Dátum: Sobota 10.12.2016 Dnes oslavuje:

Radúz Zajtra: Hilda

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Prípady školskej psychologičky: Násilie medzi súrodencami

Zdroj: ŠARM/ Barbora Dvořáková 04. januára 2012, 06:00
Foto: Profimedia.sk Ilustračná fotografia

Určite aj v škole, kam chodí vaše dieťa, sedí v jednom z kabinetov školský psychológ. Možno ste už využili jeho pomoc, no možno aj nie. Čo sa vlastne odohráva za jeho dvermi? S príbehmi zo svojej praxe sa s vami podelí Klára Janečková – detská psychologička a zároveň úspešná spisovateľka. Dočítate sa o detských trápeniach i to, ako sa dajú riešiť.

Starší brat

Romana bola úplne prvá klientka, keď som začala pracovať ako školská psychologička. Nikdy na ňu nezabudnem a dodnes sme v kontakte. Ryšavé vlasy, smutné oči, chudá, bledá. Prišla za mnou v sprievode spolužiačky, ktorá jej dodávala odvahu. Bála sa ma a zdalo sa, že sa bojí celého sveta. „Môj brat ma bije,“ vypadlo z nej nakoniec. Preverovala som si, čo tým bitím myslí. A dievčina odovzdane vyhrnula tričko a odhalila modrinami pokryté brucho i chrbát. Brat Ondrej ju naozaj bil. A nebol v rodine sám.

Ešte nedávno Romanu trieskal aj najstarší brat Karol. Ten však raz udrel aj mamu a musel z domu. Žil s otcom v USA, kde hlava rodiny pracovala a posielala žene a deťom každý mesiac výplatu. Romana prišla znovu. Opäť mala modriny. Ondrej ju skopal, lebo ho nechcela pustiť k počítaču. Požiadala som ju o telefónne číslo matky. Netušila som, čo tým spôsobím. Jedno pohodové popoludnie som si kráčala na svoje pracovisko a už z diaľky videla zamračenú červenovlásku.

Namiesto toho, aby ma pozdravila, začala mi nadávať. Kričala, že si neželá, aby sa jej dcéra zdôverovala nejakej psychologičke s rodinnými problémami, lebo si vraj vymýšľa. Chvíľami bola nepríčetná. Trvalo, než som ju upokojila a dostala do kresla. Rozhovor bol krátky a jasný. Problémy doma si vyrieši! Upozornila som ju však, že ak sa bude agresia voči Romane opakovať, budem nútená záležitosť oznámiť príslušným úradom. Lenže Romana sa mi začala vyhýbať.

Od spolužiačok som zistila, že matka ju zbila a zakázala jej ku mne chodiť. Potom som na ňu narazila v šatni. Spýtala som sa jej, ako sa má, no ona uhýbala pohľadom. Takmer neprehovorila a hoci som ju vídala obchádzať moju kanceláriu, dnu nevošla. Romane nakoniec, paradoxne, pomohol brat Ondrej. Mal disciplinárne priestupky a pedagógovia ho poslali za mnou. Začal chodiť na skupiny, ale aj individuálne konzultácie, na ktoré matka dala ochotne súhlas.

Lepšiu cestu k pomoci Romane som si nemohla želať. Po nadviazaní vzťahu som s Ondrejom rozoberala správanie „muža k žene“. Postupne mi odhaľoval rodinnú históriu. Otec matku i deti neustále bil, takže si oddýchli, keď odišiel pracovať do USA. Chalani nepoznali nič než násilie a tento vzorec potom uplatňovali i v praxi. Ondrej však teraz prešiel veľkou premenou. Naučil sa, že je možné dosiahnuť cieľ aj za pomoci usilovnosti, práce, láskavosti.

Nacvičovali sme modelové situácie, rozoberali jeho vzťah so sestrou i s pedagógmi. V skupinách prešiel všetkými záťažovými témami. Ondrej mi tvrdil, že sestru už nebije, no nemala som možnosť overiť si to. Až po mesiacoch práce sa v mojej kancelárii objavila Romana. Konečne. Bola sama. Sadla si a rozhovorila sa. Matka jej zakázala za mnou chodiť, teraz to však dovolila. Vraj som s Ondrejom spravila divy. Doma je poslušnejší, zo školy nosí menej poznámok.

Romana síce priznala, že jej dá občas facku, ale nikdy ju už nekope. A usmievala sa! Hovorila o škole, spolužiakoch, otcovi... Odvtedy začala chodiť pravidelne, len tak si pohovoriť o živote. Našťastie, nič zlé ju netrápilo. Romana odišla po prázdninách študovať na gymnázium. Ondrej odcestoval cez leto do USA. Vrátil sa ako iný človek. Za dva mesiace si zarobil veľa peňazí. A keďže aj bez vzdelania zakúsil zisk a zárobok, prestal sa celkom učiť.

Učiteľom vmietol do tváre, že on sa učiť nepotrebuje! Čoskoro sa odsťahuje do USA a bude zarábať viac než oni v škole. Rok sa mi darilo motivovať ho na prácu v škole, hoci to bolo veľmi náročné. A do ôsmej triedy s odretými ušami. V tomto ročníku však prestal úplne pracovať. Má samé nedostatočné. Jeho hodnoty a poňatie sveta sú zvrátené. Už má zbalené veci a vidí sa v USA. Je mu jedno, či dokončí základnú školu. Ďalšie prázdniny tam odchádza natrvalo a už sa do rodného mesta nikdy nevráti. Jeho matke je to jedno. Je rada, že sa zbaví ďalšieho nepodareného syna.

Neviem, komu to mám povedať

Vážená redakcia, moja kamarátka a ja sme druháčky na strednej škole a ona spáva s obchodným partnerom môjho otca. Je veľmi sympatický – a aj keď je trochu starší, rozumejú si. Stretávajú sa kade-tade v hoteloch a sú spolu veľmi šťastní. On jej kupuje aj všelijaké pekné veci. Vlastne by to ani nebol problém, keby k nám nechodil stále na návštevu aj so svojou rodinou. Jeho žena podľa mňa nič netuší a stále sa ma tak trápne vypytuje, čo je nové v škole a usmieva sa na mňa. Problém je v tom, že nedávno som sa nejako preriekla pred mamou a tá mi zakázala stretávať sa s kamarátkou. Teraz mi stále telefonuje, nechápe, prečo s ňou nejdem von a nemôžem sa jej priznať, že to mama vie. Čo mám robiť? Simona

Ahoj, Simona, verím, že táto situácia nie je pre teba jednoduchá. A hoci mamin zákaz vaše kamarátstvo trochu skomplikoval, správanie iných ľudí dokážeme najlepšie pochopiť vtedy, keď sa na daný problém pozrieme ich očami. Predstav si, že sa tvoja dcéra kamaráti s dievčaťom, ktoré spáva s vaším ženatým rodinným známym. Okrem toho, že mama sa ako hostiteľka alebo dokonca priateľka tejto rodiny môže ocitať v nepríjemnej vnútornej dileme, za jej rozhodnutím zrejme stojí i potreba chrániť ťa, spojená so strachom, že kamarátka ťa navedie na podobné chodníčky.

Osobne nemám vo zvyku súdiť ľudí či moralizovať. Napriek tomu vo mne známosť tvojej kamarátky a muža, ktorý je navonok vo fungujúcej rodine manželom i otcom, vyvolala otáznik. Dôvodov, prečo si títo dvaja ľudia k sebe našli cestu, môže byť mnoho. Som si však istá, že na plnohodnotné fungovanie v akomkoľvek vzťahu či pomere nestačí len kupovať si pekné veci alebo si rozumieť. Okrem vzájomného rešpektu a starostlivosti potrebujeme aj istú dávku zodpovednosti, osobnej nezávislosti a zdravej sebalásky – veď predsa svojho blížneho máš milovať ako seba samého.

Pri hlbšom zamyslení možno zistíme, že v tom druhom len úpenlivo hľadáme to, čoho sa nám nedostalo vo vlastnej rodine. Alebo sa nepovažujeme za dostatočne krásnych, múdrych či úspešných a lichotí nám mať pri sebe človeka, ktorý nás v niečom prevyšuje a dáva nám ten nádherný pocit, že aj my sme výnimoční... Vráťme sa k tvojej otázke, na ktorú odpovedám svojou. Čo by si potrebovala počuť ako kamarátka, zmätená náhlou zmenou tvojho správania? Možno by ti plne postačoval prúd originálnych výhovoriek.

No možno by si sa chcela s dôverou obrátiť na človeka, ktorého výnimočnosť nespočíva len v tom, že mu môžeš povedať čokoľvek a on ako dobrý kamarát na všetko súhlasne prikývne. Skutočné priateľstvo totiž okrem našich spriaznených duší či oddaných sŕdc potrebuje aj úprimnosť a neraz i zdravo kritický úsudok...



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!