Dátum: Nedeľa 25.09.2016 Dnes oslavuje: Vladislav Zajtra: Edita

Práve číta: 6067

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Radšej šoféruje kamión, ako by mala byť dôchodkyňou

Zdroj: ŠARM/ Ján Dzúr 14. marec 2012, 10:00
Foto: Archív Jarmila Pristašová so svojim kamiónom

„Ak sa mám ponižovať a prosiť o predčasný dôchodok, radšej budem šoférovať kamión!“ povedala si po trápnej návšteve Sociálnej poisťovne Jarmila Pristašová (59) a priamo z úradu sa išla zapísať do autoškoly.

Ženy ako ty netočia volantom, ale polievajú kvety a pozerajú telenovely! – krútil hlavou jej syn. Jarmila sa nedala odradiť. Najskôr zvládla kurz na nákladné auto, hneď nato na trajler. Odvtedy prešli štyri roky a z nej je zrejme najstaršia Slovenka, ktorá takýto husársky kúsok zvládla.

Neozval sa nikto

Keď mala Jarmila dvadsaťjeden rokov, zomrel jej manžel na následky autonehody. S dvojročným synom a so šesťtýždňovou dcérou sa jedenásť rokov pretĺkala sama. Cez deň pracovala ako zdravotná sestra popradských hokejistov, po večeroch sa menila na upratovačku. „Nie som prieberčivá a aby som zo slovenského zárobku uživila deti, po rozvode s druhým mužom som istý čas pracovala v dvoch–troch zamestnaniach naraz. No napokon som aj tak ostala bez pravidelného príjmu,“ hovorí Jarmila Pristašová.

V Poprade a okolí si novú prácu hľadala tri roky. Márne. Nikoho nepresvedčilo, že chce robiť, a hoci má čosi odžité, stále je plná sily a optimizmu. „Stačilo, že som uviedla svoj vek a všade som počula tú istú vetu: my sa vám ešte ozveme. Neozval sa nikto. Väčšinou ma odpísali skôr, ako ma videli,“ dodáva trpkým hlasom. S pocitom nepotrebnosti išla do pobočky Sociálnej poisťovne požiadať o predčasný starobný dôchodok. V nej jej štyrikrát vyrátali, že naň ešte nemá nárok, a naostatok naznačili, nech sa vráti o šesť mesiacov. Azda potom splní všetky podmienky. „Ženám za sklom som povedala, nech sa netrápia, že tam viac neprídem.“

Búchali si po čele

Vodičský preukaz urobila Jarmila Pristašová na prvýkrát a na plný počet bodov. Pracovať začala pre talianskeho prepravcu, ktorý sa na vek nikoho nepýtal. Zaujímal ho zdravotný stav uchádzača a to, či zvládne psychotesty. Nie každý však Jarmilinmu odhodlaniu veril. „Dvaja moji synovia sú vodiči kamiónov. Je ním aj môj zať, aj druh Jaroslav. Vedia, aká je to drina. Napokon, keď som bola bez práce, vyskúšala som si ju aj ja, a to som sa s Jaroslavom iba vozila po Európe. Mnohí vodiči si celé týždne poriadne neoddýchnu. Pritom jazdia deň aj noc a sekunda nepozornosti znamená tragédiu,“ vracia sa do minulosti Jarmila.

Keď rodine oznámila, že si robí vodičský preukaz na kamión, starší syn si buchol po čele. „Zato dcéra ma podporila. Vraj keď jej dospeje mladšie dieťa, stane sa vodičkou kamióna aj ona,“ usmieva sa Jarmila, ktorá so svojím druhom čoskoro vytvorila nielen životný, ale aj pracovný tandem. Za štyri roky s ním odkrútila za volantom kamióna tisíce kilometrov, šťastie na inú ženu za volantom trajlera však nemala.

Naučila sa základné výrazy v niekoľkých jazykoch a bez nehody prešla s návesom celú Západnú Európu

Romantika ju prešla

Jarmila bola šťastná, že má prácu, aj keď pre väčšinu zamestnávateľov zo západu Európy nádenníčila za minimálnu slovenskú mzdu. Plat jej zdvihli len cestovné náhrady. Ale cena za ne nie je nízka. V obave pred zlodejmi spávala s bejzbalovou pálkou pod hlavou. „Niektorých kolegov, ktorí prevážali elektroniku, si vyhliadli zlodejské gangy a vykradli ich. Nám na osvetlenej benzínovej pumpe vytiahli naftu, na stráženom parkovisku v Poľsku nám rozrezali plachty. Našťastie, k práčkam, ktoré sme viezli k Baltickému moru, sa lupiči nedostali. Zlý pocit vo mne pretrváva aj z rumunského vidieka. To je, akoby ste celé hodiny išli cez Letanovský mlyn,“ konštatuje.

Svoje rozhodnutie stať sa pred dôchodkom kamionistkou Jarmila napriek tomu nikdy neoľutovala. Aj keď romantické predstavy o vození autom po neznámych krajinách ju o pár dní prešli. Kamionisti totiž stále na niečo čakajú. Raz aj dvanásť hodín stoja na hraniciach, inokedy na rampe, kde im vykladajú alebo nakladajú tovar. Jarka však mala šťastie. Stačilo, že sa vyklonila z okna a naoko drsní vodiči zmäkli a pustili šoférku dopredu. Obdivovali jej odvahu, no inak ju nešetrili. Za volantom musela podať rovnaký výkon ako muž.

Čakanie v jednej z talianskych fabrík si Slovenka skrátila s Mustafom zo Senegalu.

Obývačkou parkovisko

„Denný výkon na kamióne je dvadsaťjeden hodín. Deväť hodín ťahám ja, deväť partner, medzitým by sme mali mať pauzu na obed a bezpečnostné prestávky. Ale veľakrát sme jedávali len chlieb so salámou, aj to počas jazdy. V zime sme spávali v spacákoch a občas sme sa zobudili so zamrznutými nosmi,“ smeje sa. Najdlhšie bola Popradčanka na cestách štyri mesiace. Z domu odišli s Jaroslavom v máji, vrátili sa v auguste. Najradšej nocovali vedľa Turkov, ktorí sú vraj súdržní a nie sú zákerní.

„Našou obývačkou aj kuchyňou boli odstavné plochy, kde sme si z domácich zaváranín varili na plynovej bombe rýchle jedlá. Pod holým nebom sme prali, aj sme si umývali vlasy. Sprchovali sme sa na benzínových pumpách, raz za čas sme si cez víkend, počas povinnej prestávky, zašli na nákup do mesta. Často sme s údivom zisťovali, že aj v drahých krajinách sú niektoré potraviny lacnejšie než na Slovensku,“ hovorí Jarmila.

Konečne šťastná

V Novohrade pri Fiľakove, kam sa nedávno presťahovala, si momentálne lieči zlomenú ruku. Jaroslav sa preto vybral jazdiť kamiónom po Francúzsku sám. Jarmila sa už nevie dočkať, kedy bude opäť vo forme. „Konečne som šťastná. Cítim sa potrebná a len čo sa uzdravím, opäť sa vyberiem na dlhé cesty. Ak mám byť úprimná, už mi chýbajú...“

„Najťažšie je cúvanie na rampu, ale adrenalínová bola aj jazda po cestách talianskych a španielskych mestečiek. Niektoré boli také úzke, že sme sklápali spätné zrkadlá,“ zaspomína si Jarmila.


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!