Dátum: Pondelok 05.12.2016 Dnes oslavuje:

Oto Zajtra: Mikuláš

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Po amputácií prsníka budem opäť ženou

Zdroj: EMMA/ Katarína Brunovská 19. januára 2012, 16:00
Foto: Profimedia.sk Ilustračná fotografia

Predstava, že budem mať znovu prsník, mi vliala energiu na dva ďalšie životy, hovorí Klaudia (36) z levíc, ktorá pred šiestimi rokmi porazila rakovinu. Aj tým, že sa vzoprela svetu a nechala si dieťa.

Počas rozhovoru s ňou sa mi chcelo smiať aj plakať zároveň. Neviem ako u vás, no vo mne dokážu takéto pocity vyvolávať iba ľudia, ktorí si prešli peklom, a napriek tomu im ostali krídla. Klaudia vládze lietať aj po tom, ako ju choroba pripravila o symbol ženskosti, manžela, byt, milovanú prácu. A nesťažuje si. Naopak, svojou spoveďou chce vliať nádej všetkým ženám, ktoré postihol podobný osud. Možno práve preto sa na ňu usmialo šťastie a „vyhrala“ vysnívaný implantát, s ktorým oslávi už tieto Vianoce.

Začalo sa to na moje tridsiate narodeniny

„Relaxovala som po normálnom pracovnom dni vo vani. Pri mydlení som si v ľavom prsníku nahmatala malú hrčku. Napadlo mi: zdurená mliečna žľaza. Bola som v piatom mesiaci tehotenstva, takže sa mi to zdalo ako celkom pravdepodobné vysvetlenie. No pre istotu som hneď na druhý deň odkráčala k lekárovi. Ten ma okamžite poslal na sonografiu a zo žľazy sa vzápätí vykľul zhubný nádor. Povedali mi, že mám rakovinu. Ja, najväčší živel na zemi! Nikdy som nebývala chorá, milovala som svoju rodinu – vtedy som už mala osemročnú dcéru aj prácu v kvetinárstve. Celý deň som lietala, nešlo mi to do hlavy! Na sebaľútosť som však nemala čas ani nárok. Nosila som predsa pod srdcom svoje druhé dieťa. Veľmi som sa o toho malého človiečika bála.“

Sama proti všetkým

„Verdikt lekárov bol jasný: musím ísť na potrat. Zákrok, pri ktorom mi budú vyberať nádor, by vraj bábätko (ktoré vo mne živo vyvádzalo) aj tak neprežilo. Nevedela som sa s tým zmieriť. Ani za svet! Zatiaľ, čo lekári predvolávali môjho manžela a dokonca aj moju mamu, aby ma priviedli k rozumu, ja som obehávala nemocnice a zháňala odvážlivca, ktorý by ma operoval tehotnú – bolo to riskantné pre mňa aj pre dieťa. Dodnes ďakujem Bohu, že som na takého natrafila! Operoval ma v plnej narkóze. Neskôr mi povedal, že aj bábätko to celé prespalo so mnou.“

Pohľad do zrkadla bol krutý

„Pred operáciou sme s manželom museli obaja podpísať papier, že ak to bude potrebné, súhlasíme s tým, aby mi amputovali celý prsník. Samozrejme som sa modlila, nech sa tak nestane. No stále som sa oveľa viac sústredila na dieťa. Keď som sa po zákroku zobudila na áre, zaujímalo ma len ono. Chvalabohu, bolo v poriadku! To, že nemám prsník, som sa dozvedela až o tri hodiny. Museli mi ho vziať, lebo okrem jednej hrčky v ňom lekári našli ďalšie dve ložiská, v podpazuší, dokonca jedenásť uzlín a jedna bola, žiaľ, už v metastázach. To zvládnem, vravela som si zabandážovaná v nemocnici. Hlavné je, že sme so synom (už som vedela, že to bude chlapček) v poriadku. No doma som už taká hrdinka nebola. V kúpeľni bolo veľké zrkadlo, takže mi vždy, keď som vyliezala zo sprchy a zbadala to prázdne miesto, vyhŕkli krokodílie slzy. Cítila som sa strašne menejcenná, nepekná a najmä nie ako žena. Ešte stále som však bola v prvom rade tehotná.“

Syn ma zachránil

„Doktori ma prehovárali na skorší pôrod v 26. týždni. Chceli mi čo najskôr nasadiť chemoterapiu a ožarovanie, no syn by bol vtedy ešte veľmi malý a ja som sa oňho zase bála. Rodila som teda až o desať týždňov neskôr. Opäť sa mi podarilo nájsť lekára, ktorý mal dosť odvahy zariskovať. Bol to doktor Jány z Kramárov, ktorý nás až do pôrodu každý týždeň kontroloval. Po tom, ako priviedol na svet Patrika, mi vysvetli, že synček ma vlastne zachránil. Tehotenské hormóny zabrzdili rast nádoru dovnútra môjho tela, čo mohlo dopadnúť katastrofálne. Odvtedy malému vždy hovorievam: Ja som dala šancu na život tebe a ty si ju dal mne. Mimochodom, môj Patrik je zdravý ako buk.“

S manželom to už nešlo

„Celé tehotenstvo a aj následnú liečbu stál pri mne. Veľmi ma vo všetkom podporoval. Problémy medzi nami nastali až dva roky po tom, ako sa nám narodil Patrik. Teda nie hneď po chemoterapii, keď mi na osemnásty deň vypadala väčšina vlasov, mihalnice aj obočie, a ja som k nám domov zavolala kaderníčku, aby mi hlavu oholila úplne. Týždeň som revala ako blázon, no manžel to prekvapivo zvládal. Že to tak celkom nie je, sa začalo prejavovať, paradoxne, až po tom, ako som bola z najhoršieho vonku. Vyliečená, s vlasmi, ale bez prsníka. Bol zrazu stále unavený alebo trávil čas s kamarátmi. Práve vtedy som však veľmi túžila po milovaní, po jeho dotykoch, jednoducho som potrebovala cítiť, že ho stále priťahujem. Je to smutné, no prestala som byť pre neho žena. Vždy som vedela, že sa mu páčili obdarené ženy. Nakoniec som mu sama navrhla, aby si našiel inú.“

Podržali ma

„Hoci som bola bez muža, ktorý si nechal byt a ja s dvomi deťmi som sa musela odsťahovať do podnájmu, v kútiku duše som túžila po dekolte, aký som mala pred chorobou. Na plastiku som pochopiteľne nemala peniaze. Nosila som preto aspoň špeciálnu podprsenku, do ktorej som si vkladala epitézu – kamuflovala som, ako sa dalo. V lete som si kúpila super plavky, ktoré vložku celkom zakryli. No v bazéne som aj tak vždy tŕpla, či ju voda nevytlačí von. Klaudia, moja dcéra, ma upokojovala, že nie. Deti sú úžasné bytosti, vždy vás posunú ďalej. Nad vodou ma držala aj psychologička, ku ktorej chodím dodnes. Vrelo to odporúčam každej žene, ktorú postihla rovnaká diagnóza ako mňa.“

Nový prsník? Neverím!

„Som na invalidnom dôchodku, no z neho traja nevyžijeme. Keďže mám po amputácii prsníka ľavú ruku o pätnásť centimetrov hrubšiu a menej citlivú, čo je po takom zákroku veľmi častý jav, už nedokážem viazať kvety. Zamestnala som sa teda v stávkovej kancelárii. Jeden deň na začiatku tohto leta tam za mnou dobehli kamarátky zo zlatníctva oproti. Vraj čítali o projekte De la famme, cez ktorý môžem vyhrať implantát. Prihlásili ma a šťastie sa usmialo práve na mňa! V auguste mi plastický chirurg vložil na miesto, kde som mala kedysi prsník, expander – vecičku, ktorá naťahuje kožu na potrebnú veľkosť. A tieto Vianoce oslávim už s vloženým silikónom. Nedá sa opísať, čo cítim. Predstava, že budem opäť plnohodnotná žena, mi vliala energiu na dva životy.“

No a som zaľúbená

„Aj za priateľa, s ktorým sme spolu rok a pol, vďačím kamarátkam, to ony nás zoznámili. Od začiatku vedel, čím som si prešla, a raz sa mi priznal, že ma miluje práve preto – že som najväčšia bojovníčka, akú kedy stretol. To, že ma má naozaj rád, som pochopila aj na základe toho, aký má vzťah k mojim deťom. A vlastne už počas nášho prvého intímneho zblíženia. Doslova zo mňa strhol tričko! Žiadne schovávačky, povedal. S humorom berieme aj príchod nového prsníka. Hádame sa, ktorý bude príjemnejší na dotyk. Či môj vlastný, alebo ten silikónový. Možno si hovoríte, že oveľa dôležitejšie ako implantát je predsa to, aby sa mi choroba nevrátila. Máte pravdu. No ja som sa naučila vychutnávať si prítomnosť a spríjemňovať si ju. Aj keď to nie je vždy jednoduché...“



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!