Dátum: Štvrtok 08.12.2016 Dnes oslavuje:

Marína Zajtra: Izabela

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Najmenšia Slovenka Monica vážila len 680 gramov. A čo dnes?

Zdroj: ŠARM/ Ján Dzúr 11. júna 2012, 12:00
Foto: Archív Z.T.

„Aby som s dcérou mohla chodiť na prechádzky, vozila som so sebou kyslíkovú bombu na malom vozíčku,“ spomína Zuzana Tekeľová, ktorej dcéra vážila po narodení 680 gramov! Dnes je z nej veselá škôlkarka.

Dcérku som po prvý raz uvidela, až keď som sa prebrala z umelého spánku. Pripravovala som sa, že bude drobučká, ale prvý pohľad bol plný emócií a nikdy naň nezabudnem. Monica ležala v inkubátore, trčalo z nej plno hadičiek a káblikov, no najmä, uvedomila som si, že jej telíčko by sa zmestilo do dlane! Mojím vnútrom sa prehnali otázky, či to prežije, a ak áno, či niekedy bude môcť chodiť a rozprávať – povzdychne si Zuzana Tekeľová (36), ktorej dcérka patrí k najmenším slovenským novorodencom. Rodičom z Liptova sa narodila vo francúzskom meste Marseille pred viac ako štyrmi rokmi, v októbri 2007, dnes je z nej zdravá, štebotavá parádnica.

Monica musela niekoľko mesiacov dostávať kyslík cez nosové okuliare.

V dvadsiatom piatom týždni

„Manžel Milan (36) je profesionálny hokejista. Do krajiny galského kohúta sme za ním s dvomi staršími dcérami Nicol (18) a Lindou (13) prišli pred jedenástimi rokmi a bývali sme vo viacerých regiónoch. Teraz už štvrtý rok žijeme v mestečku Gap, športovom centre obklopenom Alpami, v oblasti ProvenceAlpesCôte d’Azur na juhovýchode krajiny. Gap má len vyše štyridsaťpäťtisíc obyvateľov a veľmi nám pripomína rodný Liptovský Mikuláš,“ vysvetľuje Zuzana. Život vo vyspelej krajine však pre jej rodinu nenachystal len šťastné okamihy.

„V devätnástom týž dni tehotenstva som začala krvácať a na ultrazvuku mi zistili nízko posadenú placentu. O ďalších pár dní sa k týmto problémom pridalo aj občasné odtekanie plodovej vody. Bývali sme vtedy v jednom z najvyššie položených európskych miest, dvanásťtisícovom Briançone, kde ma v miestnej nemocnici okamžite hospitalizovali,“ spomína si Zuzana. V dvadsiatom štvrtom týždni Slovenku previezli z Álp helikoptérou do Hôpital de la Conception v stredomorskom prístave Marseille, kde sú špičkové špecializované oddelenia pre extrémne nedonosených novorodencov. Keďže Zuzana a jej ešte nenarodené dievčatko boli v ohrození života, rodičke tu urgentne urobili cisársky rez.

V čase, keď ju mama po prvý raz mohla vziať do náručia.

Bojovala s dcérou

Predčasné pôrody pred ukončeným tridsiatym siedmym týždňom tehotnosti predstavujú približne desať percent všetkých pôrodov, ale na predpôrodnej úmrtnosti sa podieľajú viac než polovicou. Ak sa aj lekárom novorodenca podarí zachrániť, život mu strpčujú zdravotné komplikácie. Monica Tekeľová prišla na svet začiatkom šiesteho mesiaca, v dvadsiatom piatom týždni tehotenstva a troch dňoch. Vážila šesťstoosemdesiat gramov a merala dvadsaťosem a pol centimetra. Po týždni jej mama z Marseille odišla späť do dvestošesťdesiat kilometrov vzdialeného Briançonu, ale žiadne oslavy sa nekonali.

„Začala som sa dusiť, nemohla som dýchať, pichalo ma pod pravou lopatkou. Opäť som sa ocitla v nemocnici. Diagnóza znela – pľúcna embólia. Liečila som sa na ňu pol roka. Bojovali sme spolu s dcérkou. Ustavične som na ňu myslela, na diaľku jej posielala energiu a opakovala, aby sa nevzdávala,“ zalesknú sa slzy v Zuzaniných očiach.

Sedemmesačná Monica so staršími sestrami Nicol a Lindou.

Dva a pol mesiaca v inkubátore

Prvé dva mesiace ležala Monica na oddelení resuscitácie a bojovala o život. Museli jej vyfukovať vzduch z pľúc, prekonala infekciu, v nemocnici jej podali transfúziu krvi. Jej prvá jednorazová plienka bola menšia ako v balíčku zložené papierové vreckovky. Ale pomaličky mocnela. „Každý deň som s lekármi telefonovala aj štyrikrát a vždy v nedeľu sme za dcérkou cestovali. Až keď mala mesiac a vážila vyše deväťstotridsať gramov, som si ju prvý raz pritúlila. Bola krehučká a pripadalo mi to, akoby som na hrudi držala mačiatko,“ vraví pani Zuzana.

Desať týždňov strávila Monica Tekeľová v inkubátore, v nemocnici v Marseille však ostala raz toľko. Mala nezrelé pľúca a vyžadovala si umelú pľúcnu ventiláciu. Od prívodu kyslíka však ostala závislá aj po prepustení z kliniky. Dostávala ho cez nosové okuliare. „Kyslík sme jej dávali celý deň a noc deväť mesiacov. Potom iba na doobedňajší a popoludňajší spánok a celú noc. Posledná etapa bola od polnoci do rána,“ hovorí Zuzana Tekeľová. Z agentúry, ktorá sa stará o pacientov ako Monica, jej raz týždenne nosili a menili kyslíkové bomby. „Mala som dva typy, jednu veľkú, druhú prenosnú. Aby som s dcérou mohla chodiť na prechádzky, vozila som bombu na malom vozíčku,“ hovorí Zuzana Tekeľová. S Monicou, ktorá sa unavila skôr ako zdravé bábätká, sa vyhýbala preľudneným miestam. Bála sa, aby dcérka neochorela na nebezpečný zápal pľúc.

Štyriapolročná škôlkarka je fešanda, ktorá nemá žiadne zdravotné problémy.

Šťastie v nešťastí

Úplne bez umelého prívodu kyslíka do pľúc Monica ostala, až keď dovŕšila osemnásť mesiacov. Tekeľovci sa natrápili aj s jedením, no ďaleko od domova a rodiny bol pre Zuzanu najhorší pocit osamelosti. V Briançone, kde jej manžel hrával hokej, neboli v mužstve žiadni Česi ani Slováci a nemal im kto pomôcť. „Prostredná dcéra si našla kamarátku z krasokorčuľovania, a keď som skončila v nemocnici a manžel musel ísť na zápas, chodievala k nej. Najstaršia dcéra zasa odišla k známym. Lekári nás síce nebrali ako prišelcov a o svojom postupe a možných komplikáciách ma vždy dopredu informovali, ale vo všeobecnosti sú Francúzi uzavretejší než Slováci. Pýtať sa na súkromie považujú za neslušné a o mnohých veciach sa nezhovárame ani s našimi známymi,“ nezakrýva Liptáčka.

Oporou jej bol manžel a rodina pod Tatrami, s ktorou neprerušili kontakty. Tekeľovci mali šťastie v nešťastí. Monica neprekonala krvácanie do mozgu, stratili sa problémy so zrakom, nemuseli s ňou ani cvičiť žiadne špeciálne cviky na rozvoj motoriky. Iba raz do mesiaca s ňou mama zašla na pravidelné kontroly k detskej lekárke, špecialistke na nedonosené deti. Popri tom hľadala informácie a články o deťoch, čo pri narodení vážili menej ako kilové vrecko cukru, z ktorého ešte tretinu odsypete. No najmä, ani na okamih neprestala veriť, že z jej dcérky vyrastie šikovné a krásne dievčatko.

Ako vrstovníčky

„Všetkým mamičkám, ktorým sa dieťatko narodí predčasne, odkazujem, aby sa neuzatvárali do seba a mysleli pozitívne! Nebolo to ľahké, ale naša dcérka je dnes zdravá, zvedavá a bystrá slečna, ktorá sa rada hýbe. V Gap chodí do materskej škôlky, ktorú vo Francúzsku nazývajú škola a trvá tri roky. Dvere na nej sa otvoria o osem dvadsať, zatvoria o osem tridsať. Rodičia a deti majú len desať minút na to, aby tam prišli,“ približuje Monicin deň mama. „Každý deň prinesie desiatu pre všetkých jedno dieťa z triedy. Vyučovanie sa o pol dvanástej preruší na obedňajšiu prestávku. Potom sa opäť začína o dve hodiny a trvá do pol piatej popoludní. Olovrant tu neexistuje a v stredu sú škôlky zatvorené,“ dodáva Zuzana Tekeľová.

Jej štyriapolročné dievčatko je bilingválna slovensko- francúzska slečinka, ktorá sa nepamätá na mamine prebdené noci, no vie, že škôlka nie je na zábavu. Deti sa tu učia abecedu aj číslice, musia sa vedieť podpísať. Monica s tým nemá žiadny problém. Je rovnaká ako jej vrstovníčky.

Lekári zachraňujú

V polovici mája vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) správu, podľa ktorej sa vo svete každoročne narodí predčasne pätnásť miliónov detí, teda asi každé desiate. Dve tretiny z nich umierajú, mnohé z nich po celý život trpia slepotou, poruchami vnímania či mozgovou obrnou. Príčinu predčasných pôrodov lekári často nepoznajú. Za predčasný pôrod WHO označuje prípady, keď tehotenstvo trvá menej ako tridsaťsedem týždňov, v prípadoch kratších než dvadsaťsedem týždňov ide o extrémnu nezrelosť. Z detí, ktoré sa narodia okolo dvadsiateho štvrtého týždňa, prežíva asi polovica. Z nich len päťdesiat percent nemá žiadne závažné zdravotné problémy.

Pred polstoročím považovali za zázrak, ak prežilo dieťa menšie ako poldruha kila. Dnes lekári zachraňujú novorodencov s oveľa nižšou pôrodnou hmotnosťou. Najmenšie dievčatko, ktoré sa narodilo v susednom Česku, vážilo tristotridsať gramov. Bohužiaľ, prežilo len štyri mesiace.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!