Dátum: Utorok 06.12.2016 Dnes oslavuje:

Mikuláš Zajtra: Ambróz

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Dobrovoľníčka Veronika mačkám prispôsobila celý dom

Zdroj: Báječná žena/Sylvia Derňárová 03. septembra 2013, 09:00
Foto: Petra Adamcová Veronika sa stará o svoje tri mačky aj o chorých či zranených najdúchov...

Ani vy na tie chlpaté prítulné tvory nedáte dopustiť? Veronika Senná (32) zo Senca sa stará o svoje tri mačky aj o chorých či zranených najdúchov...

Prvú mačičku dostala od spolužiačky asi v ôsmich rokoch. „Veľmi som ju chcela. Zatvorila som si ju doma v izbe, kradla pre ňu mlieko, ešte som nevedela, že to pre ňu nie je vhodná strava. No mamina ma odhalila,“ smeje sa pri spomienke dobrovoľníčka. Rodičia jej prikázali, aby mačiatko vrátila k jeho mamičke. Veronikina láska k týmto zvieratkám sa naplnila, až keď pred tromi rokmi začala bývať vo vlastnom dome. „Plním si sen z detstva,“ hovorí spokojne.

Mačací dom

Dnes Veronika chová tri mačky. Najstaršiu Liu si zadovážila od kamaráta ako prvú, kocúr Edin je jej prvou adoptovanou mačičkou. Keď si ho vzala z Občianskeho združenia Mačky SOS, mal päť týždňov. Tretiu mačku, Blade, si od nich vzala ako dvojtýždňového najdúcha, aby sa o ňu postarala.

Toto združenie spája dobrovoľníkov, ktorým nie je ľahostajný osud mačiek žijúcich na ulici. Choré či zranené zvieratká si berú k sebe, poskytnú im útočisko, stravu aj zdravotnú starostlivosť. „Niekedy potrebujú aj infúzie, lebo sa k nám dostanú vo veľmi zlom stave,“ približuje Veronika svoju dobrovoľnícku prácu. U nich sú zvieratká až do vyliečenia, potom ich ponúkajú do dobrých rúk ako domácich miláčikov.

„Blade sme spočiatku kŕmili z fľaše ako dojča. Každú chvíľu sme k nej v noci vstávali, aby sme skontrolovali, ako sa jej darí. Po tom, čo sme spolu prežili, sme sa už s ňou nedokázali rozlúčiť a ostala u nás natrvalo,“ vyznáva sa Veronika.

„Mačkám sme prispôsobili celý náš dom. Všade sú škrabadlá, záchody, misky, hračky, takže by sa dalo povedať, že skôr my bývame u nich,“ smeje sa Veronika. Jej domácnosť je však útulná a vôbec v nej nie sú stopy po šarapatení zvierat, nemá nič poškodené ani doškrabané. „Majú veľa hračiek a hrajú sa aj medzi sebou, nenudia sa, preto ich nelákajú žiadne vylomeniny. A ja a moji dvaja synovia sa s nimi veľa hráme a maznáme,“ hovorí Veronika a oči jej žiaria láskou. Podľa jej skúseností mačka rozumie vašim slovám – vie sa aj nahnevať či uraziť, vníma domácu pohodu alebo stres, no najmä dokáže opätovať vašu lásku.

pribeh

Zachraňujeme láskou

Veronika si ako milovníčka mačiek vybrala životný štýl, ktorý však prináša aj smutné zistenia o povahe ľudí. Neraz zachránila aj novonarodené mačiatka, ktoré majiteľ vyhodil do smetného koša alebo ich nechal napospas osudu v lese...

O zachránené zvieratká sa ďalej obetavo stará, vstáva k nim aj v noci. Väčšinou im zabezpečuje všetko potrebné z vlastných peňazí, no sa nájdu aj ochotní sponzori, ktorí túto myšlienku podporujú. Neľutuje nič z toho: „Zvieratko vám to všetko vráti svojou láskou, pozornosťou, prítulnosťou, hravosťou. A vďaka dobrovoľníctvu som spoznala veľa skvelých ľudí s veľkým srdcom. Sme ako úžasná rodina, ktorá drží pri sebe.“

Starajú sa aj o voľne žijúce zvieratká a snažia sa, aby postupne všetky podstúpili kastráciu. „Vlani sme ju zabezpečili asi u 500 mačiek a kocúrov. Inak sa nekontrolovane rozmnožujú, pričom si medzi sebou odovzdávajú choroby i vrodené deformácie,“ hovorí Veronika. Navyše, niektorí ľudia im ubližujú, neodradí ich ani to, že sú to živé tvory. Kastrácia je určite lepšia, ako nechať, aby sa mláďatká narodili a potom ich bez milosti vyhodiť alebo usmrtiť. V zahraničí sa vraj na to veľmi dbá, kým u nás sa ešte len začína s osvetou.

pribeh

Foto: Archív

Život si treba zorganizovať

Veronika je rozvedená mama dvoch chlapcov vo veku jedenásť a pätnásť rokov. S manželom sa rozišli, keď bola na materskej dovolenke s mladším synom. „V dnešnej dobe by sa to nedalo stíhať, ak by som na všetko bola sama, preto si musíme so synmi pomáhať. A nebyť mojej mamy, neviem, ako by sme to zvládli. Neviem, ako jej tú pomoc vrátim,“ hovorí Veronika vďačne.

Na chalanov je pyšná, veď jej ochotne pomáhajú v domácnosti – nakúpia, rozvešajú opratú bielizeň, povysávajú. Obaja majú vzťah aj k mačkám, o ktoré sa so svojou mamou starajú. „Keď ide od nás mačička ďalej do adopcie, ťažko to prežívajú, každé stvorenie nám prirastie k srdcu, veď sme ho zachránili, vychovali,“ ťažká si Veronika, ktorá má navyše aj časovo náročnú prácu – pracuje ako logistka kamiónovej dopravy. Aj preto sa ju snažia synovia odbremeniť od menších domácich prác, aby nebola v strese a aby mali doma pohodu a čas na seba.

Veronika Senná pôvodne pracovala ako zdravotná sestra, najprv v domove sociálnych služieb, neskôr v nemocnici na detskom oddelení ARO. Po druhej materskej dovolenke však chcela zmeniť prácu. Povedala si, že dnes človek musí byť flexibilný. Teraz už siedmy rok pracuje v prepravnej spoločnosti a jej úlohou je plánovať kamiónom a šoférom výjazdy tak, aby boli vždy optimálne vyťažení.

Vybavuje objednávky na prepravu, vyhodnocuje denné výkazy vodičov, hľadá vyťaženie na spiatočnej ceste a pri tom často cestuje medzi dvoma prevádzkami ich spoločnosti – Nitrou a Bratislavou. A doma ju ako každú ženu ešte čaká druhá šichta. Vypočuť a pritúliť si deti, skontrolovať žiacke knižky a mladšiemu aj domáce úlohy, postarať sa o zvieratká, potom navariť... Ako to všetko zvláda, odkiaľ čerpá sily? „Energiu mi určite dodávajú aj mačičky. Inak je to asi aj o dobrej logistike,“ hodnotí so smiechom Veronika.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!