Dátum: Sobota 27.08.2016 Dnes oslavuje: Silvia Zajtra: Augustín

Práve číta: 4580

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Od ceruziek k Oscarom: Alexandra Pavlíková je odborníčka na chuť syrov

Zdroj: ŠARM/ Katarína ČULENOVÁ 31. január 2016, 00:00
Foto: Ján Dzúr Alexandre bolo smutno za Slovenskom.

Alexandra Pavlíková (34) by mohla konkurovať Šeherezáde. Príbehy o syroch by jej určite vystačili na tisíc a jednu noc. Veď pre ne aj vymenila život v britskej monarchii za Liptov.

Alexandra je typ človeka, v ktorého prítomnosti máte pocit, že ak sa do niečoho naozaj vložíte, musí to ísť. „Som zvedavá a rada sa učím,“ vystihne pár slovami to, čo ju posúva dopredu. Aj preto mohla urobiť v zamestnaní neobyčajný skok. Len pred rokom a pol ju s ťažkým srdcom púšťali z veľkej zahraničnej firmy obchodujúcej s kancelárskymi potrebami a krátko nato už bola v Anglicku porotkyňou na udeľovaní gastronomických Oscarov. Spolu s michelinovskými kuchármi, uznávanými gastrokritikmi a syrárskymi odborníkmi z celého sveta rozhodovala ako jediná zo Slovenska o tom, ktorý syr dostane medailu.

Ťahalo ju domov

Keď sa pred jedenástimi rokmi vybrala do Anglicka a našla si prácu v sklade jednej z najväčších firiem, ktorá podnikala so spinkami, zošívačkami, s ceruzkami či s papierom, začala na tom najnižšom stupienku. „Úplne od piky, ako každý Slovák,“ smeje sa.

„Zababraná, v sklade som si odkrútila aj dvanásťhodinové šichty. Neskôr mi však dali na starosti najväčšie účtovnícke oddelenie, a keď som uspela, postupne som sa vypracovala až do topmanažmentu,“ zhrnie jednoducho. Lenže napriek skvelej práci aj kolegom ju to po čase začalo ťahať na Slovensko.

Nostalgia po Liptove bola silnejšia. Preto keď sa k nej až do Manchestra doniesla ponuka pracovať ako manažér pre firmu, ktorá v Ivachnovej vyrába produkty z mlieka, chytila sa jej. Priznáva, že sa síce trochu bála, ako sa preorientuje „z pasteliek na syry“, ale pomyslenie na fakt, že keď vystúpi doma z lietadla, nebude musieť hľadať prácu, bol povzbudzujúci.

Prekvapenie v Birminghame

Alexandra sa preorientovala bleskovo. Keď ju dnes počúvate zasvätene hovoriť o tom, ako sa treba starať o syrové bochníky, aby správne zreli, akú vôňu má správny kozí syr a ako číta etikety na syroch v obchode, kým si vyberie ten kvalitný, bez éčok, napadne vám, že by mohla konkurovať Šeherezáde.

Príbehy o syroch by jej určite vystačili na tisíc a jednu noc. Zážitok z prestížnej súťaže syrov v Birminghame je jeden z najsilnejších. Medzi syrárskymi odborníkmi z celého sveta sa cítila ako menej skúsený outsider len chvíľu, jej cit pre chuť kolegov z poroty rýchlo presvedčil. „Myslela som si, že budem popri nich stáť len v úzadí a ako málo skúsenému laikovi mi len dovolia sledovať ich prácu. No milo ma prekvapilo, že dali aj na mňa. Keď so mnou súhlasili aj po tom, ako som povedala názor na tretiu vzorku, začalo ma to aj veľmi baviť,“ smeje sa.

Stovky chutí

Priznáva, že spočiatku sa desila toho, ako bude schopná ochutnať vyše dvetisíc súťažných vzoriek syrov, ktoré boli označené len základnými údajmi o tom, či je kravský, ovčí alebo kozí. Odľahlo jej, keď sa porotcovia rozdelili do skupín a rozbehli pomedzi desiatky stolov. Jej porotcovskému tímu ostalo na posudzovanie „len“ štyridsaťštyri druhov syra.

„Nebolo to jednoduché. Aj keď je bežné, že porotcovia ochutnávaný kúsok môžu vypľuť do servítky, ak im nechutí, ja som sa prejedla tak, že som si dala v jedení syrov pomerne veľkú pauzu,“ smeje sa. Mimochodom, kozí syr z Ivachnovej si odniesol z takejto výstavy dokonca dve medaily. „Keby sa mi dostal pri ochutnávaní pod ruky, určite by som ho spoznala,“ hovorí hrdo Alexandra.

Podozrivý syr

Aj keď po každom ochutnanom kúsku získavala ako porotkyňa väčšiu istotu, zažila aj chvíľu, keď ju oblial horúci pot. „Jeden z bochníkov syra sa mi zdal podozrivo ľahký. Keď som doň zaborila nôž, rozpadol sa na kúsky. Zľakla som sa, čo som to spravila. Vyzeral ako plesnivá osteoporotická kosť, ktorá sa mrví pod rukami. Aj keď má porotca povinnosť ochutnať každý kúsok, tento som do úst nevzala. Nad čudným syrom sa zhŕkli porotcovia aj hlavný organizátor. Nevedeli sme identifikovať, čo je to zač...“ spomína.

Alexandra je presvedčená, že keby viac slovenských syrárov posielalo na takéto súťaže svoje výrobky, zvalcovali by sme aj známe syrové veľmoci. „Na výstave som chutnala napríklad údené syry, ktoré okolo poctivej údiarne ani nechodili. Z údeného oštiepka nášho baču alebo zo syrových nití z poctivého, neodstredeného mlieka by boli aj Španieli, Holanďania či Francúzi úplne preč. Treba to skúšať,“ odporúča energicky.

Vedeli ste o syroch?

Hoci aj pri syroch platí, koľko ľudí, toľko chutí, Alexandra Pavlíková odporúča:

  • K bielemu vínu sa hodí bylinkami alebo korením ochutený kravský alebo ovčí tvrdý zrejúci syr. Platí, že čím ľahšie víno, tým menej vyzretý syr. 
  • K červenému vínu výborne chutia kozie syry, také, ktoré zrejú aspoň šesť alebo až dvanásť mesiacov.
  • Ak chcete ochutnať naraz viac druhov syra, na neutralizáciu chute je najlepšie jablko.
  • Aj ten, kto má problémy s intoleranciou laktózy, si môže dopriať chuť syra. Treba vyberať taký, ktorý zreje dlho – na trhu sú syry, ktoré zrejú mesiac, ale aj celý rok. Laktóza sa v takomto syre už rozpadne. 
  • Čím dlhšie syr zreje, tým je aromatickejší a má výraznejšiu chuť. Môže sa drobiť.
  • Syry nemrazte – môžu stratiť farbu, zmeniť chuť aj vôňu. n Ak si kúpite väčší kus syra, ktorý nedokážete spotrebovať do pár dní, ošetrujte ho, aby sa na ňom nevytvorila pleseň. Namočte čistú handričku do slaného roztoku a syr poriadne poutierajte. Soľ je konzervant a zároveň pri kozích syroch dokáže aj trochu eliminovať špecifický zápach.
  • Keď kupujete syry, čítajte etikety – najkvalitnejšie sú tie bez éčok a vyrobené z hrudky, v ktorej je aspoň päťdesiat percent mliečneho tuku.


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!