Dátum: Utorok 06.12.2016 Dnes oslavuje:

Mikuláš Zajtra: Ambróz

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Prešovčanka Ivana má 5 detí s 3 mužmi: Aj tak ju neodsúdite

Zdroj: Šarm/Milan Gejták 04. apríla 2014, 10:00
Foto: Milan Grejták Po príbehu Prešovčanky Ivany Krempaskej (38) už nebudete vynášať bohorovné súdy nad ženami, čo majú päť detí s troma rôznymi mužmi.

Po príbehu Prešovčanky Ivany Krempaskej (38) už nebudete vynášať bohorovné súdy nad ženami, čo majú päť detí s troma rôznymi mužmi.

Po roku ste prvý chlap, čo vstúpil do tohto bytu – víta nás Ivana Krempaská. Najprv nechápem, no veta sa stáva čoraz veľavravnejšou, keď sa Ivana rozhovorí o svojom živote. Bez prikrášľovania, priamo, s nadhľadom, so sarkazmom i s jemnou sebairóniou opisuje, ako sa aj vzdelaná a inteligentná žena „dopracuje“ k piatim deťom s troma mužmi. „Keď sa komplikuje všetko, čo sa skomplikovať dá, môžem vyzerať ako...“ nedopovie, no vzápätí dodá: „Chlapi môjho života sa pritom dajú zrátať na prstoch jednej ruky.“

Peniaze neboli problém

Ivana sa vydávala ako dvadsaťročná. Netají, že manželstvo nebolo vôbec o láske. „Bolo vykúpením a predovšetkým útekom z domova. Bola som jedináčik, doma panovala tvrdá drezúra, tak som sa vydala za prvého, ktorého som našla. Veľmi múdra som nebola, však? No vtedy to bolo najlepšie východisko,“ spomína. Po pol roku sa narodil Dárius (17), o dva roky Kristína (15) a o ďalšie dva Katarína (13).

„Bývali sme u svokrovcov. Teda hlavne ja s deťmi, lebo manžel lozil po stavbách. Raz bol v Nemecku, potom v Španielsku. Domov prišiel raz za polrok, urobil mi dieťa a zasa ho nebolo.“ Jediné, v čom nebol problém, boli peniaze: „Muž nosil krásne peniaze, aj ja som si vedela dobre zarobiť. V práci i popri nej.“ V rozumnej miere si mohli dovoliť takmer čokoľvek. Chýbala im len vzájomná blízkosť. „Deťom chýbal. Mne nie,“ vyslovuje tvrdo. Ju pritom deti zamestnávali naplno. Hlavne Dárius, ktorý po zápale mozgových blán a piatich dňoch v kóme úplne ohluchol. Mesiace s ním strávila v nemocniciach, cvičila špeciálne cviky a hľadala pomoc, až kým mu nenašla špeciálne implantáty, vďaka ktorým teraz počuje. Je prvým a jediným dieťaťom na Slovensku, ktoré má voperované bilaterálne kochleárne implantáty!

Celé to obdobie hodnotí ako spolužitie nespriaznených duší. „Ja som stále snívala, chcela som sa posúvať, študovať, byť pri všetkom. Po dvoch maturitách som si cez materskú spravila vysokú, no len sme sa pre to hádali. Prekážalo mu, že on má len učňovku.“ Napriek tomu doštudovala a splnila si sen o učiteľstve. Manželstvo sa skončilo po dvanástich rokoch tak náhle, ako sa začalo: „Dozvedela som sa, že čaká dieťa s inou. Rozviedli nás na prvýkrát.“ Zo spoločného hniezda sa s deťmi odsťahovala do prenájmu a začínala odznova. „Ilúzie o manželstve sa vtedy pre mňa skončili, ale svet sa mi nezrútil.“

Ošiaľ

Keď si naplno vychutnávala náhly pokoj, známy priviedol so sebou kamaráta. „Veľmi skoro to prerástlo do vzťahu. Akoby som si chcela vynahradiť celé obdobie, keď pri mne muž nebol,“ spomína, ako ju tá známosť omámila. Videla v ňom úspešného muža i oporu pre seba a deti. Aj preto neváhala a presťahovala sa za ním z rodnej Spišskej Novej Vsi do Prešova. A potom sa sťahovali z jeho bytu do prenájmu, neskôr do nedokončenej bytovky a napokon do rozostavaného zrubu.

„On niektoré tie byty staval a predával a zadlžoval sa pri tom. Hlavne deti tým trpeli, lebo len čo si zvykli, už sme šli ďalej a im tam zostali kamaráti či spolužiaci. Nehovoriac o tom, že na každom mieste bolo treba rozbehnúť fungovanie domácnosti. No aj tak bol život s ním úžasný. Vedel si ho užívať, ale spríjemňoval ho aj nám. Varil, deti brával do akvaparkov i na rôzne výlety. Ktorej žene by to nerobilo dobre? Hlavne ak to dovtedy nepoznala.“

Aj to však bola len ilúzia, ktorá trvala tri roky. Jeho pravá tvár sa ukázala, keď pred dva a pol rokom otehotnela. „Jedného dňa sa zbalil a viac ho nebolo. Doteraz netuším, kde presne je.“ Ten odchod vraj pre ňu ani nebol šok. „Zistila som, že som nebola jediná. Dohodli sme sa, že zrub predáme, peniaze si rozdelíme a on že sa o syna postará. Lenže svojho Vilka doteraz nevidel, väčšinu z predaja zhltli dlhy a nám s deťmi zostali dve tisícky. Takmer polovicu sme dali do depozitu za nový prenájom.“

Láska

Ten tretí sa u nich objavil, keď doviezol kamarátku, čo Ivane prišla gratulovať k sviatku. „Už mi nič nechýba len ďalší chlap, povedala som, keď chcel prísť znova. Utešoval ma, že tak by som nemala premýšľať. Bol zvláštne milý. Nikdy som nevedela, kedy príde, ale keď dorazil, bolo nám fajn. Znášal mi aj modré z neba, cítila som sa pri ňom ako princezná. Chodil so mnou dokonca na ultrazvuk a v pôrodnici čakal za dverami. Vilka videl, len čo sa narodil, kúpal ho, dokonca sme sa bavili, že by si ho osvojil. Asi ma to náhle šťastie zaslepilo, ale toto bolo fakt najkrajšie obdobie môjho života,“ rozpráva žena, ktorá celý život naivne verila v lásku. Lebo ani tento vzťah nevyšiel.

Chlap sa zmenil, keď zistili, že je tehotná. „Ja som už nechcela deti. Antikoncepciu som brať nemohla pre málokrvnosť, chcela som to riešiť sterilizáciou. Dokonca som už bola objednaná. Lenže bolo treba čakať mesiac a vtedy sa to stalo. Zrazu bol z neho iný človek. Nútil ma ísť na potrat, a keď som odmietla, vykričal mi, že som si ho chcela privlastniť.“

Samko sa narodil pred siedmimi mesiacmi napriek protestom otca a aj správe lekárov, ktorí z plodovej vody zistili, že bude mať genetickú chybu. „Je však zdravý,“ pozrie sa Ivana na Samka, ktorý si spokojne mrmle v kočíku. Poldruharočný Vilko zatiaľ skúma diktafón a tínedžerky Katarínka a Kristínka posedávajú okolo nás a počúvajú mamino rozprávanie. „Dievčatá vedia, že to nemáme ľahké. Vždy sme o všetkom hovorili. O chlapoch i o deťoch. Stále ma v mojich rozhodnutiach podržali. Vidia, aké to je a myslím si, že pre ne je to najlepšia antikoncepcia.“

Odrazu teda niet ani tretieho chlapa a Ivana je v situácii, akú si nikdy nevedela ani len predstaviť. Sama na päť detí, ktoré musí uživiť iba z materskej. Otcovia najmladších chlapcov na svoje deti neplatia. „Ak odrátam nájom, cestovné do školy, plienky, zostávajú nám na živobytie necelé dve stovky,“ konštatuje. O mesiac chce ísť späť do práce, lebo len rodičovský príspevok by ich stiahol na sociálne dno. Vďaka istej nadácii zaplatí jasle, ale z čoho bude financovať slušný život, to netuší. „Keby otcovia kúpili aspoň plienky a to, čo deti potrebujú. Žilo by sa nám o čosi ľahšie...

Foto: Autor



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!

 

Naše časopisy