Dátum: Štvrtok 29.09.2016 Dnes oslavuje: Michal, Michaela Zajtra: Jarolím

Práve číta: 34825

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Skutočný príbeh: Iveta bola s deťmi pol roka na úteku pred manželom

Zdroj: ŠARM/ Marcela Boláková 02. máj 2013, 10:00
Foto: Michal Šebeňa Iveta Dobišová so synmi

Iveta Dobišová (37) z Liptovského Mikuláša bola s deťmi pol roka na úteku pred manželom. Dnes zase spia vo svojej posteli. Hádam už navždy.

Dvaja usmiati chlapci nám mávajú z okna rodinného domu a keď vojdeme dovnútra, začínajú sa pretekať, kto nám ukáže viac hračiek. Tak toto je naše kráľovstvo, ktoré nám tak veľmi chýbalo, hovoria všetky gestá Jarka (4,5) a Lukáška (3). Nevideli ho totiž pol roka! Iveta Dobišová večer siedmeho októbra minulého roku zbalila do tašky počítač, spisy týkajúce sa súdnych ťahaníc s bývalým manželom a zopár kusov oblečenia. So synmi odišla zo svojho domu v časti Ondrašová a sadla na vlak do Bratislavy. „Vtedy v nedeľu sa ku mne dostala informácia, že sa sociálny úrad chystá odobrať mi deti.

Nevedela som, čo sa deje, ale keďže som už dlho cítila, že tamojšie pracovníčky sú proti mne zaujaté, bála som sa. V zúfalstve som zavolala právničke, o ktorej som z internetu vedela, že sa venuje rodinnému právu. Napodiv, moje neznáme číslo zodvihla, hoci bola nedeľa. Takisto si nevedela predstaviť, ako by mohlo dôjsť k odobratiu detí. Pýtala sa ma, či im lámem prsty, alebo pálim chodidlá. Keď som jej všetko vysvetlila, dohodli sme sa, že prídem do Bratislavy a rozhodneme sa, aké kroky urobíme.“ Tak sa začal príbeh, ktorý pripomína akčný hollywoodsky film.

Farbenie papierového domčeka bolo trochu symbolické. Iveta chce vytvoriť pre deti bezpečný domov tak, aby sa ich problémy dotýkali čo najmenej.

Neverím, že sú choré

Od manžela, právnika, odišla len dva týždne pred pôrodom druhého syna: „Nezhody boli také vážne, že sa to už nedalo zniesť. Bola som psychicky ubitá troska,“ spomína. Po rozvode sa však začalo druhé peklo. Otec detí aj sociálka sa snažili dokázať, že Iveta je „zlá matka“, ktorá nezvláda výchovu synov a navyše bráni druhému rodičovi v styku s deťmi. „Kolízne opatrovníčky k nám chodili posledný mesiac už každý týždeň neohlásene, musela som im ukazovať aj mrkvu, ktorú som išla dať do polievky. Bolo vraj podozrenie, že deťom nevarím.

Tvrdili, že deti sú pri mne nevychované, u otca sú v poriadku,“ hovorí. Spomína na to, ako si otec brával len ročného dojčeného Lukáška k sebe do Nitry. „Na súde priznal, že dieťa mu v sedačke plakalo tak, až sa povracalo. Psychologička mu však vraj povedala, že je to normálne a má vydržať. Obhajoval sa tým, že neprekáža, že dojčím, lebo on si našiel v Nitre kamarátku, ktorá takisto dojčí a môže byť k dispozícii. Dojčím dodnes a teraz na súde otec požadoval, aby som išla na vyšetrenie, či naozaj mám mlieko a v akej kvalite,“ krúti hlavou a dodáva ďalšiu historku: „Večer privolal políciu a museli sme ísť s deťmi na pohotovosť, aby sa presvedčil, či sú naozaj choré. Lekárka mu to potvrdila, on ich aj tak posadil s horúčkou do auta a viezol dvesto kilometrov k sebe domov.“

Argumenty, ktoré po nociach spisovala Iveta Dobišová, aby dokázala, že sa snaží otcovi vyhovieť boli ako hádzanie hrachu na stenu. Jej návrhy na vykonanie dôkazov boli zamietnuté, sociálka zas obratom poštou vracala všetko, čo do spisu doručila. Dopisovali tiež do záznamov, čo chceli. Na základe ich správy sudkyňa promptne rozhodla: „Deti treba odobrať!“ Argumentom bývalého manžela bolo aj to, že „matka by si mala dokončiť vysokú školu a odsťahovať sa z domu preto, lebo je v ňom zlá energia…“

Mama, si krásna

Náš rozhovor stále prerušujú chlapci, ktorí sa od mamy nevedia odtrhnúť. Začínajú ju obvešiavať korálikmi a náramkami. „Si pekná,“ povie Lukáško a Jarko sa postaví pred ňu v obrannej póze kovboja. Jeho oči hovoria: „To je moja mama!“ Kým právnička Ivety Dobišovej smerovala veci k tomu, aby sa prípad dostal na vyšší, krajský, súd, mama s deťmi striedala krízové centrá, ale aj byty neznámych ľudí, ktorí jej ponúkli pomoc.

So zablokovaným účtom, bez výživného, bez rodičovského príspevku, bez mobilného telefónu, odkázaná na skajpovanie so známymi, mala občas krízu: „Keď som sa potrebovala porozprávať a nikto nebol pripojený, bolo mi ťažko. Vyplakala som sa na pár rokov dopredu. Každý večer sme sa v posteli modlili s deťmi, aby sa všetko dobre skončilo. Starší Jarko sa celých šesť mesiacov každý deň pýtal aj niekoľkokrát, kedy pôjdeme domov do Ondrašovej…“

Jarko a Lukáško sú doma radi.

Foto: Michal Šebeňa

Napätie

Na šesťhodinovom pojednávaní na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši sa dvanásteho apríla Ivete Dobišovej konečne podarilo preukázať, že dôvody, na základe ktorých jej chceli odobrať deti, vlastne neexistujú. Sudkyňa ju konečne vypočula. Bod po bode prechádzali argumenty otca a vysvitlo, že ani jeden styk nezmarila. Deti sa teraz majú s otcom vídať pod dozorom psychológa, pretože celý doterajší postup „vynucovania stretávania“ priniesol to, že sa na nich prejavili psychosomatické problémy. Na druhý deň po súde sa Iveta zbalila a cestovala s deťmi opäť vlakom domov.

„Keď som vošla do chodby, cítila som sa zvláštne. Som rada, že sme doma, ale vnútorné napätie cítim stále. Občas pozriem von oknom, či nás niekto nesleduje, alebo či sa neobjaví opäť auto so sociálnymi pracovníčkami. Vždy, keď zastavilo pred bránkou, už sme vedeli, že bude zasa zle… Už som aj rozmýšľala, že sa presťahujem inde práve preto, aby deti dostali iné kolízne opatrovníčky,“ zamyslí sa a zavolá chlapcov obedovať. Keď sa posadia k stolíku a spokojne jedia, vyzerajú ako celkom obyčajná usmiata rodina…

Ešte nie je koniec

Ivetu Dobišovú čaká ešte riešenie trestného stíhania pre marenie úradného výkonu, ktorého sa vraj dopustila, keď odišla s deťmi, a v máji pokračovanie riešenia toho, ako sa vlastne budú o ne starať. „Na dnešok mi stačí, že nevyšiel plán zobrať mi deti a spíme vo svojej posteli,“ hovorí Iveta. A čas ukáže, ako sa celý „cirkus“, na ktorom sa vo veľkej miere podpísali aj tí, ktorým dal štát moc rozhodovať o osudoch iných, odzrkadlí na dušiach chlapcov. Vyzerá to tak, že boj rodičov sa neskončil, preto ostáva len želať, aby všetci okolo Dobišovcov mali uši, oči aj srdcia otvorené tak, aby chlapci trpeli čo najmenej.


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!