Dátum: Piatok 30.09.2016 Dnes oslavuje: Jarolím Zajtra: Arnold

Práve číta: 7144

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Klaviristka Natália išla na vysokú už v pätnástich!

Zdroj: Šarm/Galina Lišháková 20. marec 2014, 09:00
Foto: Michal Šebeňa Natália Sklarenková pochádza z Bieloruska. Už v jedenástich rokoch nemyslela na nič iné len na klavír.

V štyroch rokoch som cvičila na klavíri pol hodiny denne, v siedmich tri. Keď som sa pozrela na hodiny, mama, ktorá sa česala, ma udrela hrebeňom po rukách. Bolo to kruté, ale dnes som jej vďačná – hovorí klaviristka Natália Skľarenková (39).

Natália Skľarenková pochádza z bieloruského Vitebska, rodného mesta slávneho maliara Marca Chagalla. Jej otec a Chagallov mladší brat boli dokonca kamaráti, ktorí spolu chovali holuby. Na Slovensko prišla pred jedenástimi rokmi z pracovných dôvodov, ale život dal jej ceste rozmer navyše, osudovú lásku. „Hovorí sa, že hudba je žiarlivá žena, takže na vážny vzťah som vôbec nepomýšľala. I keď o tom, že budem klaviristkou, rozhodli rodičia. Keď čakali na moje narodenie, ešte neexistoval ultrazvuk, takže netušili, či budem chlapec, alebo dievčatko, a dohodli sa, že v prvom prípade zo mňa vychovajú futbalistu, v druhom klaviristku. No a keďže moja mama bola učiteľkou hry na klavíri, trénovala ma už odmalička. V štyroch rokoch som na ňom cvičila pol hodiny denne, v siedmich tri. A keď som sa pozrela na hodiny, či už môžem skončiť, mama, ktorá si vedľa mňa česala dlhokánske vlasy, ma udrela hrebeňom po rukách. Bolo to kruté, občas som aj plakala. Ale keď dieťa hneď nevidí výsledok svojej práce, necíti z nej pôžitok a naučiť sa ovládať hudobný nástroj za chvíľu je nemožné. Bez drezúry to nejde. Dnes som mame vďačná.“

Pätnásťročná vysokoškoláčka

V jedenástich či dvanástich rokoch Natália pocítila zlom. Už spoza klavíra nepozerala na hodiny, lebo ju začal tak baviť, že skoro na nič iné nemyslela. Keď ju v jej pätnástich rokoch náhodou počul hrať Igor Olovnikov, slávny bieloruský klavirista a profesor, bol presvedčený, že objavil geniálne dieťa a okamžite sa začal usilovať, aby Natália mohla čím skôr začať študovať na Akadémii múzických umení v Minsku v jeho skupine žiakov. „Nebolo to ľahké, lebo tam prijímali študentov od osemnásť rokov. O to väčšmi som musela prijímacej komisii dokazovať, že za staršími spolužiakmi nebudem zaostávať.“ No nielenže sa im vyrovnala, ale čoskoro ich predstihla. „Keď musel môj profesor náhle odcestovať do zahraničia, práve v termíne, keď mal koncertovať v Minsku, som bola jeho náhradníčka,“ smeje sa.

Dosť! Nechcem to!

Kritici o Natálii Skľarenkovej píšu, že keď interpretuje skladby svetových hudobných skladateľov, akoby znelo svetlo. Ale jej nadanie ju nechalo zakúsiť aj poriadne temné obdobie. „Krátko po skončení akadémie mi začali znieť v hlave vlastné melódie, často v podaní niekoľkých nástrojov aj celého orchestra. Prepadávali ma v spánku či na prechádzke, celkom neplánovane, často som si ich ani nemala kam zapísať. Mala som pocit, akoby som s nimi bola permanentne tehotná a spôsobovalo mi to neznesiteľné psychické utrpenie. Vo svojom vnútri som kričala: Dosť! Nechcem to! Verím, že hudba existuje v prírode samostatne, takisto ako svetlo či farby, a len málokto má dar ju počuť. Napriek tomu som cítila, že by ma zničil ako klaviristku, že by som sa nedokázala rovnako dobre venovať obom veciam súčasne a bohvie, či by moje autorské skladby mali nejakú hodnotu. Kým klavíru som venovala roky detstva aj mladosti, bolo by škoda hodiť to len tak za hlavu. Melódie vo svojom vnútri som preto silou vôle zablokovala. I keď nie celkom. Občas sa ešte v noci zobudím na to, že mi v hlave znie koncert, no keď otvorím oči, našťastie, zmĺkne.“

Bližšie k ľuďom

Keď sa opýtam, koľko hodín či dní cvičí skladbu na klavírny koncert, rozosmeje sa. „Nie hodín ani dní, ale mesiacov, niekedy aj rokov. A nech sa akokoľvek usilujem, nikdy nie som so svojím výsledkom celkom spokojná.“ Koncertuje na Slovensku, v Česku, Maďarsku či v Srbsku a nedávno vydala CD so svojou klavírnou interpretáciou Ročných období od Piotra Iľjiča Čajkovského. Najobľúbenejšieho skladateľa však nemá. „Aj hudobní géniovia totiž vytvorili melódie, ktoré prežili stáročia, ale aj druhotriedne skladby. Od každého z nich, Bacha, Beethovena, Čajkovského, Rachmaninova či Liszta, mám svoje obľúbené melódie. No moje najmilovanejšie je Mozartovo Rekviem.“
Natália túži po tom, aby si vážna hudba našla cestu k obyčajným ľuďom na rovnakej úrovni ako populárna. „Nepáči sa mi, že sa ňou zaoberajú len odborníci. Ale môžu si za to sami klasickí hudobníci, lebo sú zamknutí vo svojom okruhu, nikoho doň nepustia a nerobia nič pre jej popularizáciu. Často to vyzerá tak, že sivý klavirista sedí za sivým klavírom a hrá sivú hudbu… “ Ale ako tento problém prelomiť? Natália priznáva, že má jeden nápad, ale nechce ho prezrádzať, kým sa jej ho nepodarí zrealizovať.


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!