Dátum: Sobota 10.12.2016 Dnes oslavuje:

Radúz Zajtra: Hilda

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Príbeh ženy, ktorá žije z 50 eur a skolila ju ešte aj choroba

Zdroj: Šarm/Katarína Čulenová 04. decembra 2013, 10:00
Foto: Archív Keď si niekdajšia domováčka Klaudia Deckárová konečne nasporila na vytúžený podnájom, skolila ju bolestivá choroba.

Keď si niekdajšia domováčka Klaudia Deckárová (36) konečne nasporila na vytúžený podnájom, skolila ju bolestivá choroba. Žije z päťdesiatich eur a bojí sa o budúcnosť svojej dvojročnej dcéry.

„Myslela som si, že najhoršie je, keď človek nemá kde slušne bývať, ale choroba je ešte horšia,“ s týmito slovami nás vedie Klaudia Deckárová do svojho bratislavského nájomného bytu, ktorým sa nesie ozvena. Chýbajú tu totiž koberce a okrem dvoch postelí, žehliacej dosky, minitelevízora a jednoduchej obývačkovej steny v izbe prakticky nič nie je. Najoptimistickejšie pôsobí farebná pyramída z plyšiakov. Patrí dvojročnej blonďavej Sáre, ktorá sa mamy ani na sekundu nepustí.

Pre niekoho pustý byt, pre Klaudiu s dcérou kráľovstvo, o ktoré nechcú prísť za žiadnu cenu. Bývalá domováčka, ktorá si v živote líhala na všelijaké vankúše a viackrát začínala od nuly, si nevie predstaviť, že by jej dcéra mala okúsiť podobnú neistotu. Preto si ani nechce pripustiť, že by jej diagnóza fibromyalgia, teda chronická choroba, ktorá ju nateraz pripravila o prácu, bola definitívou na celý život. Priznáva však, že sa už musela vyzbrojiť antidepresívami.

Zamilovaná

To, že pred nami nesedí troska so spustenými rukami, ale žena, ktorá vecne rieši to, čo jej deň prinesie, nemusí byť len úspešný výsledok chemického pôsobenia tabletiek v mozgu. Istou dávkou tvrdosti ju zaočkoval aj život.

Mama ju nechala v detskom domove, keď mala tri roky. Aj keď jej neskôr pomohla, osemnásťročná Klaudia sa pretĺkala sama. Až dovtedy, kým sa nezamilovala do fešáka, ktorý pricestoval z Chorvátska, a neporodila modrookú Sáru. Na pretĺkanie sa životom sú už dve. Kde je otec? Po tom, ako si odsedel trest, zdúchol domov. „Nikto nemá na čele napísané, aký je človek. Zamilovala som sa,“ rozhodí ruky Klaudia, ktorá s dcérou prežila dva roky v dúbravskom krízovom centre. Túžba po vlastnom bývaní z nej urobila neúnavný stroj.

„V centre mi dovolili pracovať na vrátnici a privyrábala som si aj ako chyžná v hoteloch. Nebolo to ľahké, ale nechcela som byť ako matky, ktoré s deťmi putujú z centra do centra, lebo nemajú príjem. Vedela som si pekne zarobiť,“ hovorí. Rázna Klaudia dokonca absolvovala akýsi kurz finančnej gramotnosti, ktorý zorganizovala istá banka. „Pol roka som si viedla finančný denník a nakoniec sa mi úspory zhodnotili,“ pochváli sa.

Prejedli nielen skriňu

Vytúžený kľúč od nájomného bytu nakoniec koncom roka 2012 dostala.

„Tu mala stáť skriňa, ale peniaze, ktoré som na ňu odložila, sme museli prejesť,“ ukazuje do prázdneho rohu. Úspory, ktoré Klaudia dokázala nakopiť, sa totiž začali dramaticky míňať, keď začiatkom roka ochorela. Najskôr to bola len chrípka. Hneď ako sa jej uľavilo, prijala brigádu na upratovanie v dome. „Bola to drina, ale aj dobrý zárobok,“ spomína.

Lenže potom prišlo peklo. Horúčky, tŕpnutie nôh a rúk, stuhnutosť, bolesti svalov celého tela, hlavy, závraty, neschopnosť chodiť, únava. Lekári napísali do správy – fibromyalgický syndróm. Ochorenie, ktoré nevidieť, dokáže človeka odstaviť zo života na hodiny, ale aj na dni. „Niekedy sa aj tri dni nepostavím z postele, vtedy mi kamarátka nosí nákupy. Ale aj keď mi je lepšie, nemôžem sa presiliť,“ kývne hlavou do rohu, kde stojí nákupná taška na kolieskach.

„Priniesla mi ju sociálna pracovníčka z Úsmevu ako dar. Za dvadsať eur by som si ju nikdy nekúpila,“ povie Klaudia. Z dvestošesťdesiatdvaeurového príjmu, zloženého z rodičovského príspevku a náhradného výživného od štátu, nevyskakuje, a tak sa inak hrdá Klaudia musela naučiť prijímať pomoc bez ostychu: „Dostala som aj čistiace potreby. Už nebolo ani na šampón…“

Neflákala sa

Po odrátaní poplatkov za bývanie, lieky a desaťeurový kredit za telefón, aby bola v spojení so svetom, aj keď potrebuje záchranku, jej ostáva asi päťdesiat eur. Štát nie je dojná krava, a tak keby požiadala o príspevok v hmotnej núdzi, vzal by jej zasa štyridsaťeurové náhradné výživné. Výsledkom by bola ešte horšia situácia. „Nikdy som sa neflákala, už som si aj hľadala prácu na doma, ale boli to len podvody. Neviete o niečom serióznom?“ pýta sa, kým skladá zo stola lekárske správy, ktoré nám ukázala.

Zrejme má pocit, že sa jej pozeráme na ruky, a ospravedlňujúco poznamená: „Nemám ich upravené. Kedysi som ani nechodila nenamaľovaná, ale teraz je mi to jedno. Už nech som len zdravá.“ Keď sa pýtame na to, čo varí, usmeje sa: „Keď sú vajcia, urobím ľahší koláč alebo zemiakové placky. Sárka má rada aj cestoviny s vajcom… Mám šťastie, že keď ideme do obchodu, dá si vysvetliť a nevynucuje si nič krikom,“ odvádza od témy varenie. So smiechom však ešte dodá, že kedysi bola mäsožrút, teraz je skôr vegetarián.

Foto: Archív

Neurobí jej to

Čo bude, keď sa jej v apríli skončí materská dovolenka? Nevedno. Ak nebude vládať pracovať pre fibromyalgiu, ktorá môže pretrvávať roky, nájomný byt neutiahne. Predstava, že by mala opäť skončiť v niektorom z preplnených krízových centier, je pre ňu však neprijateľná.

Klaudiina matka sa kedysi vzdala dcéry preto, aby si zabezpečila bývanie po boku muža, ktorý jej dieťa neznášal. Obe tak mali strechu nad hlavou. Scenár, že ona skončí v ubytovni a sociálka jej vezme dcéru do domova, si nepripúšťa ani v najhoršom sne. „Sárke to neurobím, viem, aké to je…“ verí si.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!