Dátum: Utorok 06.12.2016 Dnes oslavuje:

Mikuláš Zajtra: Ambróz

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Okradli ťa? Tvoja chyba!

Zdroj: EMMA/ Ingrid Jarunková 16. januára 2012, 09:00
Foto: Profimedia.sk Ilustračná fotografia

Je päť hodín poobede. Stojím s autom na križovatke a čakám na zelenú. Vtom sa otvoria dvere spolujazdca, chalan rýchly ako blesk schmatne moju tašku z predného sedadla a uteká. Tento moment ma presunul do iného sveta.

Keď vám vzadu v autosedačke sedí vydesené päťročné dieťa, nerozbehnete sa za ním. Neurobíte nič. A tak som si poslušne počkala na zelenú, odparkovala auto na sídlisku, aj s dcérou vystúpila a... Trvalo mi asi 30 sekúnd, kým som pochopila, že chalan tam na mňa s kabelou nečaká. Do toho mi moje dieťa trasúcim sa hlasom dookola opakovalo: „Mama, zavolaj policajtov.“ Dobrý nápad, lenže ako? Mobily v taške, zrejme už na ceste do záložne.

Odchytila som nejakého pána, ktorý práve štartoval svoje auto. „Môžem si od vás požičať mobil? Okradli ma...“ Chvalabohu bol ochotný. Poznatok prvý – Bez elektroniky som v tomto svete bezmocná. Nikto sa nemôže spojiť so mnou, ja s nikým. Netuším, kde je telefónna búdka, ale aj tak viem naspamäť veľmi málo čísel. Veď ich mám v mobile. Nemám mobil, nemám doklady, karty, nedostanem sa k svojim peniazom v banke, neexistujem.

Stretnutie s nadľuďmi

Akční policajti na veľkom džípe prišli o pár minút. „Koho máte v byte?“ „Nikoho, žijeme samy. Ale nie na adrese trvalého pobytu.“ O. k., vybavené. „Zaistite si karty.“ „Ale ako,“ pýtam sa, „nemám mobil.“ „Môžete nám opísať páchateľa?“ „Nie, bol to moment.“ „Mami, potrebujem cikať.“ Áno, miláčik. Držím dcére zadok nad kríčkami a odpovedám na otázky. Som v zmätku. „Keď dcéra vykoná potrebu, choďte na policajnú stanicu. Odtiaľ si zaistite karty. Dovidenia...“ A už ich nebolo.

Nemyslím, že sa tak ponáhľali pozrieť feťákov na neďaleký opustený školský dvor... Policajná stanica. „Dobrý deň, mne ukradli tašku, potrebujem zablokovať karty a mobily,“ hovorím na službe. „Nevidíte, že tu mám stránku? Banku máte tuto cez cestu, tak si ich choďte zablokovať osobne.“ Poznatok druhý – Zamestnanci ZBORU sa správajú ako nadľudia. Je to logické. Majú v moci všetky slušné ovce ako som ja. A tak mašírujem so svojím vystresovaným dieťaťom do banky.

„Kašlať na veci! Boli to LEN veci,“ opakujem ako mantru, aby som upokojila ju aj seba. Pani v banke mi s účasťou vytáča aj čísla, ktoré nemusí. Blokujeme aj môj služobný telefón, hoci už má po úradných hodinách. Zamestnanec operátora sa ma hlasom automatu pýta: „Aké číslo? V akej spoločnosti pracujete? Môžete mi prosím nadiktovať jej IČO?“ Vtipkuje? Som v takom strese, že si neviem spomenúť na svoje rodné číslo a on chce odo mňa nejaké IČO?!

Odpustí mi moju nevedomosť. Vyrieši to, je rýchly a ochotný. Novú SIM kartu s rovnakým číslom dostanem na pobočke na počkanie. Želám si ešte niečo? Poznatok tretí – V inštitúciách, ktorým platíte, sú na vás milí. Dane, z ktorých fungujú štátne úrady, sú zrejme neviditeľné.

Kto má navrch nad vagabundmi?

Vraciam sa na policajnú stanicu. Pán policajt nás konečne prijme. Do linajkového zošita si robí poznámky. S údivom sledujem, ako sa snaží trafiť písmená do riadka. Vtom si spomeniem na mamu, kľúče od jej bytu v mojej taške aj s kompletnou adresou v mojom občianskom. „Môžem zavolať mame?“ pýtam sa ho. „Nadiktujte mi číslo, meno...“ Vytáča. Moja logika hovorí, že mi podá telefón. Moja logika v tomto svete neplatí. „Dobrý deň, tu je polícia Petržalka,“ nahodí megaúradný tón. „Je tam Jana Richterová? Dám vám dcéru...“

V tej chvíli zrejme mojej matke vynechalo srdce. Bolo toto nutné? V poriadku, ideme ďalej... „Nájdete niekedy takto ukradnuté veci?“ zaujímam sa. „Nie? Tak načo sa pýtate aj na to, či som mala v taške plyšové hračky? Nie je to jedno?“ Zízam na ten linajkový zošit, na prenosný radiátor z minulého storočia, na to zúfalé vybavenie policajnej stanice. Nejak strácam vieru, že títo ľudia s týmto vybavením môžu mať navrch nad vagabundmi. „Prečo sa nezamykáte a prečo si nechávate tašku na prednom sedadle? Veď to bolo už aj v televízii, že takýchto prípadov je stále viac,“ hovorí mi vyčítavo neskutočne dôležitý policajt. Prečo? Pretože nežijem v permanentnej paranoji, že mi niečo ukradnú alebo mi chcú ublížiť. Pretože auto je môj osobný priestor a fakt mi doteraz nenapadlo, že mi doň niekto takto agresívne zasiahne. A preto, že som zase ja videla televízny spot, v ktorom tvrdili, že zamknuté auto pri havárii „trocha“ komplikuje situáciu. Preto! Ale držím hubu.

Poznatok štvrtý – Tento svet nie je pre slušných. Je pre vagabundov, ktorým sa my ostatní máme prispôsobovať. Zamykať sa a byť v paranoji. V normálnom svete by sa mi ochranca zákona s logom Slúž a ochraňuj ospravedlnil, že nás s dcérou nedokázal ochrániť, a možno by tomu dieťaťu s vytreštenými očami ponúkol teplý čaj. V našom svete som takmer po dvoch hodinách, s dvoma prestávkami na chodbe, dostala papiere, kde mám napísané, čo si kde, a najmä za koľko vybavím.

Pretože v našom svete som ja urobila chybu, a tak za to, že mi ukradli občiansky, zaplatím 16,50 eura, za vodičský 6,50 a za technický ďalších 16,50 eura. A musím si dať pozor, pretože ak ma v priebehu dvoch rokov okradnú znova, zaplatím už 33. Tak to stojí v papieroch.

Neusmievajte sa!

Policajné oddelenie 2 – vybavovanie OP a VP. Takmer nikto tu nie je, úžasné. „Dobrý deň, ukradli mi doklady...“ „Čo budeme robiť?“ preruší ma pani za priehradkou. „Ukradli mi doklady.“ „Čo budeme robiť?!“ preruší ma dôraznejšie. „Občiansky a vodičský,“ rezignujem. „Ďalšia, čo nie je nahodená,“ prehodí smerom ku kolegyni. „Zas to za nich musím robiť.“ Dedukujem. Myslí asi na kolegov, zrejme ma nezadali do systému. Prečo ma to neprekvapuje? Však bol piatok a ja už tu v pondelok prosíkam o nové doklady...

Pozerám do kamery, ktorá má zvečniť moju tvár. Pani pozerá z opačnej strany, zahlási: „Nič nevidím.“ Usmejem sa, snažím sa prelomiť ľady. „Nesmejte sa, snímam vás,“ zareaguje s úradníckou kadenciou. Poznatok piaty – Na dokladoch nesmiete vyzerať šťastne. Idem do zdravotnej poisťovne. Nové preukazy dostanem na počkanie. Však platím, nie? Viď poznatok tretí. Pani mi však vytlačí výpis s plnením mojich finančných povinností a hovorí: „Tu vám visí mesiac. V roku 1996. Nepamätáte si, prečo ste nezaplatili? Možno som bola na úrade práce, dumám.

„Zbehnite tam, dajú vám váš výpis, zistíte to,“ radí mi. Super, mám toho málo, ale samozrejme idem, som totiž ešte stále hlúpa, pretože rešpektujem úrady. Vstúpim do kancelárie na úrade práce. Imidžom mi nápadne pripomína tú u policajtov. Som v šoku, pani je na mňa milá. Zadá moje rodné číslo do systému a... „Ja vás tu vôbec nemám,“ hovorí mi. Presviedčam ju, že musí, aj tu na papieri z poisťovne figurujem v roku 1995 tri mesiace, pozrite.

„Hm, ja vás tu fakt nemám. Viete, menili sa tie databázy...“ Pozerám jej v nemom úžase na monitor. Tá tabuľka, čo tam svieti, je v mojej mysli niečo dávno zapadnuté prachom! Nie, to nemôže byť program T602 z deväťdesiatych rokov! Ja som sa hádam teleportovala v čase... Môj mozog tomu odmieta uveriť. Našťastie si pani nič nevšimla. „Keby ste doma našli nejakú zmienku o zaevidovaní, môžeme ešte hľadať manuálne v kartotékach.“ Týmto ma zabije. Poznatok šiesty – Štát chaos vo veciach mať môže, vy nie. Ak má štát vo veciach chaos, zaplatíte ho vy.

Teším sa na pokutu

Najväčšie peklo sú papiere od auta. Náhradnú emisnú a technickú kontrolu nedostanete, kým nemáte technický, technický nedostanete, kým nemáte zákonnú poistku. Poistku mi hneď po telefonáte posielajú poštou. Platím ju, nie? Viď poznatok tretí. Potom si pôjdem na dopravný inšpektorát podať žiadosť o technický. Každý, komu hovorím svoju story, hľadí na mňa so súcitom a spomína legendárnu Kopčiansku v Bratislave. To nekonečné čakanie... Neviem, o čom hovoria, žijem v šťastnom nevedomí a jazdím bez papierov. Prečo sa má môj život obmedziť pre to, že mi niekto ublížil? Chcem žiť v normálnom svete! Čo myslíte, zaplatím pokutu, keď ma ochrancovia zákona zastavia a zistia, že jazdím bez dokladov? Ja tipujem, že áno.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!