Dátum: Piatok 02.12.2016 Dnes oslavuje:

Bibiana Zajtra: Oldrich

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Herečka Rebeka Poláková: Dostala sa do školy protekčne?

Zdroj: Báječná žena/ Anica Škodová 19. augusta 2012, 08:00
Foto: Archív Rebeka Poláková

Dúšok kávy si vychutnávala s rovnakým pôžitkom, ako keby ju pila niekde v romantickej letnej destinácii. „Mám to tu naozaj veľmi rada,“ povedala 26-ročná herečka na začiatku nášho stretnutia a svoj pohľad namierila na neďaleký vchod do Divadla Astorka/Korzo’90...

V tomto známom bratislavskom divadle účinkovala už počas štúdia herectva na VŠMU, a tak nikoho neprekvapilo, že ju v Astorke prijali aj po skončení školy. Mala to teda asi oveľa ľahšie ako mnohí z čerstvých absolventov. „A viete, že vôbec nie?“ zareagovala Rebeka s presvedčivým výrazom v tvári. „Netušila som, že ma vezmú. Aj keď som po tom veľmi túžila. Som človek, ktorý, kým nemá v ruke zmluvu, ničomu neverí. Bála by som sa, aby som to nezakríkla.“

Šťastne zaľúbená

Poverčivá však nie je, dokonca – na rozdiel od mnohých hercov – nenosí so sebou ani talizman. Pred každým predstavením, či má za sebou krajší, alebo horší deň, sa snaží cielene upokojiť a sústrediť sa len na hru. Už keď prejde cez vrátnicu divadla, necháva za sebou všetko „civilné“ a stáva sa postavou, ktorú bude stvárňovať. „Opakujem si texty a pri náročnejšej postave si doslova poviem jej dejovú líniu, koho v nej ľúbim, koho nie...“ prezrádza mladá herečka. Rebeka pri slove ľúbim, doslova žiari. V súkromí je totiž šťastne zamilovaná a na svojom partnerovi obdivuje aj to, že toleruje jej profesiu, a to so všetkými jej negatívami. „On nie je z hereckého prostredia a už si zvykol byť aj po večeroch sám,“ smeje sa.

Sníva o filme Rebeka zbožňuje zákulisie Astorky, má stále v čerstvej pamäti, ako ju kolegovia medzi seba dobre prijali. „Užívam si to a vážim si, že môžem byť v ich prítomnosti. Viem, že som aj chcem byť divadelnou herečkou,“ hovorí odhodlane. Rebeka má aj televízne skúsenosti, účinkovala v úspešnom seriáli Gympel a presvedčivo stvárnila lekárku Lieskovú v Ordinácii v ružovej záhrade. Viac ako seriály ju však láka film. „Ale, žiaľ, koľko sa ich u nás nakrúca? Povedala som si, že budem robiť len veci, za ktorými si stojím. Preto pracujem v divadle.“

Protekčná dcéra?

Mnohí si mysleli, že už na bratislavské konzervatórium prijali Rebeku najmä preto, že je dcérou známeho a nielen u nás, ale aj v zahraničí uznávaného režiséra Romana Poláka. Realita bola úplne iná.

„Vymysleli sme to s mamou,“ prezrádza Rebeka. „Tlačila som kapustu... vždy sme doma tlačili kapustu do súdka. Dupala som nohami, keď sa ma moja mama opýtala: A čo tak konzervatórium? Dovtedy som o tom nikdy neuvažovala! Nerecitovala som, nespievala, akurát som chodila odmalička na tanec. A tak som tlačila tú kapustu, chvíľu pritom rozmýšľala, že tam asi matematika nebude a vyšlo zo mňa: Prečo nie?“ Na konzervatóriu sa s nálepkou protekčného dieťaťa veľmi nestretla, ale na VŠMU už áno. „Uvedomila som si však, že mi to musí byť jedno. Čo som mohla robiť? Ak si niektorí myslia, že to mám ľahšie len zato, že som Poláková, aj tak im to nevyvrátim! Je to ich problém. Ja sa chcem vždy sústrediť na svoju prácu.“

Babské trio Rebekinou najväčšou oporou je jej mama Žarka, v minulosti recitátorka a novinárka, ktorá písala najmä o divadle, a o šesť rokov staršia sestra Judita. Na „mladú“ sa veľmi tešili už pred jej narodením. „Maminka práve čítala Toma Sawyera a bolo rozhodnuté, že sa budem volať Rebeka,“ vysvetľuje pôvod svojho mena herečka. Na detstvo, keďže otec bol kvôli práci často a dlho preč, si spomína ako na krásny babinec, ktorý trvá dodnes.

V inscenácii Mesiac na dedine

Judita odmalička zbožňovala kone a koníky a Rebeka sa o ňu vždy bála, aby z nich nešťastne nespadla. „Cez prázdniny sme spolu chodievali na chatu a keďže moja sestra vždy milovala zvieratá, preliezali sme ploty aj za psami!“ Pred otcom potom všetky tri tajili rôzne „prúsery“. Rebeka si spomína, že ak sa predsa len niečo dozvedel, dcéry mávali veru aj „zaracha“.

Túžby sa musia plniť

Ako malá chcela byť Rebeka archeologička, neskôr baletka. Odkedy sa pamätá, bola však veľká introvertka. Tvrdí, že až herectvo ju otvorilo, aj ako človeka. Je za to vďačná, rovnako ako za chvíle šťastia, ktoré si vychutnáva po vydarenom predstavení. „Otec je zdržanlivejší v prejavoch, ale ak sa mi darí, samozrejme, že sa teší,“ hovorí herečka. Najviac jej zvykne tlieskať mama, sestra a priateľ. Rebeka s ním plánuje budúcnosť. Chcela by mať veľkú rodinu, deti. „Mám však len 26 rokov, takže mám ešte trochu čas. Som mestský typ, milujem zoznamovať sa s ľuďmi z rôznych profesií. Uvidím, čo bude po tridsiatke. Dúfam, že začnem napĺňať aj svoj sen o dome a záhradke...“

„Pokiaľ mám dve ruky a dve nohy, komerčné veci nebudem nikdy robiť, rovnako ako ani „bulvárne“ inscenácie, len aby boli peniaze. Radšej budem robiť kvetinárku.“

Kde všade hrala a hrá?

Postavu Biancy v divadelnej inscenácii W. Shakespeara Othello, v réžii Juraja Nvotu.

V hre „Smajlíci, ktorá získala prvé miesto v „českej cene“ Alfréda Radoka za pôvodnú divadelnú hru za rok 2004, a Roman Olekšák okrem toho, že je jej autorom, ju aj režíroval spoločne s Majou Hriešikovou.

Postavu Júlie v inscenácii Romeo a Júlia, v réžii J. A. Pitínskeho

Soňu v hre Vražda sekerou v svätom Peterburgu – Zločin a trest, v réžii Romana Poláka.

Postavy v inscenáciách (v DAK ’90): Túlavé srdce, Mesiac na dedine, Platonov, Stella, Tolstoj a peniaze, Gazdova krv, Zábava, Sen noci svätojánskej a najnovšie v hre Franza Kafku: Zámok, v réžii Romana Poláka.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!