Dátum: Nedeľa 04.12.2016 Dnes oslavuje:

Barbora Zajtra: Oto

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Príbeh alkoholičky: Manžel mi zamkol všetky fľaše...

Zdroj: Báječná žena 23. apríla 2012, 10:00

Stíhala som úplne všetko. Rekonštrukciu rodičovského domu, prácu v škole, dve deti, manžela, chorú matku aj záhradu a psa...

Kládla som na seba čoraz väčšie nároky, pýšila sa tým, že ma chvália, ako všetko s úsmevom zvládam. Nepripúšťala som si, že raz moje vnútro vypovie telu vojnu. Začala som pociťovať únavu, potrebovala som poľaviť a vystúpiť z toho bláznivého kolotoča. Ale ako? Riešením sa stal alkohol...

Muky i strach

Pri každom dúšku som začala cítiť úľavu. Uvoľňovali sa emócie, nová energia ma tlačila do ďalšej práce a povinností. Telo i duša boli spokojné. Keď sme sa nasťahovali do prerobeného domu, práce mi síce ubudlo, ale náklonnosť k alkoholu zostala. Nepila som verejne, ale tajne. Veď čo by ľudia povedali: Učiteľka a alkoholička? Fliaš sme mali doma vždy dosť, manžel ich nekontroloval. Pre každý prípad som mala výhovorku, že hostia veľa vypili. Bolo mi jasné, že keď budem pokračovať, manžel to zistí, a tak som si vytvárala vlastné zásoby. Najhoršie bolo, keď sa fľaša vyprázdnila. Nervozita stúpala, snovala som plán, ako sa dostať k ďalšej... Prežívala som muky i strach. Organizmus si pýtal ďalšie dúšky na vyrovnanie hladiny. Za pohárik som bola ochotná urobiť čokoľvek. Keď manžel pri televízore zaspal, vybehla som do obchodu. Chvela som sa, aby ma nik nezbadal. Fľašu som ukryla do kríka pred naším domom. Ale najprv som si z nej riadne po tiahla... Ako sa mi len uľavilo!

Rozlúčka v slzách

Najhoršie to bolo večer. Odcudzovala som sa, bola som čoraz unavenejšia. Kam sa podela tá šikovná, usilovná a večne usmiata žena? Už si ani nepamätám, kedy to celé prasklo. Prehnala som to a prebrala sa až v nemocnici. Zlé pečeňové testy určili jasnú diagnózu – alkoholizmus. V hlave som mala chaos, výčitky voči deťom a manželovi... a najmä, chuť na pohárik. Počas detoxikácie som mala dosť času premýšľať o svojom ďalšom živote. Povedala som si, že s pomocou rodiny zvládnem liečbu aj ambulantne. Užívala som lieky, na ktoré sa nesmie piť, a dvakrát do týždňa chodila k psychiatričke. No prišla recidíva... Manžel zamkol všetky fľaše a kontroloval ma. Ľutovala som sa a nepripúšťala si, že všetci okolo mňa trpia. Ako matka som zlyhala na celej čiare. Odviezli ma na protialkoholické liečenie. Pred bránou nemocnice deťom vykĺzlo z úst: „Neboj sa, mami, tu ti pomôžu!“ Môj muž mal v očiach ľútosť, ja slzy. Nezmohla som sa ani na slovíčko...

Opäť som to ja

Hovorí sa, že prvý rok abstinencie je ťažký a je to pravda. Bola som uzavretá, bez alkoholu som sa nevedela zabávať. Zúčastňujem sa na A-kluboch, aby som sa mohla zdôveriť s každým úspechom. Pripomínam si, čo mi alkohol dal a najmä, čo vzal. Aby som znova neskĺzla na dno. A konečne zisťujem, že život bez chľastu je úžasný. Svet vnímam s jasnou hlavou, teším sa z každého prežitého dňa. Opäť som to ja...



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!