Dátum: Streda 28.09.2016 Dnes oslavuje: Václav Zajtra: Michal, Michaela

Práve číta: 49308

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Šesťdesiatnička Viera: Aj na dôchodku hrá s profesionálnymi hádzanárkami

Zdroj: ŠARM/ Katarína Čulenová 17. január 2013, 10:00
Foto: Michal Šebeňa S aktívnou kariérou musela skončiť po štyridsiatke pre problémy so závratmi. Našťastie, po čase prešli.

S dvadsaťročnými hádzanárkami Slávie Sereď si nedávno zahrala ligový zápas aj šesťdesiatpäťročná Viera Horváthová.

Šokovala nás. A veľmi príjemne. Ak je za výzorom a energiou, ktorá sála z Viery Horváthovej, hádzaná, tak stojí za pokus vyhľadať nejakého trénera a začať sa oháňať malou loptou. Pre väčšinu z nás je však podľa všetkého neskoro: „Hrám od štrnástich a športujem naozaj celý život. Nedržím žiadne diéty, ale celé dni som na nohách, hlavne v lete, keď sa starám o záhradu. Ešte pred dvoma rokmi som trénovala pravidelne s bývalými spoluhráčkami. Dnes už je prenájom športovej haly drahý, ale to je iná téma...“ zareaguje na poznámku o postave, ktorú by jej mohla závidieť nejedna tridsiatnička.

„Bude v tom aj určitá dávka génov. Môj muž hovorí, že zjem viac ako on a neublíži mi to,“ povie a posunie pred nás misku s napečenými sladkosťami. Jej manžel JUDr. Jozef Horváth, ktorý je zároveň trénerom Slávie Sereď, s úsmevom prikývne: „Vierka má naozaj dobrý metabolizmus, nikdy som ju nemusel strážiť.“

Osem minút

Naposledy si pani Viera zahrala v súťažnom zápase pred dvadsiatimi dvoma rokmi. Ako sa vlastne dnes ocitla medzi osemnásť-, dvadsaťročnými hráčkami? „Dievčatá sa chystali na zápas s Novými Zámkami v rámci Slovenského pohára, ale viaceré z nich mali pracovné povinnosti. Hrozilo, že ich bude málo, preto muž zavelil: Nič sa nedá robiť, ak bude treba, nastúpiš,“ spomína na obdobie spred mesiaca. „Predsa sa ich len nazbieralo dosť, ale keďže som mala natrénované, sadla som si na lavičku a čakala, či nebudem potrebná.“ Nakoniec dostala šancu zahrať si asi osem minút.

Foto: Michal Šebeňa

Strach zamiešať sa medzi mladé dravé hráčky vraj nemala. „Pri zápasoch ani neprichádza do úvahy súperky upozorňovať na to, že vybehne na palubovku stará baba. A možno im to ani nedošlo,“ zasmeje sa od srdca a vážne dodá: „Som dosť tvrdá, nedám na sebe vidieť bolesť. Môžem aj zomierať, ale vydržím.“ Za svoju kariéru zažila zopár nepekných zranení, keď takmer prišla o koleno alebo keď dostala od hráčky po krku tak, že skončila v nemocnici.

Škvára v stehnách

„Ľutovanie nie je v športe namieste, inak môžete ísť hrať šach,“ pridá sa do rozhovoru tréner a skonštatuje, že ženy museli kedysi vydržať oveľa viac. „Hrávalo sa na škváre, ktorá sa pri pádoch zarezávala do stehien, zarastala a držala sa tam aj pár rokov. Bolo to príšerné,“ hovorí. Jeho žena si mimovoľne pošúcha nohy a dodá: „Potom prišla antuka a asfalt. Keď sme spadli, boli z toho pekné spáleniny! Až v osemdesiatych rokoch sme išli do haly.“ Aby sa lopta lepšie udržala v ruke, dnešné hádzanárky používajú špeciálne lepidlo. V časoch antuky a škváry poznali dievčatá len jednu fintu, a to olizovanie rúk. Neskôr prišiel hnedý vosk na štepenie stromov, ktorý sa umýval len veľmi ťažko. „A vonku sme trénovali, aj keď pršalo...“ obráti sa pani Viera k manželovi a ten dodá: „... alebo snežilo.“

Dres s rokmi

Pri pohľade na sympatickú dvojicu je jasné, že hádzaná je u nich doma veľkou témou už vyše štyridsať rokov, čo sú spolu. V niečom vzájomne súhlasia, v niečom sa rozchádzajú. Ona nás napríklad presviedča, že to určite nie je šport pre bábovky, on zasa hádzanú bráni: „Je na osemnástom mieste v úrazovosti, to sú celosvetové štatistiky. Nikto nemôže povedať, že je surová.“ Keď pani Viera so žmurknutím zdvihne svoj narazený a zdeformovaný prst na ruke, napadne nám, či už doma po svojom trénerovi v rámci talianskej domácnosti niečo nehodila... Obaja sa zasmejú a pani Viera povie: „Jasné, keď som sa nahnevala, hodila som rezňom, ktorý som chcela práve pripraviť vo fritéze...“

To, že humor nie je pre Horváthovcov cudzie slovo, dokazuje aj špeciálny dres, ktorý dal tréner vyrobiť svojej žene v decembri na narodeniny, tesne pred jej zatiaľ posledným zápasom. Je na ňom jej priezvisko a číslo 65. „No keby som vedela, že tam dá môj vek...“ zamračí sa naoko pani Viera. Vek ženy sa síce neprezrádza, ale v jej prípade môže číslo po celý nasledujúci rok nosiť naozaj s hrdosťou.


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!