Dátum: Sobota 03.12.2016 Dnes oslavuje:

Oldrich Zajtra: Barbora

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Mária strávila na Islande 5 rokov: Nepoznajú tu stres

Zdroj: Šarm/Ján Dzúr 22. apríla 2014, 11:00
Foto: Archív M.G. Mária Gyoriová na Islande strávila päť rokov. Ako sa žije na ostrove, ktorý už nechce byť členom Európskej únie?

Dievčaťu sa islandský muž prihovorí iba v podnapitom stave, inak by sa hanbil – smeje sa Mária Gyoriová, ktorá na Islande strávila päť rokov. Ako sa žije na ostrove, ktorý už nechce byť členom Európskej únie?

V roku 2008 sa ekonomika Islandu pre masívne podvody a korupciu v troch hlavných bankách takmer zrútila. Trojnásobne vzrástla nezamestnanosť, tá tu dovtedy nebola ani jednopercentná, a ľudia prišli o úspory. Znížila sa kvalita života, ktorá patrila k najvyšším na svete. Zdalo sa, že liekom na traumu je Európska únia. No z finančnej krízy sa ostrovania dokázali spamätať aj sami – približuje Slovenka Mária Gyoriová tristotisícovú krajinu, ktorej vláda nedávno prerušila rokovania o vstupe do Európskej únie.

O tom, či sa do nej Island včlení, alebo nie, napokon zrejme rozhodne až ľudové referendum. No väčšina islandských odborníkov sa už pred ním zhodla, že pre ostrov s počtom obyvateľov nižším, než má naša Bratislava, by vstup do EÚ nebol výhodou. „Islanďania sú voľnomyšlienkari, ktorí nepoznajú vykanie a nemajú radi pravidlá. Dve tretiny z nich sa živia rybolovom, mnohí pracujú v cestovnom ruchu alebo na drobných rodinných farmách. Po vstupe do Európskej únie by sa museli podrobiť mnohým normám, ktoré sú pre nich nezmyselné. Malé farmy by po vstupe do Európskej únie nevládali čeliť tlaku nadnárodných monopolov a zrejme by zanikli,“ pokračuje žena, ktorá na Islande strávila päť rokov. A keďže ako jediná Slovenka tam pracuje v Spolku islandských horských vodcov, pozná nielen miestnu prírodu, ale aj náturu ostrovanov.

Zoznamujú sa v bare

Život na ľadovom a drsnom ostrove na severe Atlantického oceánu istotne nie je ľahký a jednoduchý, no Islanďania nepoznajú slovo stres a o svoju budúcnosť sa nestrachujú. Dve tretiny z nich bývajú a pracujú v hlavnom meste Reykjavíku. Je veľké ako Košice. Ľudia v ňom žijú vo farebných rodinných domoch s malými záhradkami.

Keďže krajina má najviac horúcich prameňov na svete, drvivú väčšinu budov vykuruje geotermálna energia. Znamená to, že za elektrinu platí bežná domácnosť asi dvadsať eur mesačne. Islanďania, ktorí sa rozpŕchli na rozlohe raz takej ako Slovensko, zarábajú od tisíc eur mesačne. V Reykjavíku sú len tri nákupné centrá, kde jogurt a mlieko kúpite za euro. V srdci metropoly je zasa plno barov a krčmičiek. Káva v nich stojí tri eurá, večera tridsať. V baroch sa Islanďania cez víkend zoznamujú s Islanďankami, ktoré vraj patria k najkrajším ženám na svete.

„Dievčaťu sa miestny muž prihovorí iba v podnapitom stave, inak by sa hanbil. Keďže pálenka v krčmách je drahá, doma vypijú liter vodky, ktorú si kúpia v špecializovanom obchode, a v bare sa už len dorazia pivom. Ak sú si s dámou sympatickí, začnú spolu chodiť. Nejdú na džús či do kina. Skočia rovno do postele,“ smeje sa Maruška.

Naučte sa po islandsky

Aj preto sa mnoho rodín na Islande rýchlo rozpadá, no nikto to tu nerieši. Sociálny systém nenechá ľudí padnúť na úplné dno: nie sú tu bezdomovci, nebodaj žobráci. „Napriek tomu, že prenájom malého bytu v Reykjavíku vyjde mesačne asi na tisíc eur, osamelá matka po rozvode bez problémov vyžije. A ľudia, ktorí si na ostrove nenašetrili na vlastný byt, si v dome prenajmú jednu izbu,“ pridáva ďalšiu zo svojich skúseností Mária.

Islanďania sú podľa nej menej otvorení ako Slováci. Keď nie ste turista a žijete na Islande, vôbec ich netrápi, že ste cudzinec. Rozprávajú sa po islandsky a ak im chcete rozumieť, musíte sa ich jazyk naučiť. Neexistuje tu dokonca ani také bežné džentlmenstvo, že muž žene podrží kabát. „Ženy sú sebavedomé a neprajú si to. Tie v hlavnom meste chodia upravené, pekne oblečené, namaľované a na vysokých opätkoch. No na vidieku si dievčatá odskočia cez deň do obchodu aj v pyžame,“ dopĺňa Maruška ostrovnú mozaiku a pridá ďalšiu zaujímavosť. Kým pred finančnou krízou mala každá islandská rodina dve autá, teraz si mnohé musia vystačiť s jedným.

Ale inak sa na prvý pohľad nič podstatné nezmenilo. Ostrov je stále posiaty drobnými poľnohospodárskymi usadlosťami. Pasú sa na nich ovce, kravy a kone. Farmy produkujú zemiaky a mrkvu, ekologické a kvalitné mäsové a mliečne výrobky. Zeleninu pestujú Islanďania v skleníkoch opäť napojených na geotermálnu energiu. To všetko potom miestni producenti dodávajú do islandských obchodov. Tie sú plné domácich výrobkov, a hoci aj Island musí veľa potravín dovážať, žiadny brak neberie. Aj preto patrí táto ostrovná populácia k najzdravším na svete.

Trikrát viac turistov

Islanďania sa riadia porekadlom, ktoré hovorí, že čas na ich ostrove plynie tak pomaly, ako sa ľadovec spúšťa dolinou. Nikam sa neponáhľajú. Stále radi chodia na výlety, grilujú mäso a kúpu sa v termálnych prameňoch. Chlapi hrajú hádzanú, ženy štrikujú alebo vyrábajú suveníry z lávových kameňov a ovčej vlny. „Hoci ostrov preslávila speváčka Björk, domáci jej ponurú produkciu nepočúvajú. Volia si oveľa veselšiu muziku,“ tvrdí o Islanďanoch Maruška, ktorá odporúča ísť na ostrov od apríla do konca leta. Ideálna je trekingová túra na desať dní.

„Po finančnej kríze stavil Island na cestovný ruch. Najväčšou reklamou preň bol, paradoxne, výbuch sopky Fimmvörðuháls v oblasti ľadovca Eyjafallajökull v roku 2010,“ opisuje krajinu, kde je viac než stoosemdesiat sopiek. Dnes na ostrov chodí trikrát viac turistov ako pred krízou. Gro tvoria Američania a Nemci, na pohľad nehostinnú a drsnú sopečnú krajinu čoraz viac objavujú Japonci. Tipom číslo jeden je pre nich Strokkur – horúci prameň, ktorý dal meno všetkým ostatným gejzírom. Z Reykjavíka sa k nemu ide takzvaným zlatým okruhom na celodenný výlet autobusom.

Slovenka však najradšej chodí na najvyšší islandský kopec, ľadovec Vatnajökull. Meria vyše dvetisícsto metrov a výlet naň trvá pätnásť hodín. Unikátny je i trek vnútrozemím, kde sa môžete vyspať v kempingoch aj na farmách. Ceny sa pohybujú od desať do vyše päťdesiat eur na noc. Bonusom takmer ku každému ubytovaniu na Islande je privátny horúci prameň a poznanie, že aj krajina s menej početnou populáciou môže mať svoju hrdosť.

Sprievodkyňa odporúča

„Na Islande, ktorý je plný zaujímavej prírodnej energie, si môžete užiť rafting na divokých ľadovcových riekach, kajakárstvo na jazerách a mori, jazdu na koni či celoročnú turistiku. Môžete si užiť plavbu loďou za veľrybami, voziť sa na luxusných džípoch, liezť na skaly aj ľad, ísť sa pozrieť na ľadovec či zažiť svetlo polárnej žiary,“ pozýva na ostrov Maruška, ktorá na Islande sprevádza Slovákov a Islanďanom chce zasa ukázať Slovensko.

Foto: Archív M.G.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!