Dátum: Piatok 30.09.2016 Dnes oslavuje: Jarolím Zajtra: Arnold

Práve číta: 29745

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Príbeh čitateľky Ivety: Dedko na mňa dozeral aj po smrti

Zdroj: Báječná žena 13. marec 2013, 10:00
Foto: Profimedia.sk Na Ivetu jej dedko dozeral aj po smrti...

Môj dedko vždy dodržal svoj sľub. Slovo chlapa preňho znamenalo vážnosť a česť!

Rád spomínal, ako chodieval na vohľady za babkou, ako sa jej i celej rodine zaliečal. Vedel porobiť veľa vecí okolo domu, rôzne opravy i drobné výrobky nevyhnutné na plynulý chod domácnosti...

Žart s poistkami

Keď však do dediny zaviedli elektrinu, na tú bol prikrátky. Nevyznal sa v nej, možno sa jej aj trochu bál, ale keď si svokra zmyslela, že chce mať prúd aj v hospodárskych budovách, od kamarátov sa povyzvedal, ako vysekať ryhy do steny, natiahnuť káble, zasadrovať, vylíčiť – a hotovo!

Šikovný bol veru. A veľký huncút. Aby sa predviedol pred svojou nastávajúcou, raz večer, iba tak zo žartu, vyšrauboval poistky v elektrických hodinách a v celom dome nastala tma. Vtom všetci dnu začali s krikom pobehovať a hľadali sviečky. Dedko sa čírou náhodou objavil vo dverách: „A čo vy tak potme?“ Vyšiel na dvor a poistky akože opravil. Svokra mu ďakovala a všade ho chválila, aký je šikovný. Všetkých si tým získal, ale muselo to zostať jeho tajomstvom. S babkou sa na tom smiali, spomínali na to azda na každé výročie sobáša...

V čom pôjdem na pohreb?

Keď mali štyridsiate šieste výročie, dedko vážne ochorel. K lekárovi išiel neskoro, veď celý život u žiadneho doktora nebol. Nakoniec sme ho presvedčili a išla som s ním. Počas celej liečby som ho vozila na kontroly. Nikdy som nevzala ani korunu na benzín, veď v meste som si aj ja povybavovala veci. Vedel, že peňazí nemám nazvyš, vtedy som práve nepracovala, deti boli malé...

Keď som peniaze odmietla, dedko mi povedal: „Kúpim ti aspoň kabát na zimu.“ Aj ten som odmietla, veď chodím stále iba autom, stačí mi vetrovka, čo mám. Lenže dedko na jeseň nečakane zomrel, a tak som predsa len potrebovala čierny kabát na pohreb...

Svoj sľub dodržal

Z banky som vybrala päťtisíc korún a išli sme do Bratislavy vybaviť rôzne formality. Zastavili sme sa na povestnom trhovisku na Miletičke, našla som kabát, čo sa mi páčil, zjednali sme cenu na tisícku a zaplatili. Predavač mi vydal fialové bankovky. Presne mi ich odrátal do dlane, štyri tisícky.

V tom chlade vonku sme si ani neuvedomili, že peniaze musia byť zelektrizované. Jednoducho, predavač ich rýchlo vytiahol z buksy, asi sa zlepili a vydal mi päť tisícoviek. Nikto si nič nevšimol. Cestou sme ešte natankovali a ponáhľali sa domov.

Aká som len zostala prekvapená, keď som doma napočítala päť tisícoviek. Došlo mi, že dedko svoj sľub dodržal... Poviete si: A nevrátili ste ich? No veru nie, cestovať taký kus naspäť a ani neviem, ako ten Číňan vyzeral, veď všetci sú rovnakí.

Doma nás čakal dedkov pohreb... a malé deti. Nechali sme to teda tak. A ja som dodnes presvedčená, že ten kabát mi takým zvláštnym spôsobom kúpil dedko...

Iveta


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!