do nej, no vtom mi napadlo, že keď tak odporne fúka, asi čoskoro začne pršať. Musím ísť, ešte som chcela na hrob vysadiť kvietky. Rozmýšľala som, ako to urobím, aby sa tam zmestili aj vázy s rezanými kvetmi. Vietor silnel. Vysadla som teda na bicykel a uháňala preč. Za chrbtom mi krákali vrany prelietavajúce nad poľami v čiernych kŕdľoch. Za zákrutou som šliapala do mierneho kopca a... vtedy som začula prudký náraz do stromu. A potom už len čudné vrčanie motora, rinčanie skla a buchot plechu.

Orech tam už nestál...

S vytreštenými očami a v nemom šoku som pozerala na tú kopu šrotu, ktorá zostala z prednej kapoty nákladiaka, a repu kotúľajúcu sa z vlečky. Orech, o ktorý som mala predtým opretý bicykel, tam už nestál. V priekope zostala spúšť ako po menšom zemetrasení. Verím, že zo zberu orechov ma podvedome „vyhnala“ moja babička. Dokonca som o tom presvedčená...

Hela


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!