Dátum: Štvrtok 08.12.2016 Dnes oslavuje:

Marína Zajtra: Izabela

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Elena Kaliská: S pádlom sa ešte nelúčim

Zdroj: Báječná žena/ Alena Jurisová 13. augusta 2012, 08:00
Foto: Robo HUBAČ Elena Kaliská

Vodná slalomárka Elena Kaliská: To, že nemám rodinu, je daň za moje športové úspechy.

Z olympijských hier priniesla už dve zlaté medaily. Na tohtoročné v Londýne sa však neprebojovala. „Stávajú sa aj horšie veci,“ hovorí pokojne naša najúspešnejšia vodná slalomárka Elena Kaliská (40).

Okrúhle jubileum oslávila začiatkom tohto roka, ale s úsmevom hneď dodá, že na štyridsiatku sa vôbec necíti. „Ale telo aj tak neoklamem. Musím si inak zostavovať tréningy, potrebujem dlhšiu regeneráciu.“

Pre povinnosti a prípravu nevenovala oslave priveľkú pozornosť. V deň svojich narodenín bola na zimnom sústredení na bežkách a krátko nato ju čakalo sústredenie v Austrálii. „Oslávili sme to, ale s mierou. V kolektíve máme aj mladších športovcov, treba im ísť dobrým príkladom,“ smeje sa Kaliská.

Chcela som byť najlepšia

K vodnému slalomu sa dostala v rodnom Zvolene počas svojich prvých letných prázdnin. „Mala som sedem rokov. Do tábora som ísť nechcela, starých rodičov som nemala, preto som mala možnosti na zábavu trochu obmedzené. Kamarátky sa začali venovať vodnému slalomu, a tak som s nimi raz šla na tréning,“ spomína na svoje prvé stretnutie s pádlom a kajakom.

Zapáčilo sa jej to a hneď si dohodla prvý tréning. Vlastne iba pokračovala v športe, ktorému sa kedysi venoval aj jej otec. Elena sa smeje, že kým sa naučila dokonale zvládnuť eskimácky obrat, teda otočenie sa pod vodou a návrat na hladinu, párkrát sa vody nedobrovoľne napila. No s ďalšími tréningami sa jej rešpekt pred vodou, aj tou divokou, zmenšoval.

Z kamarátok, ktoré ju kedysi k vodnému slalomu priviedli, sa mu aktívne venuje už len Elena. „Prišli im do života iné záujmy a povinnosti, väčšina z nich sa s kajakom rozlúčila po strednej škole. Ja som však živel – keď už som sa do niečoho pustila, chcela som byť čo najlepšia,“ vraví naša zlatá olympionička.

Hoci ju na šport zlákali kamarátky, na ulici, kde vyrastala, bolo viac chalanov. A Elena nemohla v ich partii chýbať. Tvrdí, že práve vďaka tomu má takú pevnú vôľu a ľahšie zvláda prekážky i neúspechy.

Len dva dni

To, že jej rovesníci a kamaráti sa postupne venovali skôr zábave, s ňou vážnejšie nezamávalo. Ani počas puberty nemala chuť vymeniť hodiny tréningov za diskotéky. No v sedemnástich ju zo športovej kariéry na rok vyradilo vážne zranenie. „Tak nešťastne som spadla z bicykla, že mi zlomenú ruku museli operovať. Návrat po dlhej pauze k športu nebol jednoduchý, no bolo mi jasné, že zranenie si musím dôsledne doliečiť,“ spomína vodáčka, ktorá bola na svojej prvej olympiáde v Atlante ako 24-ročná. Netušila, čo ju čaká, a aj napriek zodpovednej príprave skončila na 19. mieste. Priznáva, že vtedy od seba čakala viac. Štyri roky nato na olympijských hrách v Sydney patrila vo svojej disciplíne medzi favoritky. O to väčším sklamaním bolo konečné štvrté miesto.

„Olympiáda je raz za štyri roky a spolu sú to možno len dva dni, počas ktorých môžete zúročiť niekoľkoročnú drinu. A tie sú buď šťastné, alebo nešťastné,“ premýšľa Kaliská a dodáva, že štvrté miesto ju bolelo väčšmi než jej premiérové olympijské umiestnenie v závere prvej dvadsiatky pretekárok. Netají, že pred dvanástimi rokmi sa preto krátko pohrávala s myšlienkou, že kariéru skončí.

Hlavne, že som zdravá

Ostatné dve olympiády jej však predchádzajúce neúspechy vynahradili naplno. Z Atén aj z Pekingu priniesla zlato. „Prvá medaila mala neopísateľné čaro, spočiatku som si ani neuvedomovala, čo som dokázala. Každý sa chcel so mnou fotiť, novinári čakali na rozhovory,“ spomína Elena Kaliská. Do histórie slovenského športu sa zapísala ako prvá športovkyňa, ktorá priniesla z olympiády najcennejší kov. Obhajoba zlata o štyri roky bola náročná, ale podarilo sa. Mrzí ju, že tento rok sa jej olympijská miestenka neušla. Na druhej strane, za tie roky športovej kariéry získala nadhľad a nerieši každé sklamanie. „Dejú sa aj horšie veci. Dôležité je, že som zdravá,“ hovorí pokojne.

Telo sa nedá oklamať

Kaliská vďačí športu za veľa, ale zároveň mu musela obetovať aj časť súkromia. „Kedysi som to tak nevnímala. Teraz si však všímam, že kamarátky majú rodiny a deti a trochu mi je ľúto, že ja som sa väčšmi sústredila na kariéru. To, že nemám svoju rodinu, je daň za moje úspechy. Chcela som byť najlepšia, niečo som tomu predsa musela obetovať,“ pousmeje sa športovkyňa. Nad tým, že sa definitívne rozlúči s pádlom a kajakom, zatiaľ neuvažuje. Vodnému slalomu sa chce venovať dovtedy, kým ju bude telo poslúchať. „To sa nedá oklamať, navyše rastie šikovná mladá konkurencia,“ hovorí Elena Kaliská a uzatvára: „Keď raz telo povie dosť, treba odísť v pravý čas...“



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!