Dátum: Nedeľa 25.09.2016 Dnes oslavuje: Vladislav Zajtra: Edita

Práve číta: 27949

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Bratislavčanka Soňa plní detské sny: Opustila kvôli nim aj prácu

Zdroj: Báječná žena/ Alena Jurisová 23. október 2013, 11:00
Foto: Archív S.R. Bývalá novinárka dnes plní želania ťažko chorým deťom.

Za sedem rokov splnila Soňa Rebrová (40) takmer šesťsto snov ťažko chorým deťom. Odmenou jej je úprimná detská radosť a dojatie rodičov...

Bratislavčanka Soňa Rebrová roky pracovala ako novinárka. Nápad založiť občianske združenie Želaj si, ktoré pomáha ťažko či nevyliečiteľne chorým deťom, dostala pri sledovaní amerického filmu. „Bol to jeden z tých gýčových. Dievča, ktoré umieralo na rakovinu, sa chcelo stretnúť s prezidentom Spojených štátov. Prišli za ňou ľudia z nejakej organizácie a sen jej splnili. Vtedy som si povedala, prečo by niečo podobné nemohlo fungovať aj u nás?“ vracia sa Soňa do situácie spred siedmich rokov.

Bránila som sestru...

Soni odjakživa ležal na srdci osud ľudí okolo nej. Možno aj preto, že má sestru staršiu o tri roky, ktorá sa narodila s Downovým syndrómom. Už odmala sa ju snažila ochraňovať. „Dievčatá boli milé, ale mnohí chalani sa jej posmievali. Betka pre to plakala, ja som sa jej zastávala, potom som plakala ja. No nepríjemné boli aj pohľady mnohých dospelých,“ opisuje svoje skúsenosti z detstva.

Zo začiatku vraj Betku nevnímala ako inú, neskôr sa s ňou zase hádala, pretože jej staršia sestra nedokázala mnohé veci pochopiť. Napríklad to, že pár drobných v peňaženke neznamená žiadne závratné bohatstvo. Dnes na Betku nedá dopustiť. Hovorí: „Je veľmi milá a dobrosrdečná. Nedávno jej mama dala desať eur, aby si niečo kúpila. Ona však peniaze minula na kvety pre deväťdesiatročnú paniu, ktorá mala v ten deň narodeniny.“

Hoci Soňa pracuje aj na dovolenke, najlepším relaxom je pre ňu šport.

Oslavujeme naraz

Snaha robiť niečo zmysluplné sa u Sone prebudila ešte počas jej aktívnej novinárskej kariéry. Pracovala na reportáži o matke, ktorej umrelo dieťa. „Bol to veľmi silný príbeh, dokonca som zaň dostala novinársku cenu,“ spomína pani Rebrová. Na základe toho príbehu neskôr napísala knihu a aj to ju nasmerovalo k práci či skôr k poslaniu, ktorému sa v súčasnosti venuje. Život s ťažko či nevyliečiteľne chorým dieťaťom je totiž častejšie plný bolesti a smútku než potešení – hoci aj tých najmenších a pre zdravých ľudí neraz bežných.

Občianske združenie Želaj si vzniklo v roku 2006, zaregistrovali ho presne na Sonine narodeniny. „Takže oslavujeme spolu,“ smeje sa. V začiatkoch svojej práce v združení sa Soňa nestretla vždy s pochopením. Nevzdala sa, aj keď ju to stálo veľa času a energie. „Sponzorov sme museli doslova prosiť, aby nám pomohli. Napríklad, jedno dievča veľmi chcelo ísť nakupovať. Obehli sme desiatky obchodov, kde a či by boli ochotní dať jej nejaký kredit. Niekde jej ponúkli topánky do určitej sumy, inde zas bundu. Ale nakoniec to dopadlo dobre,“ približuje Soňa prvé mesiace činnosti občianskeho združenia.

Od pápeža po futbal

Odvtedy Soňa spolu s dobrovoľníkmi splnila takmer šesť stoviek detských snov. Medzi tie, ktoré sa vybavovali najťažšie, určite patrí stretnutie osemnásťročného chlapca na vozíku s vtedajším pápežom Benediktom XVI. či účasť na futbalovom zápase Manchestru United pre chlapca, ktorý sa takisto pohybuje len na vozíčku. Soňa spomína: „Lístky na zápasy Manchestru len tak ľahko nezoženiete, miesta sa dedia a rezervácie na štadión sú na dlhé mesiace obsadené. Navyše, vozičkári sa môžu len zaregistrovať a čakať, či ich vyžrebujú, pretože bezbariérových miest je na štadióne len zopár.“ Chlapec na splnenie svojej túžby čakal rok a pol. Občianske združenie mu zaplatilo letenky.

Ďalší splnený sen – šesťročný Maxík si zaspieval so speváčkou Zuzanou Smatanovou.

Foto: Archív S.R.

Skromné želania

Soňa Rebrová sa snaží splniť každý jeden detský sen. Musí však naozaj pochádzať z dušičky dieťaťa, nie jeho rodičov. „Želania, v ktorých rodičia tvrdia, že ich ročná dcérka túži po kompletnom vybavení detskej izby, nie sú snom detí. Vtedy im voláme, že sen by mali zmeniť,“ upresňuje a dodáva, že každému dieťaťu splnia len jedno želanie. Preto pripomína, aby si ho deti spolu s rodičmi dobre premysleli.

Mnohé túžby sú veľmi skromné, napríklad teraz sedemročný chlapec sníva o aute Knight Rider na diaľkové ovládanie, šesťročné dievčatko zas o ružových šatách pre princeznú. Všetkých, ktorým občianske združenie urobilo radosť, si Soňa dokonca pamätá. „Len výnimočne splníme aj druhú túžbu. Väčšinou vtedy, ak sa dieťaťu výrazne zhorší zdravotný stav a je ešte niečo, po čom veľmi túži, čo by ho mohlo aspoň na chvíľu potešiť...“

Žiadne finančné zbierky

O to, aby sa detské sny stali realitou, sa Soňa Rebrová stará predovšetkým sama, ak neráta občasnú výpomoc brigádnikov a svojej rodiny. Zamestnať niekoho na plný úväzok si nemôže dovoliť. Neuznáva pouličné zbierky, na podporu občianskeho združenia vymýšľa a organizuje rôzne akcie. Napríklad čoraz populárnejší Deň želaní. Počas neho sa do neba púšťajú želania napísané na lietajúcich lampiónoch, balónoch...

Na nedávnom podujatí to boli papierové holubice. Navyše, cez občianske združenie sa dá pomôcť priamo konkrétnemu dieťaťu. Stačí si pozrieť ich webovú stránku, vybrať jednu z túžob a vysnívanú vec dieťaťu kúpiť. „Mnohí ľudia, ktorí nám pomáhajú, nechcú dar odniesť osobne. Vraj by to psychicky nezvládli,“ vysvetľuje Soňa, ktorá každé stretnutie i odovzdávanie darčeka zdokumentuje, nafotí a opíše.

Rodina funguje bezo mňa

Soňa so smiechom priznáva, že jej manžel a dve dcéry sa občas naučili fungovať bez nej. Jej práca ju zamestnáva na sto percent a neraz by potrebovala zopár svojich klonov. „Notebook si so sebou beriem aj na dovolenku. Manžel sa smeje, že keby on venoval toľko energie svojmu podnikaniu, už by bol multimilionár.“ Soňa máva aj dni, keď uvažuje, že sa vráti k svojmu pôvodnému povolaniu a opäť bude novinárkou. Mala by menej starostí, viac času i peňazí. No z chmúrnych myšlienok ju vždy vytrhne úprimná detská radosť a dojatie rodičov, ktoré vidí pri splnení ďalšieho želania.

Nezabudneme...

Mnohé z detí, ktorým občianske združenie Želaj si splnilo sen, už nie sú medzi nami. Aj preto Soňa Rebrová nedávno založila internetovú stránku nezabudneme.sk, kde rodičia pridávajú príbehy a fotografie svojich detí, ktoré boj s chorobou prehrali či odišli úplne nečakane. Delia sa so svojimi spomienkami, so svojou bolesťou. „Chceme na stránke spustiť aj fórum, kde si rodičia môžu navzájom radiť a podporovať sa,“ hovorí o svojich plánoch.

Vie, že povzbudiť človeka, ktorý stratil dieťa, nie je jednoduché a mnohí ľudia ani nevedia, ako sa zachovať a nájsť vhodné slová. „Rodič, ktorý pochoval svoje dieťa, nechce počuť vetu: Neboj sa, bude dobre. Nechce svoju situáciu zľahčovať, ale skôr počuť, že vám to je ľúto a že s ním súcitíte,“ radí Soňa.


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!