Dátum: Streda 28.09.2016 Dnes oslavuje: Václav Zajtra: Michal, Michaela

Práve číta: 34216

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Príbeh čitateľky: Šťastie nie je večné, treba oň bojovať

Zdroj: Báječná žena 09. september 2012, 08:00
Foto: profimedia.sk Ilustračná fotografia

Už ako dieťa som nemala ľahký život. Otec mamu aj mňa často bil. A nebolo jedného dňa, keď by prišiel z práce domov triezvy...

Aj keď robil manažéra pre jednu bratislavskú firmu a bol z cestovania autom unavený, aj tak sa každý deň zastavil v krčme a vysedával s kamarátmi až do večera. Keď sa okolo ôsmej vrátil domov, jediné, čo sme s mamou počuli, boli hlúpe nadávky a urážky. Keď sa viac opil, padali silné facky i kopance. Mama jedného dňa povedala: „Zbaľ si rýchlo veci, odchádzame!“

Vezmeš si ma, pokladík?

Od svojich siedmich rokov som oca nevidela. Ani neviem, čo s ním je. A som rada: mama bola odvtedy už šťastná, kým u mňa sa všetko zlé len začalo. Dlho sa mi nedarilo nájsť si slušného chlapca, vždy som natrafila na mužov, ktorí sa so mnou len zahrávali a nemysleli to vážne. Až pri zbere jahôd sme sa s kamarátkami zoznámili s milou partiou chalanov. Pozvali nás k nim na hody a vtedy som s jedným z nich začala chodiť. Volal sa Marián. Možno neveríte na lásku na prvý pohľad, ale tá naša ňou naozaj bola. Všetko bolo super, vo vzťahu nám to klapalo ako nikomu inému. V deň mojich narodenín ma požiadal o ruku. A dosť netradične. Marián prišiel za mnou do práce a dal mi veľký, zabalený darček. Netušila som, čo v ňom je. Začala som ho rýchlo rozbaľovať... a bola tam matrioška. Nechápavo som naňho vyvaľovala oči. Marián povedal: „Pozri sa do poslednej matriošky.“ Bol v nej prsteň s kamienkom a odkazom: „Vezmeš si ma, pokladík? Si láska môjho života. Ľúbim ťa!“

V osídlach alkoholu a drog

O pár mesiacov sme už s Mariánom mali svadbu. Mnohí dnešní mladí sa na ten deň dívajú s akýmsi opovrhnutím, len ako na bezcenný kus papiera, ale ja som sa na svojej svadbe cítila naozaj šťastná a prežiarená neopísateľným pocitom. Niečo podobné som zažívala aj po troch rokoch, keď sa nám narodili dvojčatá – chlapček a dievčatko. Lenže ako rástli, začali narastať aj problémy. Dcéra prišla v sedemnástich rokoch domov a oznámila nám, že je tehotná so svojím priateľom. Prestala brať antikoncepčné tabletky, lebo sa bála, že ho stratí. A tak sme zakrátko začali vychovávať aj malú Simonku, lebo keď dcéra svojmu priateľovi oznámila, že je tehotná, opustil ju.

Ale to ešte stále nebolo všetko naše trápenie. Syn sa síce dostal na vysokú školu, ale tam upadol najprv do osídel alkoholu, neskôr aj drog. Bolo to až také zlé, že keď bol raz úplne na mol, napadol ma nožom. Nič vážne sa mi nestalo, v nemocnici som povedala, že to bola iba nehoda. Synovec Ondrej mi pomohol. Dal môjho syna na liečenie k svojmu známemu, za čo som mu veľmi vďačná. Dcéra si našla vynikajúceho muža, s ktorým žije v Kanade, počas minulých Vianoc sa im narodil Sebastiánko. A synovi, ktorý pracuje ako architekt v zahraničí, sa začalo veľmi dariť. Zdá sa, že všetko zlo nás už opustilo...

Oľga


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!