Dátum: Pondelok 05.12.2016 Dnes oslavuje:

Oto Zajtra: Mikuláš

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Pani Helena pracovala celý život ako dula: Po pôrode ešte upratala a oprala!

Zdroj: Šarm/Milan Grejták 07. januára 2014, 08:00
Foto: Milan Grejták Pani Helena v domácnostiach odrodila aj tridsať detí do roka.

Viete si predstaviť, že by vám vaša dula po pôrode ešte aj upratala a oprala? Pre Helenu Konečnú (90) to bola voľakedy bežná povinnosť.

Starostlivosť o rodičku v šestonedelí kedysi zahŕňala nielen kúpanie dieťaťa, ale aj upratanie či pranie plienok i osobných vecí. „Keď som tak za jeden deň obišla štyri matky a každá mi nachystala plnú vaňu bielizne, bola som veru poriadne unavená. Vtedy neboli práčky, všetko som robila ručne,“ hovorí pani Helena.

Najhoršia

„Na poradách ma vždy zaradili medzi najhoršie, lebo som v domácnostiach odrodila aj tridsať detí do roka. Najlepšie boli tie, ktoré mali vo svojom rajóne najmenej domácich pôrodov,“ spomína Helena Konečná na časy pred polstoročím, keď sa u nás začalo preferovať rodenie v nemocniciach. Ťažko však bolo vysvetliť ženám z rodných Hermanoviec, že v takej chúlostivej situácii sa majú zveriť do rúk nejakému úplne neznámemu chlapovi, hoci aj lekárovi. Navyše, na nejaké dlhé polihovanie na nemocničnej posteli nebol čas, lebo gazdovstvá si vyžadovali každú ruku.

Aby Helena nebola vždy najhoršia, niekedy sa doma aj zatajila a jej manžel odkázal tých, čo ju volali k pôrodom, na sanitku.

Tebe nemusíme platiť

Keď ju miestny učiteľ presvedčil na štúdium na zdravotníckej škole v Humennom, ktorú práve otvárali, mala už takmer tridsať rokov. I keď jej mama občas hermanovským ženám pomáhala pri pôrodoch, ona o tom dovtedy ani neuvažovala. „Keď som šla do tej školy, vlastne som ani nevedela, čo budem robiť. Oj, koľko som sa tam ja naplakala. No už som nechcela cúvnuť, keď som sa na to dala,“ spomína.

Po ročnom štúdiu ju zamestnali v maličkej pôrodnici v Lipanoch a k tomu dostala na starosť rodičky v rajóne okolo rodnej obce. Chýr o školovanej „hebabine“, ako v miestnom nárečí hovoria pôrodnej babici, sa rozletel rýchlo a pani Helenu hneď začali volať k pôrodom. Možno jej dávali prednosť aj z vypočítavosti. Bolo totiž zvykom, že „hebabiny“ dostávali za pomoc odmenu. No „mladá“ už bola z novšej doby a mala to ako zamestnanie, a tak jej nejedna rodička hovorila: „Tebe, Helenka, nemusím platiť, lebo ty máš plat.“

Tak či tak cítila zodpovednosť, a preto mala doma vždy prichystanú tašku s nástrojmi. „Vtedy v mnohých domoch nemali ani nožnice na prestrihnutie pupočnej šnúry.“

Krstná

Osobitnou kapitolou boli rómske osady. V biednych podmienkach často rodila za asistencie celej komunity. „A keď som potom chodila k šestonedieľkam, len som žasla nad podmienkami, v akých žijú. Až ma zdvihlo, keď som videla, ako deti kúpu v jamke vyhĺbenej v hlinenej podlahe. Preto som im zobrala najväčšiu misku a kúpala som im dieťa v tej. Misku potom vyhodili, že oni z takej jesť nebudú,“ prekvapuje spomienkami, ktoré si dnes nevieme predstaviť ani v rozvojových krajinách.

Niekoľkým rómskym deťom sa stala aj krstnou mamou. „Oni ma chceli všetci za krstnú, lebo ja som vždy kúpila perinku i darček, ale to sa nedalo,“ dodáva so smiechom.

Foto: Archív

Rodila sama

Zo svojich troch detí porodila v nemocnici len najmladšieho Petra. „S najstarším Floriánom mi pomáhala mama, prostrednú dcéru som odrodila úplne sama. Mama vtedy mala veľa práce s úrodou žita, pôrod bol menej dôležitý,“ dodáva babica, ktorá napriek renesancii domácich pôrodov odporúča rodičkám nemocnicu. „Je to bezpečnejšie. Pôrod sa totiž vždy môže nečakane skomplikovať.“



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!