Dátum: Utorok 06.12.2016 Dnes oslavuje:

Mikuláš Zajtra: Ambróz

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Literárna vedkyňa Mária Bátorová: Za bývalého režimu mala kvôli otcovi stopku

Zdroj: Báječná žena/Sylvia Derňárová 04. februára 2013, 11:00
Foto: Vladimír Vavrek Mária Bátorová sa venuje nielen literárnej vede, ale tiež recenzuje diela súčasných slovenských autorov.

Jej otca bývalý režim prenasledoval a ona do roku 1989 nemohla knižne publikovať. O to radšej Mária Bátorová (62) vo vede objavuje zakázané územia...

Aj laik vie, že veda na Slovensku je už dlhodobo podhodnotená. Nielen výškou finančných dotácií, ale aj spoločenským uznaním. Zaujímalo nás preto, ako hodnotí svoj život zasvätený literárnej vede profesorka Mária Bátorová. „Naša rodinná zásada je, aby každý robil to, čo ho baví. Ak to niekoho ťahá k vedeckej práci, mal by ju robiť hoci aj za málo peňazí. No ak ide o naozajstný záujem a serióznu robotu, prídu aj peniaze. Aj z vedy sa dnes dá existovať.“

Podľa Bátorovej je súčasná veda otvorená aj mladým, majú dostatok príležitostí na sebarealizáciu. Dostávajú toľko ponúk, napríklad zúčastniť sa na konferenciách či na stážach, že stačí len pohnúť sa. Vycestovať na zahraničnú konferenciu je však náročné, treba si pripraviť prezentáciu v cudzom jazyku a vedieť v ňom o nej aj diskutovať.

Mária Bátorová vysvetľuje: „Mnohí mladí vedci majú negatívny príklad v starších kolegoch, ktorí sa po zmene režimu v roku 1989 vzdali ambícií. V Ústave svetovej literatúry SAV mám na starosti doktorandov a snažím sa, aby sa uplatnili.“

Súzvuk duší

Mária Bátorová vyštudovala germanistiku a slavistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v nemeckom Halle. V „území“ literárnej vedy sa pohybuje celý život a už dve desaťročia pracuje v Slovenskej akadémii vied. Popri tom aj učila, napríklad na nitrianskom gymnáziu, na univerzite v Kolíne nad Rýnom i ďalších vysokých školách v Európe. Ako sama hovorí, má to šťastie, že práca je pre ňu zároveň koníčkom. Je vraj náročná, ale zároveň nesmierne zaujímavá! Hovorí: „Usilujem sa ju robiť pre život a zo života...“

Venuje sa nielen literárnej vede, ale tiež recenzuje diela súčasných slovenských autorov. A aj sama tvorí – píše básne, romány i eseje. Tvrdí, že pri tejto umeleckej činnosti relaxuje. Jej diela, odborné či literárne, preložili do japončiny, angličtiny, nemčiny, ruštiny, arabčiny či do jazyka hindi. K literárnej tvorbe ju posmelil jej manžel Jozef Bátora, ktorý je popredným slovenským archeológom.„Sme taký tandem, obom nám robí radosť naša práca, ale radi spolu chodievame aj na vychádzky do prírody,“ usmieva sa spisovateľka.

„Keď človek sám píše, nemá veľmi čas na čítanie beletrie,“ odpovedá na ďalšiu otázku, či je aj vášnivou čitateľkou. Vraj jej ako odborníčke stačí, keď si v kníhkupectve knihu prelistuje, prečíta si zopár strán a hneď vie, či sa oplatí ju kúpiť. Z poézie obľubuje Danu Podrackú, Milu Haugovú, Erika Ondrejičku, Rudolfa Juroleka či Juraja Kuniaka. Z prózy sa rada začíta do diel Etely Farkašovej, Milky Zimkovej, Ladislava Balleka, Andreja Ferka či Petra Gregora.

maria batorova

Osud môjho otca

Záľubou Márie Bátorovej i profesionálnym záujmom je mapovať tabuizované miesta slovenskej literárnej histórie, ktoré sa väčšinou z ideologických dôvodov ocitli mimo centra pozornosti. Napríklad spracovala život a dielo Jozefa Cígera-Hronského. Napísala aj monografiu Paradoxy Pavla Straussa o tomto významnom lekárovi, filozofovi a esejistovi. Momentálne je horúcou novinkou jej kniha o spisovateľovi a disidentovi Dominikovi Tatarkovi. Počas práce na nej objavila v pražskom Pamätníku národného písomníctva báseň, ktorú Tatarka napísal, hoci on básne nepísal. Bátorová ju stručne hodnotí: „Je vynikajúca, veľmi smutná a krásna...“

To, že sa venuje aj autorom, ktorí boli pre bývalý režim nepohodlní, má aj osobné motívy. Priznáva: „Bol to aj osud môjho otca.“ Po prvom vydanom románe ho v päťdesiatych rokoch minulého storočia vylúčili z komunistickej strany, začali prenasledovať a s výnimkou rokov 1968 – 1969 nemohol do konca života publikovať.

„Napriek tomu to bol pozitívne naladený človek,“ prezrádza o svojom otcovi, Jozefovi Hnitkovi. Hoci bol absolventom učiteľského ústavu, nepovolili mu učiť, a tak pracoval ako riaditeľ knižnice v Čadci, kde s rodinou žil akoby v exile. „Hoci otca neskôr rehabilitovali, bola to len morálna satisfakcia, lebo žiadne vydavateľstvo za jeho života jeho diela nevydalo. Podarilo sa to, až keď už otec nežil.“

Mama Márie Bátorovej bola učiteľka, pochádzala z výtvarníckej rodiny Treskoňovcov. Neobyčajne krásne maľovala, hoci sa umeniu nevenovala profesionálne. „Aj ona zažila ťažké chvíle, keď ju ako manželku povstalca chceli odtransportovať s tromi malými deťmi do koncentračného tábora,“ prezrádza Mária Bátorová a s hrdosťou dodáva: „Zo svojej pôvodnej rodiny mám preto aj iný základ, ľudský a morálny, nielen umelecký.“

Má troch starších bratov. Dvaja sú lekári, tretí je elektrotechnický inžinier. Aj oni boli postihnutí otcovým osudom a jeho vylúčením z komunistickej strany. Robili im problémy v zamestnaní, po rôznych nepríjemnostiach napokon obaja bratia lekári emigrovali. A Mária Bátorová mohla knižne publikovať až po roku 1989.

maria batorova

Foto: Vladimír Vavrek

Deti boli naši kamaráti

Bátorovci majú v rodine peknú tradíciu – stretávajú sa a debatujú s deťmi, aj keď sú už preč z domu. Často spolu preberajú prácu aj odborné témy. „Deti sú nám už odmala kamarátmi a partnermi. Keď niekto z nás niečo vytvorí, napíše, najprv to koluje medzi nami e-mailmi,“ prezrádza literárna vedkyňa. Aj vďaka tomu vyrástli z jej detí uznávaní odborníci. Syn Jozef (36) je politológ, dcéra Andrea (35) umenovedkyňa. Obaja študovali v zahraničí a v rámci svojej práce sa takisto zameriavajú na doteraz nespracované témy. Ovplyvnilo ich aj to, že ako deti boli v častom kontakte s maminým otcom.

„Pre rodinu je veľmi dôležité, keď sa v nej odovzdávajú skúsenosti a postoje medzi generáciami. Rodinu vnímam ako skutočnú baštu,“ vyznáva sa Mária Bátorová a dodáva: „A rovnako za dôležitú považujem vieru a vytrvalosť. Aj keď sa niečo nedarí, človek by mal vydržať v pozitívnom postoji k životu a nevzdávať sa. V tejto súvislosti mám na mysli aj náboženskú vieru. Obe sme vštepovali aj našim deťom...“

Za sviežosť vďačím pohybu

Ani vám spolu nesedí vek a mladistvá vizáž tejto dámy? Má recept na to, ako vyzerať skvelo? „Sedem rokov som chodila dvakrát do týždňa na aerobik a pilates k Zore Czoborovej. Pohyb je skvelý na všetko, pre krásu aj proti chorobám,“ priznáva bez okolkov, ktorá sa už od detstva venovala gymnastike, behu, hádzanej či basketbalu.

Profesorka Mária Bátorová si nepotrpí na módne výstrelky, no ak ju zaujme v starožitníctve pekný a nadčasový šperk, nezaprie v sebe ženskú túžbu páčiť sa. Inak je zástankyňou striedmosti. „Veci, ktoré človek potrebuje, aby bol spokojný a šťastný, by si mal dopriať, aby mu celý život napokon nezosivel...“



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!