Dátum: Nedeľa 25.09.2016 Dnes oslavuje: Vladislav Zajtra: Edita

Práve číta: 14028

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Herec Ivan Letko: Aj po sedemdesiatke mám stále nápadníčky

Zdroj: ŠARM/ Galina Lišháková 04. apríl 2013, 10:00
Foto: Michal Šebeňa Ivan Letko hral zamlada veľa negatívnych postáv, ale s vekom sa dopracoval k dobrotivým deduškom.

Tretie manželstvo?Božechráň! Nápadníčkysíce mám,ale odolávam im– smeje sa herecIvan Letko (78).

Prijal nás vo svojom letnom sídle, ako nazýva dom v Alžbetinom Dvore, hoci tento rok v ňom strávil aj zimu, lebo sa mu nechcelo sťahovať do bratislavského bytu. Pravdaže s Oxanou, ktorá sa usadila pri nás v obývačke. Nie, nie je to jeho ďalšia láska, iba sučka ruského teriéra, ktorá mu robí spoločnosť už osem rokov.

Podozrivý

„Nepohne sa odo mňa, veď podľa povery bolo jej plemeno vyšľachtené na obranu Stalina,“ smeje sa herec, ktorý ideám socializmu nikdy neprišiel na chuť a do KSČ nevstúpil, hoci ho niekoľkokrát lanárili. Napriek tomu, že dôležité funkcie vtedy často dostávali jej posluhovači, aj bez toho ich zastával niekoľko. Šéfoval katedre herectva a réžie na VŠMU, potom poetickému súboru Novej scény a napokon jej činohre. Preto bol po nežnej revolúcii podozrivý. „Keď sa stal riaditeľom divadla Nová scéna Ľubo Roman, inak môj veľmi dobrý kamarát, podozrieval ma, že som spolupracoval s ŠTB a dal ma prelustrovať. Pokojne som sa usmieval, lebo som vedel, že na mňa nič nenájdu.“

Milovník, zloduch a deduško

Keď si spolu s hercom prezeráme jeho fotografie z minulosti, zdá sa, akoby sa prevteľoval. Zo štíhleho mladíka so zasneným výrazom sa smerom k sedemdesiatke vyvíjal usadlý pán s plnými lícami a bruchom. Po sedemdesiatke však nastala zmena a Ivan Letko dosiahol až asketickú štíhlosť a francúzsky šarm. Hoci sa celý život bránil škatuľkovaniu, režiséri na jeho fyzické premeny reagovali. „Na začiatku kariéry v divadle v Martine, som hral celý rad milovníkov, v divadelnom slangu milasov, no okrem pár výnimiek pre mňa neboli zaujímaví. Našťastie, postupne mi pribúdali negatívne postavy, v období socializmu oveľa zaujímavejšie napísané než tie kladné – budovatelia socializmu, oduševnení pracovníci..."

Veď sa aj hovorí, že počas angažmánu v divadle Nová scéna sa s kolegom Andym Hrycom pretekali, kto bude hrať viacej záporákov. „To je pravda. Časom som tam však začal dostávať aj komediálne postavy so zaujímavým vnútorným nábojom, takisto ma bavili. No a k dobrotivým deduškom som sa dopracoval vekom. Aj mne sú sympatickí. Lebo sú aj zlostní, nervózni starci, veruže v civile sa občas, vplyvom vonkajších okolností, aj ja zmením na takého, ale radšej som tým pokojným starčekom.“

Dve dcéry, dve manželstvá

V poslednej podobe Ivana Letka poznajú diváci seriálu Búrlivé víno. K nápoju bohov má pozitívny vzťah aj v súkromí. „Ale teraz, pretože mám vysoký krvný tlak, si ho dovolím len veľmi striedmo, vždy poobede deci. Večer sa už bojím, pre búšenie srdca. Žijem sám a keby som chcel ísť autom na pohotovosť, nemôžem mať ani trochu vypité.“ Samota mu však inak vyhovuje, veď v nej od druhého rozvodu žije už vyše tridsať rokov. Prvá manželka ho očarila ešte ako gymnazistu, pri hraní amatérskeho divadla. Vyzvedám čím, aj či ju musel dobýjať.

„Páčila sa mi pôvabom, bezprostrednosťou a celkovým fluidom. Musel som ju dobýjať, ale zápas o život to nebol.“ Dve dcéry, ktoré z ich vzťahu vzišli, skôr potvrdzujú, že to bol veľmi príjemný „zápas“. Staršia Hana je herečka a mladšia Ivana kynologička. Hana žije v Bratislave, Ivana sa usadila až v ďalekej Kalábrii. Na obe je hrdý. „Vzťahy sa niekedy rokmi unavia,“ vysvetľuje, prečo sa po tridsaťjeden rokoch rozviedol a rýchlo preplával do ďalšieho vzťahu. „Zahľadel som sa do študentky. Ona mala devätnásť, ja tridsaťtri, takže to bol trochu úlet,“ priznáva.

Ale „trochu úlet“ im vydržal pätnásť rokov. Osudová študentka Táňa už mala syna z predchádzajúceho vzťahu a spolu deti nemali. Paradoxne, ich partnerstvo sa rozpadlo tri roky po tom, ako si navliekli obrúčky. Otázkou o prípadnej ďalšej ženbe herca zjavne vydesím. S hlasným „božechráň“ zdvihne ruky až nad hlavu. „Nápadníčky síce mám, ale odolávam im. Toto je moja láska – ukazuje na Oxanu.“

Prečo sa však ďalšiemu partnerstvu bráni? „Aj preto, že už mám svoj vek, aj preto, že takto cítim väčšiu slobodu.“ Tvrdí, že otupno mu nie je, lebo stále má čosi na robote. Číta, varí, chodieva na prechádzky s Oxanou. A stále hrá. Na javisku ho momentálne môžete vidieť v hre Arzenik a staré dámy v Divadle Aréna, kde sa prevteľuje až do piatich postáv.

Žarty na scéne

Za šesťdesiat rokov na javisku zažil aj nečakané zvraty. „Raz som mal v jednej scéne hry o povstaní preniesť guľomet. Vlado Müller mi ho zo žartu pribil cez prestávku do podlahy a nešlo ním pohnúť. Obecenstvo sa na mojom márnom úsilí ohromne bavilo, lenže to mala byť dramatická situácia. Keď som vyhlásil – poradím si s nejakou inou zbraňou, divákom už bolo jasné, že improvizujem, ale ocenili to aplauzom.“ Herec je však za každý žart, občas si s kolegov vystrelil aj on. No nie vždy to vypálilo tak, ako si predstavoval.

„Raz mi za obeť padol nebohý Vilo Polónyi. V báječnej komédii Slečna z Maxima som mu namiesto listu s textom, ktorý mal prečítať, veľmi dôležitým pre pokračovanie deja, vložil do obálky čistý papier. Nečakal som, že mi ho vráti so slovami – milý synovec, prečítaj mi ten list,zabudol som si okuliare. Totálne som sa zakoktal. Musel som sa presunúť bližšie k šepkárke, aby som situáciu zachránil. A potom som dostal list od diváka, že predstavenie sa mu veľmi páčilo, ale nechápe, prečo si ten text na list nenapíšem, keď ho neviem spamäti.“

Zhruba pred tridsiatimi rokmi, v hre Autobus, mu na scéne zabehol cukrík. „Práve som mal dialóg so Zitou Furkovou, keď sa to stalo. Cukrík nešiel prehltnúť ani vykašľať. Obecenstvo to napäto prežívalo so mnou, ale herci na javisku sa mi neponáhľali na pomoc, bavili sa na mne. Už som myslel, že vypustím dušu, keď ma Julo Satinský buchol po chrbte, cukrík zo mňa vyletel a strelil do staršej panej v prvom rade. Celé hľadisko si vydýchlo. Asi aj ona, lebo cukrík vzala medzi prsty a podala mi ho.“

Prežil vlastnú smrť

Dieťa ležalo so zavretými očami, už nedýchalo. Matka srdcervúco plakala, otec sa chystal na odchod, oznámiť synovu smrť. Nie, to nebola scéna z divadla, ale zo života. Jej hlavným protagonistom bol Ivan Letko, ale ako niekoľkotýždňové nemluvňa. „Vtom otca napadlo, že mi ešte skúsi dať umelé dýchanie. No a prebral ma. Vraj som mal ťažký zápal pľúc.“ Možno aj pre tento zážitok chvíľkovej bezmocnosti si hercov otec želal, aby sa syn stal lekárom. Možno aj preto, že počas druhej svetovej vojny s manželkou ako aktívni odbojári skončili v zajatí a ona sa domov vrátila s takým podlomeným zdravím, že čoskoro zomrela.

Dvoch synov – jedenásť- a trinásťročného – a šesťročnú dcéru potom vychovával sám. Hercova mama zas túžila, aby bol zo syna farár. „Ja som sa tých farárov v živote nahral,“ povzdychne si herec, ktorý šiel za svojou túžbou proti otcovej vôli. „Tá túžba začala vo mne narastať na gymnáziu v Hlohovci, kde sme si so spolužiakmi robili kabarety, samozrejme, veľmi naivné a neskôr sme vytvorili dramatický krúžok, s ktorým sme hrali dokonca veľmi vážne diela. Mali ohromný ohlas, tak som vstúpil ešte do miestneho ochotníckeho krúžku. Vtedy som už bol do herectva zbláznený až po uši.“ A vraj, že láska na celý život neexistuje. Ivan Letko je svojmu povolaniu verný už šesťdesiatrokov a stále ho neomrzelo.


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!