Dátum: Štvrtok 29.09.2016 Dnes oslavuje: Michal, Michaela Zajtra: Jarolím

Práve číta: 32367

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Mama, on ma týra!

Zdroj: Báječná žena/Sylvia Derňárová 29. február 2012, 06:00
Foto: profimedia.sk Jana: Môj muž chodil po byte s nožom a vymkýnal ma na balkóne.

Keď vás manžel zamyká v byte, denne ponižuje a nedovolí vám najesť sa, nakoniec uveríte, že si to vlastne zaslúžite. Myslela si to aj Jana (45), kým neskončila na psychiatrii.

S Petrom to bola typická študentská láska, ale jeho mama z nej veľkú radosť nemala. „Varovala ma, že jej syn má s každým problémové vzťahy, že k ľuďom býva zlý,“ spomína si Jana zo stredného Slovenska. Zaľúbené a neskúsené dievča však takéto varovania prehliada. Ani Jana si nevšímala, že jej milý sa nepekne správa k svojej matke a nekomunikuje so sestrou. V čase, keď sa Petrova povaha začala chorobne prejavovať a ona zvažovala rozchod, otehotnela. A tak sa mladý pár zosobášil.

Živí ťa štát!

Po narodení syna sa novopečený otec opäť prejavoval v dobrom svetle. Aspoň Jane sa to tak zdalo. Mladí našli útočisko u jej rodičov, tí im aj pomohli nájsť si vlastné bývanie. Kým bola na materskej, muž jej vykrikoval, že ju živí štát a on jej žiadne peniaze dávať nebude. Hovoril, že všetko v domácnosti je jeho, lebo on na všetko zarobil. Ani elektrospotrebiče nemohla používať. Nesmeli zatvárať dvere, lebo tým obmedzovali jeho osobnú slobodu. Po byte chodil s nožom v ruke. Každý deň počúvala, aká je nemožná, škaredá a hlúpa. Jane zovrie hrdlo: „Vymkýnal ma na balkóne. Raz schoval auto, obvinil ma, že som ho zle zaparkovala, že ho ukradli a on mal v ňom peniaze... Nedalo sa to už vydržať. Odišla som od neho aj s polročným synom k svojim rodičom.“

Naučená na poslušnosť...

Peter nevyvíjal žiadne úsilie, aby sa k ne- mu aj so synom vrátila. Urobila tak až po čase, keď v nej nepríjemné zážitky odzneli. Myslíte, že nastal obrat k lepšiemu? Manžel venoval všetok čas práci, svojim záľubám, o domácnosť sa nezaujímal. Sama musela utiahnuť časovo náročnú prácu, starostlivosť o syna, jeho choroby, vyriešiť, čo s ním cez prázdniny, keď nefunguje škôlka... „V našom vzťahu bolo aj zopár pekných chvíľ, väčšinou vtedy, keď si chcel niečo vyžehliť. Aj keď sa stalo niečo vážne, odpustila som mu to a na všetko zabudla. Stačilo, že prejavil čo len najmenší náznak vľúdneho správania. To je asi chyba všetkých týraných žien – sú vďačné za každý pekný okamih a podľahnú ilúzii, že už bude dobre,“ vysvetľuje Jana z vlastnej trpkej skúsenosti. Dostala autoritatívnu výchovu, najmä od mamy. „Bola som naučená vždy sa podriadiť a každému vyhovieť. Problémy v manželstve som si vysvetľovala tak, že som asi nevďačná a náročná, keď neviem vyjsť s vlastným mužom. Vtedy sa u mňa spustili depresie, nespavosť, bolesť hlavy. A na upokojenie som večer začala popíjať alkohol.“

Mama mi neverila...

Potom sa mali presťahovať do inej štvrte. Jana už nechcela byť s manželom. Posťažovala sa rodičom, ale tí na jej argumenty, že ju muž týra, len pohoršene povedali: „Aké týranie, videla by si, ako sú iné ženy týrané! Ten tvoj predsa chodí do práce a zarába!“ To Janu ešte viac utvrdilo v domnienke, že všetko je jej chyba. Mama s ňou prestala komunikovať. „Do psychiatrickej liečebne som sa dostala, lebo som už nezvládala svoje pitie. Tam však rýchlo zistili, že je to len reakcia na stres, ktorý som prežívala. A keď mi vysvetlili, že som týraná žena, urazila som sa,“ odhaľuje nepríjemné spomienky Jana, ktorá chce zostať v anonymite. No zároveň chce posmeliť iné ženy s podobným osudom. Hovorí: „Chcem ich ubezpečiť, že sa to dá zvládnuť a prekonať najväčšiu brzdu, ktorou je strach. Veľmi dobre viem, čo sa deje v duši týraných žien. Poznám tú strašnú bolesť, bezmocnosť, zúfalstvo a opovrhovanie sebou za nečinnosť...“

Cesta do hrobu...

Veľa žien ešte stále považuje násilnícke správanie a psychické týranie za manželovo právo. A myslia si, že ich povinnosťou je vydržať to kvôli deťom. „Boja sa odísť najmä z ekonomických dôvodov. Je to ťažké, ale dnes už existujú spôsoby, ako si pomôcť, nájsť si bývanie, dosiahnuť platenie výživného, uživiť seba aj deti. A stojí to za to. Až potom zistíte, aký je život krásny,“ tvrdí Jana. Ostať s tyranom je podľa nej cesta do hrobu, lebo taký človek vám úplne rozšliape osobnosť. Mama Jane uverila, až keď sa dostala na psychiatriu. Všetko pochopila, aj preto, že Peter začal týrať ich pätnásťročného syna. „Nemohol sa doma najesť, vypínal mu teplú vodu, nedával mu peniaze na lieky, ktoré potreboval. Syn sa však neodvážil poprosiť o pomoc mojich rodičov, chodil k nim tajne. Muž sa vyhrážal, že ak tam ujde, príde si po neho s políciou.“

Stratila som priateľov

Jana sa s Petrom rozviedla takmer po dvadsiatich rokoch manželstva, krátko po prepustení z liečebne. „Veľkou oporou mi boli moji rodičia. Vtedy môj muž začal na mňa fyzicky útočiť. Keď sme boli v kuchyni sami, otvoril dvierka na linke a tresol ma nimi do hlavy, že ho obmedzujem a zavadziam mu. Neraz u nás zasahovala polícia a ja som musela ísť na pohotovosť. Podala som trestné oznámenie. V liečebni mi síce odporúčali odísť niekam preč, aby muž stratil akýkoľvek dosah na mňa, no syn nechcel odísť, mal tu školu, priateľov, starkých. Takto sme žili pod jednou strechou asi rok,“ trpko spomína Jana na prežité zlo. Psychiatrom bolo jasné, kde je problém. Peter je chorý, zrejme má psychopatickú poruchu osobnosti a mal by sa liečiť. Aj sa naozaj začal a sľuboval, že sa zmení. Ale keď bola Jana zo situácie zničená, zastrašoval ju, že jej vezme syna, lebo je psychicky chorá. Mnoho ľudí sa od nej odvrátilo, lebo Petra poznali ako príjemného a ústretového človeka, o jeho odvrátenej tvári nechcú dodnes vedieť. Jana napokon trestné oznámenie stiahla. „Bolo mi ľúto poslať ho do basy. Necítim k nemu nenávisť. Nechcela som sa pomstiť, ale ochrániť seba a dieťa...“ Peter sa so synom nestretáva. Ten študuje ďaleko od domova, má vlastný život a odmieta sa s otcom kontaktovať...

Už bude len lepšie...

V psychiatrickej liečebni Jane objasnili, že jej depresia nezmizne, kým sa nevyrieši problém, ktorý ju spôsobil. Občas to treba urobiť dôkladne – rozrezať ten vred a vyčistiť ranu. Až potom sa môže začať proces hojenia. „Pochopila som, že hlavnú pomoc môžem nájsť iba sama v sebe. A že nesmiem zlyhať kvôli synovi. Problémy svojho exmanžela neriešim, musí si pomôcť sám.“ Ktovie, kedy sa Jana zbaví smútku, ktorý cítiť v jej hlase. Konečne si však verí, vie, že svoj život má iba vo svojich rukách. A už nikomu nedovolí, aby si na nej vylieval zlosť...


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!