Dátum: Piatok 09.12.2016 Dnes oslavuje:

Izabela Zajtra: Radúz

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Mal ostať na vozíku, dnes lyžuje

Zdroj: ŠARM/ Ján Dzúr 05. mája 2012, 13:00
Foto: Ján Dzúr „Vyhrali sme,“ tvrdí Marta Šályová.

Imunitu Matúša Šályho (15) napadol záhadný vírus. Hoci mal v lepšom prípade ostať na vozíku, dnes nielenže sám chodí, ale s odchádzajúcou zimou sa rozlúčil na lyžovačke!

Čoskoro to budú štyri roky, čo Matúš Šály dobehol domov z futbalového ihriska. Cítil sa unavený, bolela ho hlava, a tak sa len umyl a rýchlo hodil do postele. Keď si na druhý deň ráno odskočil na toaletu, podlomili sa mu kolená. „Hrával som futbal, basketbal, chodil som sa lyžovať. Zľakol som sa, pretože teraz som sa nedokázal ani len postaviť,“ zaspomínal si dovtedy obratný športovec na deň, ktorý prevrátil život celej jeho rodiny naruby. V priebehu niekoľkých hodín sa premenil na ochrnutého pacienta, ktorého otec do nemocnice v Liptovskom Mikuláši musel odniesť na rukách.

Dnes je všetko inak. Hoci Matúš skončil v nemocnici v Martine, kde už nedokázal pohnúť ani len rukami, teraz nielenže sám chodí, ale opäť športuje. S touto zimou sa po rokoch zasa rozlúčil na lyžovačke. Diagnóza Matúša Šályho znela Guillainov–Barrého syndróm, choroba, aká sa ukáže na jednom dieťati raz za pätnásť–dvadsať rokov. Postihuje svalstvo, mozog i miechu a môže sa skončiť skonom. „Prognózy hovorili o smrti, napojení na dýchacie prístroje, v najlepšom prípade o živote na vozíku,“ vzdychne si Marta Šályová (36), no jej tvár sa hneď rozžiari.

„Matúš nie je náročný. Všetko zje, nevyberá si televízne programy, zvláda učivo. Ale aký je skromný, taký je tvrdohlavý. A možno práve táto vlastnosť mu pomohla dostať sa späť medzi zdravých ľudí. Vedel, že nemá na výber, tak sa zaťal a celé hodiny cvičil. Bolelo to, ale nepovolil. Prvým víťazstvom pre nás bolo, keď mykol prstom,“ vzlykne pani Marta, ktorú čakali mesiace utrpenia i nádeje.

Na vozíku. Hrozilo, že z neho nevstane.

Foto: Ján Dzúr

Barly odhodil

Od leta do neskorej jesene roku 2008 sa Matúš nehýbal. Nepohnute ležal, ale hovoril a všetko vnímal. Mama syna kŕmila, prebaľovala, umývala, rozprávala sa s ním. Po pol roku už chlapec sedel na vozíku. „Nedopustím na kúpele v Kováčovej, kam raz za rok ideme. Matúš tam má svoju cvičiteľku, rehabilitačnú sestru Barboru Trenčanovú, ktorá mu neuveriteľne pomohla,“ vraví pani Šályová. Jej syn však najmenej hodinu denne trénoval aj doma a dvakrát do týždňa chodil na rehabilitáciu v Liptovskom Mikuláši, sledoval ho neurológ.

Jeho stav sa pomaly, pomaličky zlepšoval. Keď sme k Šályovcom prišli rok po tom, čo Matúš spadol v kúpeľni, s kamarátmi sa už preháňal po ulici na invalidnom vozíku. Nezbedníci sa mu ukryli na strom a ak ich chcel dostať, musel sa postaviť na nohy. Ešte ho neposlúchali. Chvíľu sa na nich udržal, no musel sa pridŕžať. K stolu na ihrisku, kam sme išli na kofolu, ho po schodoch prenášali otcovi kamaráti. Po dome sa šúchal na zadku a posúval rukami. Nikdy sa však nezmieril s tým, že tak ostane. „Až nedávno akoby dospel a uvedomil si, že tu už byť nemusel,“ pozrie sa pani Marta na syna, ktorý medzitým o hodný kus vyrástol.

Matúš pred tromi rokmi. Na nohách sa bez cudzej pomoci neudržal.

Foto: Ján Dzúr

Nemá úľavy

Matúš sa nevzdal. Vlani začal chodiť s barlami, no čoskoro odhodil aj tie. V zime sa po rokoch opäť postavil na obľúbené lyže. „Spočiatku ma otec nevedel obuť do lyžiarok, pretože som nezohol prsty na nohách. Ale tie postupne povolili a ja som sa osmelil. Začínali sme na niekoľkých metroch na svahu v Iľanove, potom som si vyskúšal ďalšie menšie kopčeky. Ale túto zimu som už sám zjazdoval na Liptove aj na Kubínskej holi! So snehom som sa rozlúčil na Štrbskom plese a dokonca som učil lyžovať aj mamu,“ pochváli sa Matúš popri tom, ako otvára bránu.

Ideme na prechádzku k riečke Demänovka, kam chodí s bišónikom Bobíkom každý podvečer. Sám a bez pomoci iných... „Naša rodina sa zomkla. Pomáhal mi manžel, spoľahnúť som sa mohla na svoje štyri sestry. No najmä som si opakovala, že sa nesmiem poddať a navrávala som si, že sa vlastne nič hrozné nestalo. Matúš je predsa stále s nami a mohol dopadnúť oveľa horšie! Čo ak by skončil na prístrojoch alebo by mu vírus poškodil mozog! Dnes je opäť zdravý a nemá takmer žiadne úľavy,“ objíme syna Marta Šályová. Matúš sa zatiaľ ešte nepostaví na špičky a jeho chôdza nie je stopercentná, ale jeho mama tvrdí, že vyhrali. A on? Baví ho príroda, srdce ho ťahá k zvieratám, dvakrát do týždňa chodí hrávať stolný tenis. Všetky fotografi e z čias, keď sa posúval na rukách, roztrhal. Do minulosti sa už vracať nechce, žije pre prítomnosť.

Matúš sa so zimou rozlúčil ako pravý športovec. Na lyžiach.

Chvála matke

„Gurillainov-Barrého syndróm je autoimunitné ochorenie, ktorého spúšťačom môže byť aj predchádzajúca infekcia v organizme. U Matúša to bol herpes. Treba však povedať, že herpes je bežné ochorenie, ktoré sa objavuje pri oslabení imunity a nemusí mať také dramatické následky, ako to bolo v Matúšovom prípade,“ vysvetľuje MUDr. Marián Fedor, primár Kliniky detskej anestéziológie a intenzívnej medicíny Univerzitnej nemocnice v Martine. Guillainov- Barrého syndróm sa podľa neho našťastie vyskytuje veľmi zriedkavo.

Prejavuje sa postupným ochrnutím svalov od dolných končatín, ktoré postupuje smerom nahor. V najhoršom prípade môže dôjsť až k postihnutiu dýchacích svalov, keď pacient vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu. Matúš mal šťastie v nešťastí, pretože ochorenie dýchacie svaly nezasiahlo. Vďaka tomu prežil, ale v priebehu niekoľkých hodín úplne ochrnul. „Ochorenie, aké postihlo Matúša, je samo osebe veľmi zriedkavé. Jeho rýchly nástup zaskočí rodičov a najmä postihnuté dieťa. V tomto prípade bol skutočne výnimočný pozitívny prístup, sila a húževnatosť Matúšovej matky. Jej zásluhou Matúš ostal v dobrej duševnej kondícii a sám sa snažil s chorobou bojovať,“ uzatvára pán primár.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!