Dátum: Utorok 06.12.2016 Dnes oslavuje:

Mikuláš Zajtra: Ambróz

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Psychiatrička Denisa radí: Starajte sa okrem tela aj o svoju dušu

Zdroj: Báječná žena/Sylvia Derňárová 23. januára 2014, 10:00
Foto: Profimedia.sk Psychiatrička Denisa Mészárosová (44) sa stala lekárkou aj kvôli svojmu bratovi, ktorý sa narodil s telesným postihnutím.

Psychiatrička Denisa Mészárosová (44) sa stala lekárkou aj kvôli svojmu bratovi, ktorý sa narodil s telesným postihnutím.

Môže za to dlhý a náročný pôrod. „Bolo to ešte v roku 1960, neboli také diagnostické možnosti, aby mojej mame aj dieťaťu pomohli. No mama to nevzdala, hoci občas musela byť tvrdá. Vďaka jej obdivuhodnej húževnatosti a tvrdohlavosti je môj brat na tom veľmi dobre. Vždy sa dokázal o seba postarať, vždy mal prácu,“ prezrádza sympatická žena.

A hoci bola Denisa od brata o deväť rokov mladšia, musela ho chrániť najmä pred výsmechom detí. „Najprv som sa hnevala, že sa o neho musím starať. Neskôr som sa za neho hanbila, až napokon som brata i jeho hendikep prijala ako súčasť našej rodiny aj môjho života...“

Aj lekári majú predsudky

Aj táto životná skúsenosť ju ovplyvnila v tom, že sa rozhodla pre profesiu, v ktorej môže pomáhať ľuďom. Pôvodne chcela liečiť zvieratá, no rodičia ju od toho odhovorili, a tak bola medicína kompromisným riešením. „Veľmi ma bavil aj dramatický krúžok, do ktorého som chodila, zvíťazila však láska k prírodným vedám. Biológiu som sa vždy ľahko učila, videla som v nej jasné súvislosti,“ spomína s úsmevom žilinská rodáčka.

Najprv mala predstavu, že sa bude venovať novorodencom, no vedela si predstaviť aj prácu na oddelení neurológie. S odborom psychiatria sa prvýkrát bližšie stretla až počas štúdia medicíny, v piatom ročníku.

„Vyučujúci nám priblížil tento odbor tak zaujímavo, že som sa mu rozhodla venovať,“ hovorí lekárka. Na pracovný konkurz šla do Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku, kde ju aj prijali. A atmosféra na tomto pracovisku bola taká podnetná a príjemná, že keď mladá lekárka o nejaký čas dostala ponuku prejsť na neurológiu, už z Pezinka nechcela odísť.

V rozhodnutí robiť psychiatriu ju podporili aj jej rodičia, ale podotkli, že je to v rámci medicíny najmenej vďačný odbor. Aj Denisini priatelia sa jej spočiatku čudovali, že si vybrala práve túto špecializáciu. „Žiaľ, aj medzi lekármi sa občas stretávam s predsudkami proti psychiatrom, s dešpektom sa hovorí, že sú to ľudia, ktorí sami potrebujú pomoc, no hanbia sa ju vyhľadať, a preto vraj robia toto povolanie,“ priznáva doktorka Mészárosová.

Byť mamou mi prospelo

Ešte počas vysokej školy sa vydala. Jej manžel pracuje ako veliteľ mobilnej jednotky cudzineckej polície. Zakrátko sa im narodila dcéra a ako sama hovorí, skoré materstvo malo na ňu blahodarný vplyv. Za slobodna si viac užívala študentský život, odkedy sa jej narodila dcérka, musela dokázať skĺbiť viac vecí.

Dievča, ktorému sa dovtedy o všetko starala mama, sa samo stalo mamou a paňou vo vlastnej domácnosti, popri tom ešte študovala. Vzbudilo to v nej silný pocit zodpovednosti. Vedela, že ak sa nenaučí, neurobí skúšku. Ak neurobí skúšku, nebude mať čas na dcéru, lebo sa bude musieť znova učiť.

„A ak sa mi nebude dariť v škole, nevyštudujem to, čo som si predsavzala. S takýmto prístupom mi všetko šlo oveľa jednoduchšie. Postavila som sa k tomu zodpovednejšie, inak som hospodárila s časom,“ konštatuje pani Denisa, ktorej sa po jedenástich rokoch narodila druhá dcéra. Dnes majú jej dievčatá dvadsaťdva a jedenásť rokov, staršia má talent na jazyky, mladšiu zaujíma biológia a chémia.

Foto: Robo Hubač

Nie ste v tom sami

Keď Denisa Mészárosová pracovala v psychiatrickej nemocnici päť rokov, rozhodla sa, že si otvorí vlastnú prax. V nemocnici pracovala s pacientmi iba na obmedzený čas, od prijatia v akútnom stave až po jeho stabilizáciu a prepustenie z nemocnice. V ambulancii sa však s klientmi stretáva v niektorých prípadoch aj niekoľko rokov. Prežíva s nimi aj bežné denné veci a môže tak sledovať vývoj psychickej poruchy v dlhšom časovom rozmedzí.

„Na oddelení v nemocnici som pacienta videla po celý čas, v ambulancii zas neviem, ako sa má, kým nepríde na kontrolu. Preto je stanoviť diagnózu pre chorého v ambulancii náročnejšie. Kým ma znova nenavštívi, neviem, čo o svojom ochorení povedal doma, ako s ním rodina komunikuje a spolupracuje, ako znáša lieky, či nemá nejaké vedľajšie účinky,“ vyratúva psychiatrička.

Odborníci upozorňujú, že v ostatných rokoch narastá počet ľudí so psychickými problémami. Dávajú to do súvislosti s tým, že vinou globálnej krízy máme viac starostí, vrátane vzťahových, finančných a existenčných, ktoré sa podpisujú na psychike. „Je dobré vedieť, že máte kam ísť, že vám má kto pomôcť,“ komentuje odborníčka a dodáva, že nemá význam báť sa psychických chorôb ani ich tabuizovať a robiť z nich strašiaka.

„Dnes je liečba týchto ochorení, od jednoduchých až po závažné, rovnako účinná ako liečba telesných ochorení,“ hovorí lekárka.

Ste mladá aj duchom?

Aj pri liečbe duševných chorôb platí, podobne ako pri liečbe iných ochorení, že úľava nemusí prísť okamžite, po užití lieku. Vyžaduje si to trpezlivosť a spoluprácu s odborníkom, no tá sa napokon oplatí. „Človek, ktorý robí niečo pre svoje zdravie, fyzické aj psychické, si zaslúži vysoké hodnotenie. Ten, kto sa o seba nestará, zhoršuje kvalitu svojho života,“ zamýšľa sa lekárka.

Podľa nej by súčasným trendom nemal byť len kult tela, mladosti, štíhlosti, ale aj kult duševného zdravia. „Pre spokojný život je rovnako dôležité ostať mladý aj duchom, aby ste sa mohli radovať a tú radosť aj ďalej rozdávať. Aby ste mali dobrú náladu, vízie do budúcnosti a mohli sa venovať svojim záujmom. Na to sa nekladie náležitý dôraz. Pritom to, ako sa cítite, sa odráža na vašom vzhľade, a to neprekryjú ani pekné šaty,“ odkazuje s úsmevom doktorka Mészárošová.

Duševné zdravie je krehké

Za vznikom duševnej poruchy stojí vždy viacero vecí - genetika, sociálne faktory, prežitá trauma… Keď sa zlúčia, môžu vyvolať ochorenie. Preto nás zaujímal tip psychiatričky Denisy Mészárosovej, ako si chrániť duševné zdravie. „Všetko by malo byť v rovnováhe. Venujte svoj čas práci, rodine, no aj sebe a odpočinku,“ odporúča. V niektorej etape života, kým ešte človek nemá rodinu, prirodzene pracuje viac alebo študuje.

„Kým si nezaložíte rodinu, môžete si dovoliť venovať viac času sebe, no keď sa životná situácia zmení, treba zmeniť aj pomer času, ktorý venujete týmto súčastiam svojho života. Takisto si treba stanoviť, čo je pre vás dôležité, čo má pre vás hodnotu, a tým sa riadiť!“



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!