Dátum: Nedeľa 25.09.2016 Dnes oslavuje: Vladislav Zajtra: Edita

Práve číta: 27241

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Eva tvorí krásne kraslice, pritom takmer prišla o ruku

Zdroj: Báječná žena/Sylvia Derňárová 18. apríl 2014, 10:00
Foto: Laura Witteková

Pracuje ako stavbyvedúca, hoci pri nešťastnej náhode takmer prišla o ruku. Šikovní lekári jej ju zachránili a vďaka tomu dnes Eva Trnková (50) tvorí nádherné kraslice...

Pochádza z krásneho, no drsného kraja moravskolieskovských kopaníc. A vraj je na to hrdá, rovnako aj na tunajších ľudí. Keď spomína na detstvo, hovorí, že každá rodina mala tri-štyri deti, preto na kopaniciach bývalo veselo v zime i v lete. Aj pani Eva má troch mladších súrodencov. V spoločnej domácnosti s nimi žila aj babička. Pomáhala s výchovou detí, dodnes má na ňu krásne spomienky. Dokonca po nej pomenovala svoju dcéru.

Snívala o práci na stavbe

Snom Evy Trnkovej bolo stať sa stavbárkou. Otec ju odmalička brával so sebou na stavby, kde pracoval, a jej sa táto profesia veľmi zapáčila. Preto sa prihlásila na stavebnú priemyslovku do Trenčína. Škola mala v tých časoch výborné renomé. Hovorí: „V ten rok prijali do triedy devätnásť chlapcov a devätnásť dievčat. Bola to rarita, zvyčajne boli v triede len dve či tri dievčatá.“ Po skončení školy získala svoje prvé pracovisko v Brne, lebo na Slovensku si nenašla miesto. A kolegovia jej až po roku strávenom v kancelárii konečne dovolili robiť to, čo vyštudovala.

Presadiť sa v typicky mužskej profesii nebolo ľahké. No Eva chcela dokázať, že prácu, ktorú má rada, zvládne, aj keď je žena, veď schopnosti predsa nezávisia od pohlavia, ale od toho, čo má človek v hlave. „Nikdy som sa nad nikým nevyvyšovala. Dokázala som si zorganizovať partiu robotníkov, aby ma rešpektovali a aby sme všetci pracovali pre spoločnú vec, v najlepšej možnej kvalite,“ približuje svoju profesiu pani Eva. Jej veľkou túžbou bolo vyštudovať vysokú školu. Mala len dvadsaťjeden rokov, keď jej plány náhle zmenil vážny pracovný úraz.

Nešťastná náhoda

Stal sa v apríli, deň pred jej narodeninami. Na žeriave sa odtrhlo viazacie lano, na ktorom bol upevnený triapoltonový panel. Dvoch ľudí zabilo, Eve takmer úplne odtrhlo ľavú ruku nad zápästím a zlomilo ramennú kosť. Mala aj zlomenú chrbticu a krvácala do mozgu.

„Keď som sa prebrala z bezvedomia a uvidela, čo sa stalo, chytila som si ruku a utekala zavolať pomoc pre tých dvoch. Už ich nebolo možné zachrániť. Kolegovia mi na ceste stopli tisícdvestotrojku a tá ma doviezla na pohotovosť. Vodiča som musela do nemocnice sama navigovať, lebo nebol tunajší,“ opisuje pani Eva šokujúce okamihy. Lekárom sa v nemocnici podaril doslova zázrak. Ruku dokázali nielen prišiť, ale po viacerých operáciách bola takmer taká funkčná ako pred úrazom. „Len nesmiem na to spomínať, lebo ešte aj dnes cítim tú bolesť a v myšlienkach sa mi vynárajú všetky udalosti. Vnútorne som sa s týmto hrozným zážitkom vyrovnávala dvanásť rokov,“ prezrádza pani Eva.

Keďže v nemocnici strávila skoro rok, stretla mnohých fantastických odborníkov a múdrych ľudí. Keď Evu bližšie spoznali, dokonca ju presviedčali, aby zanechala stavbárčinu a šla študovať medicínu, vraj má na tento odbor nadanie...

Obe ruky má šikovné

Po úraze sa Evin život zmenil. Dvakrát sa pokúšala dostať na vysokú školu, no zistila, že množstvo narkóz, ktoré dostala pri operáciách, jej oslabilo pamäť a už sa jej neučilo tak ľahko ako predtým. Na svoju profesiu však nezanevrela, pracuje v nej dodnes, aj keď už len príležitostne. Vyznáva sa: „Cesta či budova, nie je to úžasné, koľko ľudí má z toho úžitok?“

Pani Eva sa neskôr vydala. Narodila sa jej dcéra, na ktorú je veľmi pyšná. „Študuje na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity statiku. Asi je to genetická chyba,“ smeje sa pani Eva nad tým, že už tretia generácia sa rozhodla pre stavbárčinu.

Zvláštne, ale pani Eva svoj úraz nevníma ako krivdu. Je rada, že žije a že je samostatná. Považuje sa za šťastného človeka – a to napriek tomu, že pred niekoľkými rokmi jej diagnostikovali onkologické ochorenie. Ani sedemnásť operácií, ani rozsiahle trvalé následky po úraze, ani polovičná invalidita jej nevzali chuť do života. Nepoľavila zo svojho životného tempa, navyše sa stará o ťažko chorého manžela. A stíha sa venovať aj záhradke, je vášnivou hubárkou a zbiera bylinky.

Viete, čo jej robí najväčšiu radosť? Ručné práce, šije, háčkuje, vyšíva... Azda neexistuje nič, čo by nedokázala vyrobiť vlastnými rukami. Najnovšie ju očarilo zdobenie kraslíc a sleduje módne trendy. Svoje výrobky chodí aj predávať, aby si čo-to privyrobila k polovičnému invalidnému dôchodku. K láske k ručným prácam priviedla aj nejednu svoju priateľku. V Bzinciach pod Javorinou, kde v súčasnosti žije, usporiadali spoločnú výstavu svojich výtvorov. „Asi je to nejaká porucha, ale ja stále pracujem a mám čo robiť. Hoci mám za sebou už polovicu života, mám pocit, že som ešte nič nestihla...“

Foto: Laura Witteková


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!