Dátum: Nedeľa 25.09.2016 Dnes oslavuje: Vladislav Zajtra: Edita

Práve číta: 27653

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Katka si na bicykli liečila potrhané väzy, dnes preteká

Zdroj: ŠARM/ Milan Grejták 11. september 2013, 08:00
Foto: Archív Svoju izbu má plnú víťazných trofejí, zatiaľ prevažne z lyžovania.

Katka Barbušová (18) zo Spišskej Novej Vsi si na bicykli začala liečiť roztrhnuté kolenné väzy. Nedávno zvládla extrémne cyklistické preteky.

Katka, ideš! Zvládneš to! Máš na to! – povzbudzujú ľudia slečnu na bicykli, ktorá zdoláva záverečné dlhočizné stúpanie na Plejsy. Najmladšia účastníčka extrémnych pretekov má po tristotridsiatich troch kilometroch krajinou Spiša toho už viditeľne plné zuby, no pridáva úsmev a ešte energickejšie tlačí do pedálov. Po necelých dvoch dňoch je v cieli podujatia, ktoré zvládli len dve ženy a kde to vzdala tretina z polstovky odvážnych účastníkov. Viac ako to, že za ňou skončila súperka i mnohí muži, ju však teší, že vydržalo koleno. Bolo to totiž práve koleno, čo ju dostalo na bicykel.

Od lyží k bicyklu

Predtým, ako si sadla na bicykel, Katka hlavne lyžovala. „Otec ma postavil na lyže asi v troch rokoch a odvtedy to bol pre mňa hlavný šport. Pretekala som vo východoslovenskej lyžiarskej lige i v Slovenskom pohári. Až kým som pred dvoma rokmi pri tréningu na majstrovstvách Slovenska nezavadila špičkou lyže o kĺb bránky a nevyletela z trate. Viem, že som potom kričala, že to nič nie je, že musím pretekať. Ešte som aj odkrivkala k lanovke, ale potom sa ukázalo, že koleno je na tom veľmi zle,“ rozpráva o roztrhaných väzoch, ktoré si vyžiadali niekoľko operácií.

Spočiatku si predstavovala, že to bude ako pár rokov predtým, keď si zlomila predkolenie a pol roka mala nohu v sadre, no v ďalšej sezóne už pretekala. „Bolo vtedy ťažké znovu nabrať dynamiku, rozhýbať stuhnuté svaly, ale bola som na seba tvrdá. Musela som, lebo by som sa položila a ja nie som zvyknutá vzdávať sa,“ opisuje. Tentoraz ju však zranenie vyradilo na omnoho dlhší čas. „Po roku núteného oddychu mi mama povedala, že musím niečo robiť, a navrhla mi cross country. Ani neviem, kde tento šport objavila, lebo u nás sa tomu venuje len pár žien. No vraj je to dobrý šport v rámci rehabilitácie, takže som sa na to dala. Ja totiž musím športovať, veď iné robiť ani neviem,“ s úsmevom vysvetľuje, ako sa dostala k športu, ktorý tým, že sa jazdí na bicykli po vytýčenej trati v teréne, pripomína motokros. „Chytilo ma to aj preto, že rovnako ako pri lyžovaní aj pri cross country je adrenalín. A ten ja môžem.“

V tmavej štôlni

Veľkú dávku adrenalínu si užila aj pri najťažších cyklistických pretekoch, ktoré doteraz absolvovala. Na vyše tri stovky kilometrov po cyklotrasách Spiša, s hľadaním smeru i kontrolných bodov, s celkovým prevýšením viac ako päť a pol kilometra bolo totiž treba nielen kondíciu, ale v niektorých častiach aj odvahu. „Na jednu takú skúšku nás organizátori poslali do neosvetlenej odvodňovacej štôlne pri Rudňanoch. Ale to nebolo nič oproti pocitu, keď som podvečer šliapala cez pole pri Domaňovciach a neďaleko bolo počuť krochkanie divých svíň,“ opisuje energické žieňa momenty, ktoré jej počas pretekov rozochveli vnútro.

Sama

Extrémne preteky pritom brala hlavne ako test. Svojej psychiky, fyzickej kondície, ale hlavne kolena. „Povedala som si, že nič nestratím, a ak to zvládnem, môžem len získať,“ spomína na momenty rozhodovania. Tréner, ktorý ju na to nahovoril, napokon nešiel, ale ona už bola rozhodnutá tak, že presvedčila dvoch kamarátov a na trať vyrazila spolu s nimi, fľašou vody, magnéziom proti kŕčom a s malou kapsičkou. „Lákalo ma, že sú to preteky, kde je každý odkázaný sám na seba,“ vraví. Sama si určovala tempo, ale sama musela riešiť aj problémy.

„Prvý defekt som dostala už desať kilometrov po štarte. Len som dúfala, aby sa to neopakovalo každú chvíľu. Ale kamaráti mi pomohli a koleso sme mali vymenené vari rýchlejšie ako vo formule jeden,“ spomína a pochvaľuje si aj pomoc ľudí okolo trate: „Povzbudzovali, podali vodu, v Rakovci mi jeden dedko dokonca dal aj kus koláča.“ Divákov si pritom vychutnávala: „Bolo to iné ako pri lyžovaní. Tam ani netuším, že ľudia okolo trate existujú, vidím len bránky a všetko okolo sa mi zlieva. Tu som si navyše dokázala vychutnať aj prírodu.“

Tešila sa aj zo slnka, i keď to jej pripravilo hádam jediné rozladenie na týchto pretekoch. „Mala som tričko bez rukávov a opálilo ma tak, že mám na sebe samé pásiky,“ krúti hlavou ako každá žena, ktorá sa chce páčiť.

Odumretý zadok

Krízu prežívala iba na druhý deň ráno. „Spala som štyri hodiny, o piatej ráno som vyrazila ďalej. Na Medvediu horu, ktorú pri tréningu zvládam za necelú polhodinu, som šliapala vyše hodiny. Myslela som, že mám odumretý zadok, nohy boli stvrdnuté. Vzdať sa mi však ani len nenapadlo.“ Potom si to už len vychutnávala. V Dedinkách si dokonca dala pauzu a šla sa vykúpať do priehradného jazera. „Dopriala som si takýto relax, lebo som si už bola istá, že to zvládnem. Tristo kilometrov človeka dokonale preverí a tam sa ukázalo, na čo mám. Hlavne, že som sa dokázala prekonať v momentoch, keď telo hovorilo nie, no hlava tvrdila, že treba ísť ďalej.“

Koleno teda vydržalo a Katka dúfa, že v lyžovaní sa ešte bude posúvať. „Dúfam, že meniskus nesklame, ale keby predsa nezrástol tak, ako má, určite budem robiť iný šport. Cross country ma zatiaľ drží, navyše, medzi deviatimi juniorkami na Slovensku som zatiaľ štvrtá, a pritom mám ešte mnoho rezerv. Možno tieto športy budem robiť aj súbežne, veď v lete sa nedá lyžovať a v zime zasa bicyklovať,“ vraví so smiechom adrenalínová Katka.


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!