Dátum: Štvrtok 08.12.2016 Dnes oslavuje:

Marína Zajtra: Izabela

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Herečka Táňa Radeva: Na vrchol kariéry sa dostala po 50-tke

Zdroj: Šarm/Galina Lišháková 25. apríla 2013, 07:00
Foto: Ján Zemiar Táňa Radeva patrí k herečkám, ktoré odmietajú plastiky.

Hovorí sa, že po päťdesiatke má každý takú tvár, akú si zaslúži, lebo na nej vidno, čím žil. Je fajn, keď nás už v noci nebudia deti, že chcú cikať. Hoci, teraz aj dva razy za noc chceme cikať my – smeje sa herečka Táňa Radeva (55).

Herectvo Táni Radevy má hĺbku, diváka núti rozmýšľať. Jej postavy nie sú klišé, dokáže im dať nepredvítateľný rozmer. Taká je aj Viola v Búrlivom víne, obeť životných okolností, ktorá sa im postaví na odpor v momente, keď by to od nej nikto z blízkych už nečakal, a znovu objavuje život. Herečka však na margo tejto postavy vyhlásila, že vo vlastnom živote by sa nedala týrať ani na chvíľku. Ako s ním Táňa Radeva nakladá?

To by som nebola ja

Zdá sa, že s pokorou. Napríklad aj preto, že patrí k herečkám, ktoré odmietajú plastiky. „Nech si každý robí, čo len chce. Neodsudzujem ženy, ktorým pomáha k sebavedomiu, keď si dajú vylepšiť prsia, natiahnuť kožu na tvári či nafúknuť pery. Ja mám päťdesiatpäť rokov, skutočne cítim, že mladosť je tam, ale zdá sa mi, že ak by som sa ,vylepšovala‘, už by som to nebola ja. A takisto, kto by potom hral obyčajné slovenské ženy?“ kladie si s  úsmevom otázku a zároveň odpovedá: „Nikdy som nebola krásavica, preto ma starnutie až tak neberie. Hovorí sa, že po päťdesiatke má každý takú tvár, akú si zaslúži, lebo na nej vidno, čím žil. Je fajn, keď nás už v noci nebudia deti, že chcú cikať. Hoci, teraz aj dva razy za noc chceme cikať my,“ smeje sa herečka.

Rešpekt pred zákonmi prírody možno pramení aj z toho, že sa pred niekoľkými rokmi potýkala s onkologickým problémom. Nikdy ho nechcela špecifikovať a dnes o ňom nechce už ani hovoriť. Len toľko, že jej vtedy pomohla aj zmena stravovania. „Ak má človek problémy onkologického rázu, odporúčam makrobiotiku. Nedám na ňu dopustiť.“

radeva

Foto: Archív

Behala v igelitoch

Táňa Radeva pochádza z Trebišova a na Bratislavu si zvykala len ťažko. „Vtedy mi pripadala cudzia a priveľká a bytostne cudzí mi boli aj niektorí sebavedomí „Blaváci“. Pocit samoty som zaháňala chodením od cukrárne k cukrárni, ešteže som nechodila od krčmy ku krčme, a všade som si kupovala päť zákuskov, lebo viac som sa naraz hanbila. Lenže, kým som došla od školy na zastávku autobusu, mala som za sebou zväčša aj desať-pätnásť zákuskov. Skutočne, mám veľký apetít a dodnes milujem sladkosti.“

Pokračovanie článku nájdete v najnovšom čísle týždenníka Šarm, ako aj v pokračovaní článku ako súčasť Piana.

Lenže dvadsať kilogramov, ktoré za prvý rok pribrala, krvopotne zhadzovala až do skončenia vysokej školy. „Aj pomocou cigariet a čiernej kávy. Na tieto ,nezdravosti‘ som sa naučila preto, lebo mi z nich bolo zle a potom mi nechutilo tak jesť. A, samozrejme, k tomu som ešte behala po schodoch internátu obviazaná v igelitoch a potila som litre potu. No školu som končila s hmotnosťou štyridsaťdeväť kilogramov.“

Patríme k sebe

Herečkin manžel sa však do nej zamiloval, ešte keď mala oblé tvary z cukroviniek. Zoznámila ich spoločná kamarátka na ulici. Táňa Radeva mu hneď povedala, že jej úsmevom pripomína jej milovaného herca Gérarda Philipa, on jej zas, že sa podobá na jeho prvú lásku. „No keď jeho kamarát poznamenal, že z toho niečo môže byť, rázne odmietol, že je ženatý a má dcéru. A tak aj pre mňa to znamenalo koniec. Lenže všetko sa po čase zvrtlo a my sme sa mohli dať dokopy. Dodnes som nezapochybovala, že k sebe patríme. Každý večer, či prší, či sneží, alebo prídem o jedenástej v noci, ideme von so psami a pritom si vyrozprávame, čo sme za celý deň zažili. To je jedna z chvíľ, v ktorých veľmi pociťujem vzájomnú spolupatričnosť,“ opisovala v našom rozhovore pred štyrmi rokmi a odvtedy sa v tomto smere nič nezmenilo.

„Menia sa iba psíky. Pred rokom nám zomrela sedemnásťročná Kika, teraz ju už dlhé mesiace nahrádza zbojník a veľký psí atlét Džony.“ Syn a dcéra si neželajú, aby o nich mama rozprávala do médií, sú už dávno dospelí. Preto herečka prezrádza len toľko, že dcéra býva mimo domu a syn si zatiaľ užíva „mamahotel“. Jej manžel je výtvarník, pôvodom z Bulharska, a u nás vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení. Keďže aj jeho rodičia kedysi študovali v Československu, zostal tu rád. Dnes spolu Bulharsko navštevujú iba v lete, aj kvôli moru.

radeva

Bratislava si ju vyžiadala

Po skončení herectva na VŠMU sa síce herečka vrátila späť na východ a niekoľko rokov bola významnou členkou činohry prešovského Divadla Jonáša Záborského, Bratislava si ju však doslova vyžiadala. V deväťdesiatych rokoch z nej dostávala toľko pracovných ponúk – z divadla, televízie aj z dabingu, že sa napokon rozhodla presťahovať aj s rodinou späť na západ. Po rokoch života na západnom Slovensku si myslí, že rozdiel medzi východniarmi a západniarmi je neveľký.

„Sú rovnako temperamentní, myslím, že aj pracovití a cieľavedomí. Ibaže na východe sa pije viac ostré a na západe, zdá sa mi, viac vínko. Ale všade, aj na strednom Slovensku, sa pije rovnako poriadne.“



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!

 

Naše časopisy