Dátum: Štvrtok 19.01.2017 Dnes oslavuje:

Drahomíra Zajtra: Dalibor

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Neklamú a neohovárajú: Silné príbehy ľudí, ktorých spojil autizmus

Zdroj: ŠARM/ Katarína ČULENOVÁ 05. januára 2017, 06:00
Foto: Michal Šebeňa, Archív L.L. V herni s kaviarňou si nevedia Gabiku vynachváliť. Je veľmi dôsledná, poctivá a častejšie sa tam vďaka nej ozýva úprimný smiech.

Lucia Lazárová (33), ktorá pomohla Gabike (23) nájsť prvú prácu v živote, hovorí o autistoch ako o výnimočných ľuďoch. Má na to aj osobný dôvod.

Máte po krk ofučaných asistentiek, ktorým sa nechce skartovať, kopírovať či skenovať? Autistu táto práca baví a bude hrdý a vďačný, že ju pre vás môže robiť. Už vás nebaví počúvať výhovorky a ohováranie vášho administratívneho tímu? Autisti neklamú, neohovárajú, a nevymýšľajú si. Sú poctiví a úprimní. Iní byť nevedia. Aj týmito argumentmi sa snažia ľudia z programu Autisti v práci presvedčiť zamestnávateľov, že „každá firma potrebuje svojho autistu“.

Varí kávu a čaj

Gabika zo Zvolena je dôkazom toho, že ak autista dostane šancu, zmení sa nielen jeho život, ale aj život celej rodiny. Jej otec s neskrývanou úľavou hovorí: „Akoby našla v práci zmysel…“ Usmiata a naoko bezstarostná mladá žena sa vďaka špeciálne vyškolenej koučke Lucii Lazárovej cíti dôležitá a užitočná. Našla jej totiž prácu šitú na mieru, pomáha v kaviarni vo veľkej detskej Safari herni.

„Viem variť kávu aj čaj, umývam stoly a upratujem po deťoch hračky,“ povie Gabika a rýchlo dodá, že sa vie sama obliecť, osprchovať a umyť si vlasy. Len sama autobusom ešte necestuje, do práce ju vodí Lucia, aby sa po ceste nestratila. „Už som bola aj sama v obchode, ale kúpila som aj to, čo som nemala,“ zasmeje sa Gabika.

Na otázku, čo ešte rada robí okrem práce v herni, rýchlo vymenúva: „Rada vysávam, umývam okná aj schody. A viem vyniesť aj smeti! Rada ešte sedím na okne a pozerám na autobusy. Viete, páčia sa mi šoféri, ale aj policajti, hasiči aj záchranári. A muži, ktorí sú oholení, čistí a s kravatou.“

Syn s autizmom je dar

S otvorenosťou, na akú sme my „zdraví“ už dávno zabudli, sa Gabika delí o svoj vianočný sen: „Rada by som dostala klopkacie topánky. Aj obrúčku!“ Lucia, ktorá má s Gabikou a jej rodinou veľmi blízky vzťah, sa s pochopením usmeje. Svet autistov nepozná len vďaka Gabike, sama má totiž doma päťročného syna s autizmom.

„Hneď ako som zistila, prečo je Janko iný ako rovesníci, začala som s ním pracovať, vzdelávať sa, a dnes som hrdá na to, že chodí so zdravými deťmi do škôlky. Snažím sa hlavne, aby bol čo najviac samostatný a naučil sa nadväzovať sociálne vzťahy. Pretože viac ako dve vysoké školy je pre autistu dôležitejšie, aby si raz poradil sám v živote,“ hovorí.

Lucia je presvedčená, že keď rodina problém skrýva, hanbí sa za neho a nechce si priznať, čo sa v skutočnosti deje, dieťaťu ubližuje. „Nášho syna sme s manželom prijali ako dar, ako človeka s výnimočnými potrebami. Môj muž je na oboch synov hrdý rovnako a na staršom sa mu páči jeho perfekcionizmus, pretože on sám je taký. Obaja majú veľký zmysel pre detail. Navzájom sa podporujeme, vážim si to…“ uzatvára Lucia, ktorá v Detve, kde žije, rozbieha komunitné centrum pre rodičov s autistickými deťmi.

Ani Michalovi súrodenci to nemali ľahké

Keď sa do rodiny Štubňovcov narodil najmladší syn Michal (24), mama veľmi rýchlo zistila, že niečo nie je v poriadku. „Bol iný. Keď napríklad dostal príkaz, len sa usmieval a neurobil to, čo treba. Hnevala som sa. Až neskôr som si uvedomila, že on vlastne nerozumel niektorým situáciám,“ hovorí Mária Štubňová, ktorá sa vzdala svojej milovanej práce a všetko podriadila tomu, aby jej syn mohol mať plnohodnotný život.

Aj preto sa s manželom zapojili do aktivít združenia SPOSA a stoja aj za projektom zamestnávania autistov. „Hľadáme mu zmysel života, aby bol užitočný, neostal odkázaný sedieť doma, ale mal stimuly,“ hovorí.

Je rád s ľuďmi

Ich Michal má dokonca dve práce – v bratislavskom hoteli vydáva v zamestnaneckej kuchyni stravu a chodí ešte upratovať. „Umývam, čistím, podlahy, vysávam. Páči sa mi aj v kuchyni – prezlečiem sa, vydezinfikujem si ruky a podávam taniere. Páči sa mi, keď sa mi tam ľudia prihovárajú,“ hovorí mladý muž, ktorý vyštudoval odbor domáce práce a služby, ale aj kníhviazačstvo. Michal žije v láskavom prostredí a okrem rodičov sa všetci jeho súrodenci angažujú v združení na pomoc ľuďom s autizmom.

Nemali to jednoduché: „Ťažká bola hlavne puberta, keď sa im okolie posmievalo. Povedali nám to až neskôr, videli, že sa aj tak trápime, a nechceli nám pridávať ešte viac starostí. Boli veľmi silní, nechávali si to pre seba. Pomohla mi psychologička, ktorá im vysvetlila, že sa nemajú za čo hanbiť, a odporučila im aj literatúru, aby brata pochopili…“ hovorí Michalova mama.

Osud to zariadil dokonale: Tam, kde zachránili jeho pomáha dnes on sám!



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!