Dátum: Nedeľa 11.12.2016 Dnes oslavuje:

Hilda Zajtra: Otília

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Dana bola farárka, dnes podniká s krásou

Zdroj: Šarm/Katarína Čulenová 04. februára 2014, 10:00
Foto: Ján Zemiar Ako sa z evanjelickej farárky stane podnikateľka s krásou? Dana Sirkovská (35) je príkladom toho, že ak prekonáte strach z neznámeho, dokážete všetko.

Ako sa z evanjelickej farárky stane podnikateľka s krásou? Dana Sirkovská (35) je príkladom toho, že ak prekonáte strach z neznámeho, dokážete všetko.

Pôsobí ako pozitívny žiarič. Vôbec nevyzerá na to, že pred piatimi rokmi prišla o všetko. Zrútil sa jej osobný život, prišla o prácu a v priebehu pár minút aj o bývanie.

„Vždy existuje riešenie, chce to len odvahu. Netreba sa báť urobiť prvý krok, cesta sa vždy ukáže,“ hovorí. Ak sa vám zdajú jej slová zveličené, vedzte, že Dana Sirkovská nie je veľkým teoretikom, ktorý si načítal motivačné knihy. Ona si teóriu vyskúšala aj v praxi.

Túžila po hudbe

Už jej vizitka vyzerá zaujímavo. Spolu s logom veľkej americkej kozmetickej firmy na nej svieti aj titul ThDr. Usmiata, sebavedomá blondínka je doktorkou teológie. Ako sa od talára dostala ku kráse? Niekto tomu hovorí osud.

Vždy ju to ťahalo k hudbe a spevu. Keď sa rozhodovala, kam pôjde na vysokú školu, jej otec, evanjelický farár, ju presvedčil, aby si podala prihlášku aj na teologickú fakultu v Banskej Bystrici. Otvárala sa tam kombinácia teológie a hudobnej výchovy. „Atmosféra školy ma tak očarila, že už som sa o nič iné ani nepokúšala. Prijali ma,“ spomína. Lenže prišlo sklamanie. Hudobný odbor napokon pre malý záujem neotvorili. Povedala si: To nič.

„Keď vám niečo nevyjde podľa predstáv, nechápete, prečo je to tak. Až s odstupom času uvidíte, že všetko má zmysel. Nikdy nechcem byť zatrpknutá. Viem, že to, čomu možno ešte nerozumiem, ma niečo naučí, niečo mi dá,“ hovorí. Keď potom spomenie, že v druhom ročníku prišla na teologickú fakultu učiť profesionálna speváčka a dirigentka z Ameriky, s ktorou spolupracovala, dodá to jej teórii o zmysle vecí, váhu.

S černošskými spirituálmi precestovali potom spolu USA, Kanadu, ale aj Slovensko: „Mali sme s Joe Ann veľké plány, chceli sme pre cirkevnú hudbu urobiť veľké veci.“ Život však šiel inak. Doktorát pri dieťati Po skončení školy vzala pod pazuchu svoj červený diplom a odišla s manželom, za ktorého sa vydala ešte počas štúdia, do Prahy. Keďže si však po čase aj on chcel urobiť vysokú školu, prispôsobila sa a keď bola v deviatom mesiaci tehotenstva, vrátili sa domov.

Materská dovolenka neprichádzala do úvahy, bolo treba z niečoho žiť. Preto prijala pozvanie učiť na svojej domovskej vysokej škole teológiu a popri dvoch deťoch si robila aj doktorát. „Bola som hyperaktívna matka, ktorá sa hrabala v knihách,“ smeje sa Dana, ktorá si prihodila na plecia aj ďalšie zamestnanie vo svojej cirkvi.

Potom sa potichu začalo niečo kaziť a rovno na viacerých frontoch. „Keď niečo robím, musím v tom vidieť zmysel. V práci ma ubíjalo, že hoci som robila inovatívne veci, nikto sa nevedel tak zapáliť,“ spomína.

Horšie však bolo, že začalo krívať manželstvo. „Mali sme spoločné koníčky, ale boli sme veľmi rozdielni,“ hovorí Dana. „Manžel bol skôr nekomunikatívny, zachmúrený a pesimistický človek, čo ma vnútorne ničilo. Ťažká atmosféra sa už prenášala aj na deti…“

Pätnásť minút rozhodovania

Keďže zaneprázdnená Dana nepatrila k ženám s ideálnou pleťou, sestra ju jedného dňa doslova dotlačila ku kozmetickej poradkyni firmy, ktorá mala v jej živote zohrať veľkú úlohu. „Prvýkrát v živote som zažila krém, ktorý mi stiahol póry,“ smeje sa. Neskončila len pri nákupe produktov, ale stala sa malým kolieskom vo firme. Popri práci sa raz, dvakrát do mesiaca odreagovala v úlohe kozmetickej poradkyne a zarobila pár korún.

Do roka sa vzťahy doma už vážne naštrbili. Dana opíše atmosféru dvoma vetami: „Začala som sa báť. Párkrát som zažila stav, pri ktorom som sa neprekonateľne triasla tak, že som nebola schopná trafiť kľúčom do zámky.“

Odmlčí sa a opíše rozhodujúci moment: „Bola som sama doma a cítila som, že stojím na križovatke. Ak sa nerozhodnem pre zmenu, možno už ďalšia príležitosť nebude alebo bude chýbať odvaha. Za pätnásť minút som ju všetku pozbierala a zbalila toľko svojich a detských vecí, koľko len šlo. Deti som vzala zo škôlky, posadila do naprataného taxíka a zavelila: Smer Bratislava. Nerozmýšľala som dopredu, čo bude. Slová ,čo keď‘ by ma iba zabrzdili. Verila som, že to zvládnem,“ hovorí.

Byt od šéfky

Rodinu obťažovať nechcela, a tak po ceste z Partizánskeho do hlavného mesta žeravila linky známych, či by ju neprichýlili na pár dní, kým si nájde podnájom. Bez úspechu… Tamtamy však zapracovali. A keď už vykladala veci pred hotelom zmierená s tým, že minie úspory, zavolala jej žena, ktorá je v kozmetickej firme, kde pracuje, na najvyššej pozícii na Slovensku: „Vôbec ma nepoznala, ale ponúkla mi svoj byt na štyri dni. Zachránila mi kožu… Jej gesto ma presvedčilo, že chcem pracovať vo firme s ľuďmi, na ktorých sa môžem spoľahnúť a ktorí ma neposudzujú a neodsudzujú. Pre mňa to bola aj lekcia od života, že ani ja nemám právo súdiť nikoho, ale snažiť sa ho pochopiť. “

Aj v ďalších momentoch zaúradovala náhoda. Dana si našla podnájom len päť minút chôdze od bytu, kde žila jej sestra, a tak si mohli pomáhať s deťmi. No a pred rokom sa ukázalo, že mladý muž od susedov je ten, kto jej zahojí dušu, vnesie do života pokoj a naučí vorkoholičku vypnúť.

Zo sivých myšiek ženy

Po odchode do Bratislavy musela upratať vzťahy so zamestnávateľmi: „Urobila som radikálny rez a výpovede som poslala kuriérom,“ hovorí. „Mala som pocit, že by nebolo správne, aby som bola zamestnaná v cirkvi, kde som mala aj post farárky. Mohla som sobášiť, pochovávať, krstiť, kázať a navyše som prednášala budúcim farárom. Na Boha som však rozhodne nezanevrela, len si už nemyslím, že život je čierno-biely a na niektoré veci sa dívam inak.“

Ostalo jej teda rozbehnúť sa v kozmetickej firme: „Povedala som si, že ak sa ostatné ženy dokážu týmto uživiť, sú úspešné a spokojné, o čo horšia som ja? Predtým som síce bola v intelektuálnych sférach a odrazu som mala hovoriť o pleti... Ja, čo sa neviem nalíčiť a slovo hydratácia musím hľadať v slovníku cudzích slov? – pýtala som sa samej seba,“ spomína so smiechom

Foto: Ján Zemiar

Dana, ktorá dnes vedie asi stovku ľudí a s iskrou v oku hovorí o novom projekte, ktorý nedávno rozbehla na internete: „Je to stránka, kde si ženy nájdu vizážistu v akomkoľvek meste. Postupne chceme byť aj svetoví.“ Ale aby sme sa vrátili k jej počiatočnej myšlienke, že všetko, čo prežijete, je na niečo dobré: „Teologická prax ma naučila rétorike aj psychológii, ľahšie sa mi komunikuje so ženami, viem ich pochopiť a počúvať,“ hovorí Dana, z ktorej srší spokojnosť aj preto, že konečne cíti zmysel v práci.

„Keď k nám príde žena s finančnými problémami a naučím ju, ako si zarobiť, je to úžasný pocit. Do pár mesiacov sa vzchopí a nielenže prinesie do rodinného rozpočtu peniaze, ale začne sa o seba aj starať, stane sa z nej krásna osobnosť, ktorá sa ďalej školí a pracuje na sebe. A to je skvelé!“ hovorí podnikateľka, nezabudne však spomenúť, že nič nešlo hladko a aj ona plakala do vankúša.

Ženám odkazuje: „Nedovoľte strachu, aby vás paralyzoval, a keď ste s niečím nespokojné, skúste to zmeniť alebo opraviť. Ak to nejde, hľadajte inú, svoju cestu. Nežite v tom, čo vás ubíja.“



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!