Dátum: Streda 28.09.2016 Dnes oslavuje: Václav Zajtra: Michal, Michaela

Práve číta: 13111

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Príbeh Márie o tom, ako zabuchla za rakovinou dvere

Zdroj: ŠARM/ Katarína Čulenová 24. september 2013, 07:00
Foto: Michal Šebeňa Mária Boskovičová

„Chorobe som bola ochotná venovať dvanásť týždňov, teda toľko, koľko oficiálne trvá liečba,“ hovorí Mária Boskovičová (27), mama ročných dvojičiek. Za rakovinou lymfatických uzlín zabuchla dvere.

Dobré jedlo je skvelá vec – naširoko sa usmeje Mária a odsunie tanier po dobrom obede. Gurmánka si na záver neodoprie ani potešenie z koláča. „Veď je to energia,“ dodáva naoko previnilo. Energiu mladá žena naozaj potrebuje. Len nedávno totiž oslávili jej dvojičky Adam a Filip prvý rok života. Kde sú tie časy, keď ich mama v sebe neudržala žiadne jedlo a za mesiac schudla desať kíl. Bol to jeden z príznakov blížiacej sa pohromy menom lymfóm, teda rakoviny lymfatického systému.

Výbuch plaču

V tom čase dvadsaťtriročná študentka kulturológie na Univerzite Komenského začala pokašliavať. Kašeľ bol natoľko nepríjemný, že ju napínalo a jedlo sa stalo utrpením. „Myslela som si, že sú to dozvuky chrípky, ktorá ma potrápila pred mesiacom,“ spomína. Trápenie sa malo ešte len začať. Lekári spočiatku hovorili o ochorení štítnej žľazy a padlo aj slovo tuberkulóza. Keď jej navrela na krku uzlina, musela podstúpiť biopsiu. Vyoperovaná chorá uzlina putovala do špecializovaného laboratória a verdikt bol jasný. Rakovina.

„Moja mama je lekárka a tak, kým sa ešte len hľadala diagnóza, padlo aj slovo lymfóm. Počula som ho prvýkrát v živote. Napriek tomu, že sme hovorili aj o tejto možnosti, vážne si to nikto nepripúšťal,“ povie zamyslene Mária a otvorene prizná: „Keď sa choroba potvrdila, strašne som sa rozplakala.“ Pri lymfóme žiadna operácia nepomôže.

Podobne ako leukémia sa nedá operovať, nádor sa nedá vybrať, odstrániť. Je to ochorenie celého tela, pri ktorom je veľmi dôležité stanoviť správnu diagnózu. Typov lymfómov sú totiž desiatky, rôzne sa prejavujú, majú rôznu prognózu a každý pacient preto musí dostať liečbu ušitú na mieru. Mária by si síce v tom momente radšej dala ušiť na mieru šaty a topánky, ale trpezlivo si vypočula onkológa...

Nesurfovala

Lymfóm je typ rakoviny, ktorý často napáda ľudí v mladom veku a je dokonca tretím najčastejším detským onkologickým ochorením. Zdravým životným štýlom mu nepredídete. Spozornieť treba pri uzlinách väčších viac ako dva centimetre, zvýšenej teplote, výraznom nočnom potení, kašli a lapaní dychu, svrbení pokožky celého tela i pri nevysvetliteľnom úbytku na hmotnosti. Bolieť môže aj chrbát, obličky a žalúdok. Lymfóm býva zradný. Márii diagnostikovali jeden z typov agresívnych, takzvaných non-Hodgkinových lymfómov.

„Nezačala som surfovať po internete a hľadať informácie, nechcela som vedieť podrobnosti. Keď mi pán doktor vysvetlil, čo ma čaká, naladila som sa tak, že chorobe venujem rovných dvanásť týždňov, ktoré sú podľa protokolu určené na jej vyliečenie. Ani o týždeň dlhšie,“ smeje sa optimistka. Tak sa aj stalo. Všetko išlo tak dobre, že nepotrebovala ani ožarovanie, stačilo dvanásť dávok chemoterapie a imunoterapia. „Trinásteho mája, deň pred dvadsiatymi štvrtými narodeninami, mi pichli poslednú dávku,“ spomína.

Trápila sa pre výzor

Predsavzatie potlačiť lymfóm do určitého času sa darilo, ale chemoterapia nie je kokteil, po ktorom je človeku do spevu. „Vo štvrtok mi ju v ambulancii podali a do pondelka som sa len tackala. V utorok som sa spamätala, v stredu mi bolo dobre a na ďalší deň sa mohlo začať všetko odznova,“ vymenúva kolobeh zložitých týždňov a priznáva, že asi po ôsmej dávke chcela začať štrajkovať: „Bola som vyčerpaná, sestričky mi už nemali kam pichať ihly, žily odchádzali...“ Mária sa napriek únave nechcela za žiadnu cenu vzdať školy: „Aspoň ma niečo zamestnávalo a odpútavalo pozornosť.“

Vybavila si teda individuálne štúdium a odišla z bratislavského podnájmu do Nitry, k rodine. „Doma mi rodičia aj moje štyri sestry pripravili doslova päťhviezdičkový hotel,“ smeje sa. „Uľahčili mi všetko aj tým, že sme sa snažili normálne žiť a neumárať sa tým, čo sa stalo,“ hovorí Mária. Možno jej až neskôr došlo, ako sa hlavne rodičia kvôli dobrej atmosfére premáhali. Až neskôr sa jej mama a otec priznali, že si často v tajnosti poplakali.

Aj láska lieči

V ťažkých momentoch Márii dobre padla aj podpora od spolužiakov a kamarátov, ktorí ju nenechali samu, keď musela tráviť dni v nemocnici. „Dokonca sme si písali listy. Na papieri! Bola to paráda,“ zasvietia jej oči. Bol tu však ešte jeden veľmi významný liečivý moment. Láska. Priateľ Oliver stál pri Márii od prvých problémov, prežil s ňou vypadané vlasy aj zmenený výzor.

„Trápila som sa nielen pre vypadané vlasy, holú hlavu, ale aj pre opuchnutú tvár a celé telo, ktoré zmenili hormonálne lieky. Naučili sme sa však časom strieľať si z toho a nebol nám cudzí ani čierny humor. Pomohlo mi to,“ chytí si čiernovláska hrivu a s nostalgiou spomenie: „Plusom bolo, že keď mi vyrástli nové, boli kučeravé. Páčilo sa mi to...“

Dvojičky

Po dvoch rokoch od skončenia liečby sa stalo niečo, čo obrátilo Márii život naruby opäť. Tentoraz to bol príjemný šok. S Oliverom neplánovane otehotnela a podarili sa hneď dvojičky. Ostalo teda už len naplánovať svadbu a pôrod. Malý Adam a Filip akoby definitívne poslali chorobu do minulosti: „Skúsenosť s lymfómom neberiem ako tragédiu, veď som jedna z mnohých a nemocnice sú plné chorých ľudí. Je to pre mňa uzavretá kapitola a už sa tým nezaoberám. Zaujíma ma, aké pokroky urobia zajtra moje deti.“


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!