Dátum: Nedeľa 11.12.2016 Dnes oslavuje:

Hilda Zajtra: Otília

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Hanbím sa za manžela

Zdroj: Báječná žena/ Sylvia Dernářová 10. februára 2012, 08:00

Už tridsať rokov stojí pani Anna (59) zo západného Slovenska po boku svojho manžela, ktorého trápi maniodepresia...

Keď sa dnes s odstupom pozerá na duševné ochorenie svojho manžela, priznáva, že už dávnejšie si všimla určité znepokojujúce prejavy. „Ak si manžel vypil, čo nebývalo často, menili sa mu nálady. Zrazu bol z neho iný človek, sebavedomý a agresívny, ale stále to bolo v akceptovateľných medziach,“ spomína pani Anna. Jeho výraznejšiu zmenu správania k horšiemu spozorovala, keď ho v práci povýšili a stal sa z neho nadriadený. „Na pracovisku boli dobrá partia a radi sa aj zabavili. Začal sa cítiť dôležitý, obľúbený, obdivovaný, čo mu lichotilo, ale zároveň ho to menilo. Niekoho zmenia peniaze, iného obdiv okolia.“

Fáza: utiahnutý pánko

Každému sa občas stane, že je akýsi utiahnutejší, viac o sebe pochybuje, ako si verí, častejšie sa sťažuje, narieka a nevie vyjsť sám so sebou. U manžela pani Anny to však bola „iná káva“. Prvé vážne ťažkosti prepukli okolo päťdesiatky. Stratil o všetko záujem, prestalo ho zaujímať aj dianie v rodine. Sťažoval sa na prácu, ako jej je veľa, ako si neverí, ako je to s tým počítačom ťažké, ako je všetko nanič. A začal polihovať. „Z chlapa, ktorý mal veľa koníčkov a bol aktívny športovec, sa stával iný človek. Do postele sa ukladal nezvyčajne skoro, ráno dlhšie vyspával. A potom aj cez deň ležal len v posteli a úplne stratil záujem o život aj svet okolo seba. Žiadna hygiena, úplná nedbanlivosť,“ opisuje pani Anna neradostnú situáciu.

Keď to trvalo už pridlho, rozhodli sa po týždňoch presviedčania s manželom navštíviť psychiatra. Ten mu odporučil pobyt na psychiatrii. „Naša rodina tým veľmi trpela. A vtedy som prvýkrát v živote počula slovo maniodepresia.“ Kolektív lekárov na psychiatrickom oddelení nemocnice manželovi pani Anny naozaj pomohol, za čo im je nesmierne vďačná. Liečba trvala tri mesiace. Keď sa vrátil domov, zdalo sa, že je všetko opäť v poriadku. No potom sa jeho stav zhoršil. „Keď je váš najbližší v depresii, v rodine je ticho a smutno, ale keď to skĺzne do mánie, začína sa úplné peklo,“ smutne hovorí pani Anna.

Fáza: superman

„Už to nie je ten utiahnutý pánko, ktorý čaká na každé vaše slovo povzbudenia, pohladenie či úsmev. Zrazu sa z neho stáva superman,“ hovorí pani Anna. Spozorovala, že táto fáza sa u nich ozýva skorým ranným vstávaním, keď manželovi stačia iba štyri hodiny spánku. Rozrobí naraz niekoľko robôt, no ani jednu nedokončí. Má neuveriteľne veľa energie, schytí sa maľovať, prerábať byt, ale po chvíli všetko necháva nedokončené. Stále je aktívny, ale ovláda ho veľká vnútorná nervozita.

„Zároveň sa cíti najmúdrejší, najkrajší, najšikovnejší. Vtedy ma začne ponižovať, kritizovať a posielať na psychiatriu. Pretože keď sa pred ním rozplačem, a to plačem stále, tak tam predsa patrím,“ opisuje maniakálnu fázu ochorenia pani Anna. V byte sa začínajú objavovať nové veci, ktoré vtedy manžel potrebuje okolo seba zhromažďovať. Navyše, začne chodiť do spoločnosti, ktorej sa v depresívnej fáze vyhýbal. „Potom zistíte, že účet, na ktorý ste si odkladali celý život, je prázdny. Manžel sa zastaví, až keď som už aj ja zrelá na psychiatriu, keď sa aj syn zaňho hanbí. Potom muž uteká z domu, lebo chce byť sám, no nikde nenachádza pokoj. Nepovie, kam ide ani s kým ide. Je noc a ja neviem, čo mám robiť.“

Liečil sa viackrát

Spočiatku sa pani Anna naňho veľmi hnevala za to, ako sa zmenil, čo jej to vystrája, ako terorizuje celú rodinu, keď ho to chytí, ale potom si uvedomila: „Veď ten chlap je chorý.“ Na liečení bol už niekoľkokrát, pretože bez lekárskej pomoci sa to zvládnuť nedá. Liečba však neznamená, že sa okamžite všetko zlepší a choroba sa viac nevráti. Je to beh na dlhé trate s otáznym výsledkom. Pacient užíva množstvo liekov, čo je tiež záťaž pre jeho organizmus...

Pani Anna si stále kladie otáz- ku, či to bolo správne, že muža zas dali na psychiatriu. Po prí- chode domov chvíľu seká dobrotu a ona je očarená, že konečne bude dobre. Verí tomu, lebo tomu chce veriť. Prežila s ním kus života a aj keď ju pourážal a ponížil, stále ho má rada. Aj keď sa cíti unavená, nechce sa jej nič meniť, pretože ich syn má rád oboch rodičov. Veď pred chorobou bol jeho otec super človek!

Aj zo mňa sa stáva troska

Pred ostatnou rodinou pani Anna manželovu chorobu stále tají. „Veľmi sa hanbíme. Často si namýšľam, že za všetko môžem ja. Keby som bola iná, určite by aj on bol iný. Stáva sa zo mňa troska, ktorá sa vyhýba ľuďom, aby nemusela nikomu nič vysvetľovať.“ Uvažuje aj o tom, že možno by mala ostať doma a viac sa manželovi venovať, ale obáva sa, že aj ona bude nervózna a jej snaha pomôcť mu nadobudne opačný efekt. Má náročné povolanie, plné stresu, preto niektoré pracovné povinnosti rieši na úkor rodiny.

Aj preto chcela pani Anna ostať v našom príbehu v anonymite. No zároveň sa chce podeliť o svoje skúsenosti, z ktorých by sa mohli poučiť aj iné ženy s podobným osudom, aký má ona. Lebo najbližší príbuzní pacientov s maniodepresiou často nemajú s kým prebrať, čo prežívajú.

Happy end v nedohľadne

Annin manžel odišiel nedávno do dôchodku. Opustil sa, pribral, takmer stále je mrzutý. Stratil kamarátov, lebo by nemal piť alkohol, ktorý jeho psychický stav zhoršuje. Pani Anna ho nabáda na jednoduché cvičenia. Povzbudzuje ho, aby začal písať svoje zážitky, veď toho veľa precestoval aj zažil. A mal by byť stále činný. Vždy mali spolu množstvo koníčkov, boli zvyknutí žiť aktívne, športovať, cestovať. Pani Anna priznáva: „Posilňuje ma iba podpora od nášho syna. Manžel je momentálne odhodlaný držať sa a nerobiť rodine hanbu...“

Maniodepresia je duševná porucha, v novšej terminológii sa nazýva bipolárna afektívna porucha. Človek v maniakálnej fáze je oproti svojej typickej povahe neprimerane veselý, niekedy až podráždený a konfliktný. Je príliš sebavedomý, má nadbytok energie a síl, takmer nespí, no nie je unavený, má mnoho plánov a rád riskuje, aj sexuálne je nadmerne aktívny. Vo fáze depresie sa správa úplne opačne – utiahnuto, stra- tí sebadôveru, záujem o okolie, necíti motiváciu vstať z postele, ísť do práce, venovať sa rodine. Pri bežných činnostiach sa musí veľmi premáhať.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!