Dátum: Nedeľa 04.12.2016 Dnes oslavuje:

Barbora Zajtra: Oto

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Jozef s Jozefínou si zamilovali storočnú električku, v lete je ich azylom

Zdroj: ŠARM/ Ján Dzúr 13. augusta 2012, 18:00
Foto: Ján Dzúr Pani Harabinová: V časti pre rušňovodiča je dnes malá kuchynka...

„Večer sa nepozerám na televízny seriál, ale na oblohu,“ nadchýna sa Jozef Harabin (68). S manželkou Jozefínou (68) trávi už dvadsiate piate leto pri sviečkach v storočnej tatranskej električke.

„Kedysi dávno sme sa stretli vedľa stánku s ovocím. Jozefíne čosi vypadlo z rúk, obaja sme sa zohli, buchli sme sa hlavami a už sme sa od seba nepohli. Musel v tom byť osud. Nemáme len rovnaké záujmy, ale aj mená a takmer zhodný dátum narodenia,“ smeje sa Jozef Harabin. Kým cez zimu žije s manželkou v popradskom paneláku, cez prázdniny je ich azylom viac ako storočná historická električka vo Vysokých Tatrách.

Dnes jediný zachovaný exponát svojho druhu na svete vyrobili v Budapešti. Premávala na trati Poprad – Štrbské Pleso, no keď pred štyridsiatimi rokmi doslúžila, za päťsto korún si ju kúpil Jozefov otec a postavil ju do záhrady. Syn s nevestou si električku po čase prerobili a keďže od prvej chvíle sa v nej cítili príjemne, rozhodli sa v kabíne dovolenkovať. Najskôr s deťmi a keď tie vyrástli, tak sami. Oddych na samote pod hviezdami sa im zapáčil natoľko, že tento rok trávia v električke už svoje dvadsiate piate leto!

Vstáva o pol piatej

Chodníčkom vedľa hlavnej cesty sa spustíme po lúke plnej kvetov. Po niekoľkých desiatkach metrov nás privítajú záhony so zeleninou a neveľká trampská chatka. Veje nad ňou československá vlajka. „To preto, že som bol proti rozdeleniu republiky. Ale dnes je to už vlastne jedno, tie zástavy tu aj tak každú zimu roztrhá severák, tak ich mením,“ mávne rukou Jozef Harabin. Vedie nás svojím kráľovstvom nižšie, k unikátnej električke schovanej za stenou zo stromov. Kolíšu sa okolo nej farebné strapce, plápolá hojdacia sieť aj ďalšia štandarda.

„Kubánska,“ podotkne s úsmevom domáci pán vo chvíli, keď míňame sprchu pod holým nebom. Tapeta za ňou je už číro slovenská: tatranské vrcholy. Žiť pod nimi celé mesiace bez výdobytkov techniky nie je pre každého, ale Jozef Harabin, ktorý pracoval na Lomnickom štíte, Popradskom plese aj na letisku, si pochvaľuje. Zobúdza sa o pol piatej. Prejde sa po rannej rose, počúva spev vtákov. Z hôr nad sebou nasáva energiu, ktorá sa v nich hromadila tisíce rokov. Potom sa vráti do postele, ešte si hodinu zdriemne a o pol siedmej opäť vstane. Pred ôsmou si s manželkou sadne ku káve alebo k čaju a pozerajú sa na Tatry. Pred deviatou k nim prichádza prvá návšteva: rodina ježkov.

Kŕmi jelenice

„Posledných desať rokov chodím cez leto bosý a nesledujem správy, pretože sa z nich valí iba zlo a špina. Aj keď teraz, cez olympiádu, som zvedavý na našich športovcov, vždy sa nájde niekto, kto mi prezradí, ako v Londýne obstáli. Večer si píšem denník, listujem si v starých záznamoch alebo sa len tak pozerám na hviezdy. Ide z nich úplne iné žiarenie ako z obrazovky,“ opisuje svoj očistec Jozef. Spoločnosť robia Harabinovcom aj jelenice, ktorým cez leto nachystali seno.

„Jedna z nich dokonca kúsok od nášho plota porodila jelenča. Teraz obe vykuknú z lesa, no keď sa blížia k jedlu, jelenica nechá ísť dopredu mláďa. Nech sa nasýti prvé,“ zalesknú sa mu oči nad prírodným divadlom. Zvieratá sa vraj za posledné štvrťstoročie nezmenili, zato ľudia áno. Žiaľ, k horšiemu. „Stali sme sa závistlivými. Keď som sa kedysi objavil v novinách, hovorili mi, ako dobre vyzerám. Dnes sa pýtajú, koľko som za to dostal.“

Foto: Ján Dzúr

Elektrinu nepotrebujú

Harabinovci boli na dovolenke mimo svojej záhradky jediný raz. „V Nórsku. Keď sme mali päťdesiat rokov, išli sme na desať dní do Lillehammeru. A potom sme sa vrátili do električky,“ zaspomína pani Jozefína. Na mieste, kde kedysi stával rušňovodič, je dnes jej kráľovstvo, malá kuchynka. V časti pre cestujúcich sú poschodové postele. Okná, lampy, obklad či lavica sú pôvodné. Sú unikátne, no podľa Jozefa Harabina nie sú pre život jeho rodiny podstatné. Dôležité je, že niekoľko mesiacov na samote mu umyje myseľ od nadbytku zbytočných informácií a jeho manželke pomáha zvládnuť boj so zákernou chorobou.

„Našli mi ju pred piatimi rokmi. Bol to šok, ale nevzdala som sa. Držala som diétu, chodila som na huby a starala som sa o mačky, ktorých tu máme asi dvadsať. Dôležité je aj to, že náš životný rytmus sa nepodriadil televíznym programom. O siedmej sa nezvalíme pred správy, nečakáme na seriál po ôsmej a po filme nejdeme spať o pol jedenástej. Líhame si podľa toho, kedy zapadne slnko. Vodu máme z vodovodu. Elektrinu nepotrebujeme, stačia nám sviečky, petrolej a oheň. Potraviny skladujeme vo vaničke, ktorá je zakopaná v zemi a nahrádza nám chladničku,“ pokračuje v rozprávaní pani Jozefína.

Odchádzajú so snehom

Jedlo si Harabinovci pripravujú v piecke na drevo, na ktorej už pani Jozefína tento rok narobila skoro dvesto fliaš lekváru z malín, jahôd či z ríbezlí. Mäso jedia maximálne raz za týždeň. „Ak si ho chceme upiecť, je tu gril aj ohnisko. No zvyčajne nám stačí ovocie a zelenina, ktorú si dopestujeme v záhradke,“ dopĺňa. Z technických vymožeností majú len mobilný telefón. Do Popradu ide pani Jozefína len raz za čas, na nákup alebo kvôli praniu špinavých vecí. Inak sú s manželom v električke a v jej okolí od apríla do októbra. Odchádzajú, až keď vo Vysokých Tatrách nasneží. „Návrat do bytovky neberiem ako zlo. Jednoducho si poviem, že zimu v nej vydržím a o pár mesiacov už budem opäť na vzduchu,“ prezradí Jozef. Jeho pani to znáša ťažšie. „Mňa panelák deptá. Preto k električke prichádzam každý deň aj v zime. Kvôli nálade aj mačkám, o ktoré sa starám.“ K Harabinovcom nechodia len kamaráti zo Slovenska, z Česka a Poľska. Prišli k nim experti na železničnú techniku, stopäťdesiat detí z detského domova v Seredi aj nemeckí reportéri, ktorých zaujal netradičný životný štýl slovenských manželov. Odísť sa nechcelo nikomu...



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!