Dátum: Nedeľa 04.12.2016 Dnes oslavuje:

Barbora Zajtra: Oto

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Farmárka Jana nekupuje mlieko ani chlieb: Dala výpoveď a našla slobodu

Zdroj: Báječná žena/ Alena Jurisová 16. augusta 2012, 09:00
Foto: Robo Hubač Kolovrat objednávala Jana Roziaková až z Nového Zélandu.

Už vyše dvadsať rokov Jana Roziaková (49) zo Zvolena nekúpila syr ani chlieb. Po revolúcii opustila dobré miesto v úrade a začala hospodáriť...

A považuje to za jedno z najšťastnejších rozhodnutí vo svojom živote, lebo svoju prácu doslova zbožňuje. Ani na okamih jej z tváre nezmizne srdečný úsmev. Sympatická hospodárka vysvetľuje: „Už keď som pracovala v úrade, vedela som, že tam nechcem zostať celý život. Vždy ma to ťahalo pokračovať v práci mojich predkov, v ich spôsobe života.“ Keď prišla revolúcia, bola práve na materskej dovolenke s druhou dcérou. Do úradu sa už nevrátila.

Mama sa o mňa bála

Už v tých časoch jej rodičia i svokrovci chovali ovce. Jana ešte kúpila kravu a pustila sa do výroby masla, syrov a tvarohu, začala mlieť vlastnú múku a piecť celozrnný chlieb. Spočiatku len pre seba a rodinu, no keď si po mlieko a domáce výrobky začali chodiť ľudia z celého okolia, zistila, že zarobí presne toľko, čo na vtedajšom okresnom národnom výbore. Uvedomila si, že sa dá žiť aj v malom, rodinnom a sebestačnom svete, hoci priznáva, že s množstvom povinností a práce sa farma a úrad porovnávať nedajú.

„Keď som odišla zo zamestnania, mama bola nešťastná. Bála sa, že sa zoderiem,“ prezrádza Jana Roziaková. No pre ňu bol pocit slobody oveľa dôležitejší ako stabilný príjem z nudnej kancelárie. Manžel ešte nejaký čas pracoval ako hasič, zakrátko sa pripojil k manželke a odvtedy hospodária spolu.

Hygiena nadovšetko

Začiatky nemali jednoduché. Kým sa ako-tak ustálili a prišli na to, čím má zmysel sa zaoberať, prešlo pár rokov. „Chovali sme ovce a mlieko predávali bryndziarovi. Lenže ten neplatil, navyše sme museli žiť len z letného príjmu. Nakoniec sme sa rozhodli, že bryndzu a syry budeme robiť sami. Neskôr sme začali spracúvať vlnu a ak sa dožijeme, chceme spracúvať aj ovčiu kožu,“ vyratúva mama štyroch detí, ktorá sa našla v pokračovaní rodinnej tradície. Život im zo začiatku neuľahčovala ani byrokracia a potrebné potvrdenia. Na malovýrobcov zákon skrátka nemyslel. „Ešteže nám verili veterinári. Dbáme na hygienu, čistotu a zdravie chovu. S tým rizikom, že ak by sa u nás objavila nejaká nákaza, máme obrovský problém,“ vzdychne si Jana Roziaková. No ani v tých najťažších chvíľach nikdy nepomyslela na to, že by sa svojho sna o vlastnom hospodárstve vzdala.

Kolovrat z Nového Zélandu

Roziakovci sa teraz starajú o tristo oviec a o zopár kráv. Už vyše dvadsať rokov nekúpili chlieb, mlieko, tvaroh ani syr. Väčšinu základných potravín si dokážu zabezpečiť sami. A Jana spokojne vraví, že prácu okolo farmy už dokonale ovládajú aj jej tri dcéry a syn. Dokonca aj dvaja zaťovia a na farme vyrastajú aj tri vnúčence.

Jana Roziaková s úsmevom pripúšťa, že sama nechápe, ako to všetko na začiatku zvládla, bez potrebných informácií a návodov. „My Slováci sme veľmi šikovný národ. Neviem, čo sa s nami v poslednom čase stalo, ale, našťastie, táto generácia má opäť záujem nadviazať na predkov,“ zamýšľa sa. Ona sama svoje skúsenosti ochotne a s nadšením odovzdáva ďalej. A nielen v rodine, ale každému, kto ju požiada o pomoc a radu. Sklamane však dodá, že kolovraty, na ktorých spracúva vlnu, musela objednať až z Nového Zélandu.

„Pocit, že sme sebestační, je úžasný,“ uzatvára spokojne Jana Roziaková. „Necítim sa na tomto svete stratená, život si užívam. A aj tie najťažšie veci sa mi ľahšie zvládajú s vedomím, že viem, pre koho a prečo to všetko robím...“

Mydlo z kozieho mlieka

Pred štyrmi či piatimi rokmi priniesla Jana Roziaková z jednej rakúskej farmy mydlo z kozieho mlieka. „Spomínam si, že dosť zapáchalo, ale tá myšlienka ma nadchla. Nasledujúceho pol roka som zháňala informácie, ako na to,“ hovorí najstaršia dcéra Roziakovcov Zuzana. Prvá várka jej vyšla nad očakávanie dobre, nasledujúce už neboli až také dokonalé. Zuzka sa nevzdala, tvrdí, že tie nepodarky ju motivovali. Postupne skúšala rôzne vône, pridávala koreniny, uhlie aj med. Dnes vyrába mydlo každý týždeň, od prvého kroku po balenie mydla musia prejsť dva mesiace. Najobľúbenejšie je levanduľové, no populárne sú aj tie menej tradičné, napríklad mydlo s červenou paprikou.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!