Dátum: Sobota 10.12.2016 Dnes oslavuje:

Radúz Zajtra: Hilda

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Rodička s akútnou leukémiou

Zdroj: ŠARM/ Milan Grejták 15. januára 2012, 06:00
Foto: Milan Grejták Dominika priznáva, že na matku sa ešte necíti.

Dominikini rodičia zažili minulú jar dvojnásobný šok. Keď sa dozvedeli, že ich šestnásťročná dcéra je tehotná a zároveň má leukémiu v pokročilom štádiu.

Mladučká Dominika je sama ešte dieťa. Len nedávno dovŕšila šestnásť rokov. Výčitky však u Nunhardtovcov nepočuť. Všetci sú radi, že je tak, ako je. Ani ona, ani Samko tu totiž vôbec nemuseli byť. Keď sa mal chlapček narodiť, mamka ochorela na zriedkavú formu leukémie. Obaja prežili len vďaka jedinečnej spolupráci viacerých odborníkov z košickej detskej fakultnej nemocnice.

Záhadné modriny

Výchovu Samka si vzala na starosť len tridsaťpäťročná babka Jozefína. Momentálne je na materskej dovolenke. Dominika je jedináčik. O to väčšmi jej rodičov znepokojilo, keď im v marci ukázala na nohách modriny a rozbolela ju hlava. „Boli to zvláštne modriny, akoby sa pod kožou rozpíjali,“ opisuje Jozefína, no priznáva, že väčší význam im nepripisovali. Dcéra síce išla k lekárke, no víkend ešte strávila na brigáde.V pondelok išli po výsledky a Dominika sa potom chystala do školy. Aj keď krvácala z nosa a trochu ju trápili opuchnuté členky. A vlastne i svedomie. Rodičia netušili, že je tehotná. „Bála som sa im to povedať,“ prezrádza.

Pre Nunhardtovcov je malý Samko „šťastíčkom“.

Šok za šokom

To, že niečo nie je dobré, začali Nunhardtovci tušiť, keď ich zrazu poslali na opakovaný odber krvi. Zakrátko veci nabrali rýchly spád a rodičia ani nestihli poriadne vyhodnocovať šokujúce informácie, ktoré sa na nich valili. Prvým prekvapením bolo oznámenie, že Dominika je tehotná. Kým sa z toho spamätali, prišlo ďalšie nečakané zistenie. Dominike zistili akútnu promyelocytovú leukémiu, dokonca v pokročilom štádiu. Ešte v ten deň sa namiesto školy ocitla v nemocnici.

Dominika počas prvého dňa v nemocnici, keď sa všetky komplikácie ešte len začínali.

Na pokraji smrti

Na jednej strane bola potrebná okamžitá chemoterapia, na druhej jej ju lekári nemohli aplikovať pre tehotenstvo. Prípadný urýchlený pôrod však komplikovali problémy so zrážanlivosťou leukemickej krvi. „Podľa lekárov sme sa mali pripraviť aj na to, že môžeme prísť o oboch,“ pripomína Stanislav, v akom rozpoložení sa vtedy nachádzali. Sama Dominika, našťastie, vážne ochorenie brala skôr ako niečo, čo sa vylieči niekoľkými tabletami. „Vôbec mi nenapadlo, že mi ide o život, a už vôbec nie, že sa budem liečiť tak dlho,“ vraví s odstupom času. Pritom podľa lekárov bola na pokraji smrti dokonca niekoľkokrát.

K Samkovi sa Dominika dostala až po vyše mesiaci od pôrodu.

Riskantný pôrod

Okolo Dominiky mali čo robiť nielen lekári z onkológie a hematológovia, ale aj intenzivisti, nefrológovia a neurológovia. Ich snahou bolo minimalizovať riziká pôrodu a pokúsiť sa o záchranu oboch. Trvalo dlhých päť dní, kým bola Dominika napokon prichystaná na pôrod. „Mali sme veľký strach. Po celý čas sme nervózne čakali na chodbe. Potom okolo nás prešiel inkubátor a v ňom sme na chvíľu zahliadli Samka. Bol to úžasný pocit, hlavne keď sme vedeli, že žijú obaja, hoci sme stále netušili, ako to bude s Dominikou ďalej,“ opisuje tridsaťdeväťročný dedko Stanislav.

Komplikácie

Predčasne narodený Samko pri narodení vážil len niečo vyše kila a meral tridsať centimetrov. Dominika ho videla až večer po pôrode. Aj to len na fotografi ách, čo jej narýchlo spravil primár Krcho, ktorý dohliadal na komplikovaný pôrod. Do náruče si ho privinula až po dvoch mesiacoch. Po sekcii sa totiž znova ocitla na „áre“, lebo komplikáciám stále nebol koniec. Dominike zlyhali po pôrode obličky a bola nutná dialýza, mala problémy s vysokým krvným tlakom, boli momenty, keď krvácala prakticky zo všetkých otvorov, prekonala niekoľko epileptických záchvatov a schudla vyše dvadsať kíl.

Popri tom všetkom sa jej telo muselo vyrovnať aj s chemoterapiou. „Prvú dávku museli predčasne skončiť. Nezvládla som to. Potom som dostala ešte ďalšie tri,“ spomína Dominika, ktorá vraj aj tak najťažšie znášala to, že jej pred chemoterapiou ostrihali vlasy.

Zoslabnutá

V tom čase na tom nebola psychicky najlepšie. „Len apaticky ležala a nerozprávala sa ani so mnou. V jednej chvíli ma to rozčúlilo a povedala som jej, že ak chce takto ďalej, nemusíme tam vôbec chodiť! Potom sme s manželom stáli pred nemocnicou a rozmýšľali, či sme urobili dobre. Až neskôr som pochopila, že to nebola len trucovitosť, ale správala sa tak preto, lebo nevládala. Taká bola zoslabnutá,“ vraví mama. Prešlo niekoľko týždňov, kým Dominika dostala chuť žiť.

„Bol tu Samko i rodina,“ odvetí na otázku, čo ju prebralo z apatie. Dominika je ešte stále pod dohľadom lekárov, no chemoterapiu berie už len v tabletách a pod parochňou už rastú nové vlasy. K svetu sa má aj Samko a starí rodičia pri ňom mladnú. „Mnohokrát sa ma v pôrodnici pýtali, či som otec,“ smeje sa aj dedko. K šťastiu im vraj nechýba nič. „My sme radi tak, ako sme. V tom najhoršom období nám pomohla sestra, kmotrovci, susedia, a dokonca i neznámi ľudia. Veľká vďaka však patrí hlavne lekárom a vlastne všetkým v nemocnici,“ pripomínajú Nunhardtovci.

Už sa teším do lavíc

S oneskorením sa s Dominikou skontaktoval aj Samkov otec. „Žije v Holandsku. Vedel, že som tehotná, no odmlčal sa. Teraz v auguste tu však bol a videl aj Samka. Odvtedy sa na neho pýta,“ vraví stručne Dominika o mužovi, ktorý je skomplikoval život. Pri otázke o prípadnej spoločnej budúcnosti však mladučká matka len záporne krúti hlavou: „To sa už skončilo. Sme len kamaráti.“ Teraz sa sústreďuje hlavne na štúdium na osemročnom gymnáziu.

Neprerušila ho ani počas choroby a mamičkovských povinností. „Teraz študujem individuálne a vo februári sa už chcem vrátiť do lavíc,“ vraví slečna a odbehne skontrolovať Samka, čo medzitým zaspal. Potom zakýva z chodby a odchádza za priateľmi. To, že je už matka, si ešte stále poriadne neuvedomuje.

Akútna promyelocytová leukémia

Je to zriedkavé ochorenie. Vyskytuje sa približne v 0,7 prípadu na milión ľudí ročne. Vzniká následkom nekontrolovaného množenia nezrelých bielych krviniek, ktoré sa z kostnej drene dostávajú do organizmu a svojím obsahom granuliek spôsobujú drobné krvné zrazeniny v cievach, na ktoré sa napájajú krvné doštičky. Tie potom chýbajú na iných miestach, čo spôsobuje krvácanie. Medzi základné prejavy ochorenia patria teploty, modriny na tele, malátnosť či neustupujúce infekcie v ústnej dutine.

Príčiny vzniku sú zatiaľ známe len vo všeobecnej rovine, prevláda vírusová teória. Choroba môže prepuknúť po prekonaní nejakého ochorenia či v strese. „Pri tomto ochorení je potrebné zvládnuť hlavne prvé štádium, teda zastaviť krvácanie a dosiahnuť, aby organizmus začal produkovať zdravé biele krvinky,“ vysvetľuje MUDr. Natália Galóová, hematologička z košickej Detskej fakultnej nemocnice. V druhom štádiu nastupuje liečba cytostatikami.

„Táto forma leukémie je pomerne dobre liečiteľná. Podarí sa zachrániť až osemdesiat percent prípadov,“ pripomína lekárka, ktorá si dobre spomína aj na Dominiku. „Mala veľmi zlé výsledky krvných testov a navyše sa potvrdilo aj tehotenstvo, čo liečbu skomplikovalo. Otázka bola, ako dostupnou liečbou nepoškodiť ju ani dieťa,“ opisuje päť kritických dní, keď sa Dominiku snažili stabilizovať, aby mohla podstúpiť sekciu. Išlo o čas, lebo Samko v jej brušku už začínal pociťovať nedostatok kyslíka. V Košiciach momentálne liečia okrem Dominiky ešte dvoch pacientov s takýmto ochorením.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!