Dátum: Piatok 09.12.2016 Dnes oslavuje:

Izabela Zajtra: Radúz

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Bývalá spevácka hviezda Zuzana Lonská: Ako žije po emigrácii do Švédska?

Zdroj: ŠARM/Rasťo Michalko 25. januára 2013, 08:00
Foto: Archív Zuzana Lonská patrila v bývalom Československu medzi najpopulárnejšie speváčky.

Zuzana Lonská (76) patrila v bývalom Československu medzi najpopulárnejšie speváčky. Emigrácia do Švédska v roku 1968 jej zmenila život.

Staršie ročníky si ju iste pamätajú z populárnej Tatra revue. Účinkovala v nej so svojím prvým manželom – známym hudobníkom a spevákom Zdenkom Kratochvílom. „Spievala som vtedy pesničky ako Vlčí mak, Jazmíny, Zemeguľa... Keďže som na koncertoch mala aj anglické a džezové piesne, musela som do svojho repertoáru pridať aj niekoľko ruských. Takto ho akceptovali aj komunisti,“ hovorí Zuzana Lonská, ktorá niekoľkokrát vystupovala i na Bratislavskej lýre. Často sa objavovala v televízii, má viacero rozhlasových nahrávok a vydala aj veľkú platňu s medzinárodným repertoárom.

Veľmi rada však spomína na štyri sezóny, ktoré strávila v tom čase vo veľmi populárnom bratislavskom hoteli Devín. „Keďže to bol vtedy jeden z najluxusnejších hotelov, mali tam aj veci, čo neboli bežne dostupné. Tak sme chodili do kuchyne, kde sme si vypýtali chlieb a natierali si ho nedostatkovým kečupom,“ smeje sa a pridá ďalšiu perličku zo socializmu. „Keďže u nás vtedy nebolo nič dostať, stalo sa mi aj to, že mi známa šila dlhé čierne šaty bez ramienok z látky, ktorú som dostala od príbuzných v balíku z Ameriky. A stihla to za jedinú noc!“

Mala byť Lanská

Jej rodičia emigrovali do Ameriky tesne pred vojnou. Zuzana mala vtedy dva roky. Na Slovensko sa vrátili až po ôsmich. Speváčkinho otca Oskara Langera totiž komunistická strana vyzvala, aby pomohol budovať socializmus. „Za odmenu“ ho však v roku 1953 vo vykonštruovanom procese odsúdili na dvadsaťdva rokov väzenia. Pre rodinu nastali ťažké časy. „Moja mama o tom napísala aj knihu s názvom Vtedy v Bratislave. Bohužiaľ, pádu železnej opony sa už nedožila. So sestrou Táňou sme aspoň splnili jej sen a kniha vyšla nielen vo Francúzsku, Švédsku a v Británii, ale v roku 2007 aj na Slovensku.“

Otcov osud však ovplyvnil nielen jej detstvo, ale aj dospievanie. Zmaturovala, ale ďalej už študovať nemohla. Začala sa venovať spevu. Kvôli otcovi si však musela zmeniť priezvisko Langerová. „Keď som mala prvý angažmán v Trenčianskych Tepliciach, narýchlo som na plagát vymýšľala svoje umelecké meno. Jediné, čo mi napadlo, bolo meno Lanská. V tlačiarni však urobili chybu a napísali Lonská. Tak mi to meno už zostalo,“ usmeje sa Zuzka.

Poriadok a čistota

Veľký zlom v jej živote a rozbehnutej kariére nastal v revolučnom roku 1968. S celou rodinou vtedy ušli pred okupáciou do Švédska. „Tých, čo sa rozhodli z Československa emigrovať, prijímali všade s otvorenou náručou. Preto sme sa pomerne rýchlo udomácnili,“ opisuje prvé pocity z nového domova. Vďaka tomu, že vedela po anglicky a po nemecky, zvládla za niekoľko mesiacov aj švédčinu. A opäť zmenila priezvisko. „Kratochvíl je meno, ktoré Švédi nedokážu vysloviť alebo si ho zapamätať. Bolo to aj nepraktické pre deti v škole. Rozhodli sme sa prevziať prvé písmeno K, ktoré sme pridali k môjmu rodnému menu Langer,“ vysvetľuje Lonská.

Príchod do novej krajiny im pripadal ako príchod do iného sveta. Bratislava jej chýbala, užívala si však aj pocit anonymity v novom prostredí, kde ju nik nepoznal. „Slobodná krajina pre nás znamenala veľmi veľa. Dodnes sme nadšení z možnosti cestovať. Švédsko je príjemná krajina a mentalita ľudí nie je príliš vzdialená našej. Len na môj vkus má trochu drsné podnebie, väčšmi mi vyhovuje to na Slovensku, aj príroda je tu rozmanitejšia. Na druhej strane je vo Švédsku neuveriteľne krásny čistý vzduch a pokoj. Okrem toho poriadok a všetko dokonale funguje. V prvú zimu som bola doslova v šoku. Hoci bolo mínus dvadsať stupňov Celzia, bolo všade skvele vykúrené, ešte aj chodníky v meste!“

lonska

Foto: Archív

Zvykli si pomerne rýchlo. Azda aj preto, že boli v tom čase presvedčení, že domov sa už nikdy nedostanú. Zuzana si našla prácu ako sekretárka, neskôr ako asistentka na osobnom oddelení. Manžel Zdeněk Kratochvíl začal pracovať v skúšobni elektrických prístrojov. Zomrel pred dvadsiatimi rokmi. Zuzana sa neskôr po druhý raz vydala.

S manželom Slávkom dnes bývajú v radovom domčeku v meste Västerås, stodvadsať kilometrov od Štokholmu. Ich vášňou sú huby, ktoré môžu zbierať v lese hneď za domom. A, samozrejme, štyri vnučky, ktoré sa vo Švédsku narodili. „Slávek má sedem vnúčat, takže keď ich dáme dokopy, máme doma futbalovú jedenástku,“ zasmeje sa.

Hoci jej kariéra speváčky sa v Škandinávii skončila, emigráciu neľutuje. „Aspoň sme si užili synov a venovali sa im viac, než by nám to kariéra doma dovolila,“ hovorí. Lásku k hudbe však nikdy nestratila. Aj synovia zdedili muzikálnosť po rodičoch. „Daniel je koncertným klaviristom a Boris, inak lekár, je veľmi dobrý spevák.“

Zuzana zostala životaschopná dodnes. „Počítač aj internet sú stále súčasťou môjho života,“ tvrdí speváčka, ktorá má dokonca aj profil na Facebooku. „Vďaka tomu mám skvelý kontakt s množstvom starých spolužiakov a priateľov z mladosti.“ Tvrdí totiž, že hoci si vo Švédsku našla nových priateľov, tí starí sú predsa len najlepší.

Návraty

Tesne po emigrácii jej veľmi chýbali. „Nemali sme takmer žiadne kontakty s  priateľmi na Slovensku. Nechceli sme nikoho z nich kompromitovať,“ vysvetľuje. Žili s pocitom, že už ich zrejme nikdy neuvidia. O to radostnejšie vítali nežnú revolúciu. Zuzka Lonská sledovala zmeny v rodnej krajine cez zahraničné spravodajstvo a na Slovensko sa vrátila už na jar 1990. „Bol to úžasný pocit. S priateľmi, ktorých sme nevideli dvadsať rokov, sme sa hneď cítili, akoby sme sa ani nikdy rozlúčili. Okrem nich a bratislavského korza som sa najviac potešila z bryndze,“ spomína s úsmevom.

Slovensko a rodná Bratislava sa jej zdali po návrate v porovnaním so Švédskom sivé a zanedbané. „Ale postupne sa to tu mení. Veľa sa za tých dvadsať rokov vybudovalo a pôsobí to tu celkom inak.“ Bratislava sa podľa nej stala už takmer západoeurópskym mestom.

„Od prevratu chodievame domov aj niekoľkokrát do roka. Slávek je Pražan, takže okrem Bratislavy chodíme aj do Česka,“ vysvetľuje žena, ktorá má teraz tri domovy a svojím spôsobom si tento prepych užíva.

Celá rodina má len švédske občianstvo, získali ho päť rokov po emigrácii. Keďže, podľa Zuzkiných slov, sme všetci už v Európskej únii, necítia potrebu mať ešte jedno občianstvo. Švédsko však za svoj domov stále nepokladá a vraj sa ani ako stopercentná Švédka necíti. „Ani moji synovia sa necítia ozajstnými Švédmi, hoci mali len osem a päť rokov, keď sme emigrovali. Pritom sa tam obaja veľmi dobre uplatnili a oženili sa so Švédkami. Dokonca ani moje štyri krásne vnučky sa necítia čistými Švédkami a sú hrdé na svoje korene. Podotýkam však, že to všetci pociťujeme ako bohatstvo. Nemáme pocit, že nikam nepatríme, skôr, že patríme všade. Ja mám korene slovenské i maďarské, vyrástla som v Amerike, vydala sa za Čecha, emigrovala do Švédska a ešte k tomu som aj Židovka,“ usmeje sa spokojne Zuzana Lonská.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!