Dátum: Sobota 03.12.2016 Dnes oslavuje:

Oldrich Zajtra: Barbora

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Skutočný príbeh Zuzany: Jej syn mal byť hluchý a slepý!

Zdroj: Šarm/Ján Dzúr 16. februára 2014, 09:00
Foto: Ján Dzúr Mal byť slepý, hluchý a nemal sa usmiať. Aj to len v prípade, že vôbec prežije svoj prvý deň - tvrdí o svojom synovi Matúšovi Zuzana Holubčíková (27).

Mal byť slepý, hluchý a nemal sa usmiať. Aj to len v prípade, že vôbec prežije svoj prvý deň - tvrdí o svojom synovi Matúšovi Zuzana Holubčíková (27).

Mladá sanitárka a zdravotná asistentka z Ružomberka si na Liptove nevedela nájsť robotu. Preto odišla za prácou do Banskej Bystrice. Na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení v tamojšej nemocnici pracovala skoro tri roky, no medzitým stretla svoju lásku. Vzala si úver a s priateľom si kúpili si byt.

„Mala som chlapa, ktorého som ľúbila, žili sme vo vlastnom. Jeden druhému sme boli oporou a plánovali sme si spoločnú budúcnosť. Čo viac si žena môže priať?“ zhlboka sa nadýchne Zuzana. S druhom túžili po bábätku. O prvé však prišli, a keď sa v dvadsiatom siedmom týždni tehotenstva predčasne narodil Matúško, bol malý ako vrecúško cukru. Vážil len deväťstošesťdesiat gramov a na svet sa poponáhľal tri mesiace pred plánovaným pôrodom.

„Vyšetrenia na 3D ultrazvuku ukazovali, že je zdravý ako repa, no jeho stav bol komplikovaný. Narodil sa s veľkým hematómom, krvnou zrazeninou, na hlave. Prvých dvadsaťštyri hodín nikto neveril, že prežije. A hoci Matúš zabojoval a dostal sa z najhoršieho, jeho ďalšie prognózy boli opäť viac ako čierne. Synček totiž šiel do inkubátora, kde prekonal otravu krvi a ďalšie komplikácie. Keď mal desať dní, oznámili mi, že umiera a zrejme sa nedožije ďalšieho rána,“ vzlykne.

S desivými prognózami

Napriek predpovediam sa Matúš dostal z najhoršieho. No nevyvíjala sa mu sietnica a mohol oslepnúť. Museli mu operovať oči. Hoci zákrok bol úspešný, kým opustil nemocnicu, ubehli ďalšie dva mesiace. „Po celý ten čas som sa od neho nepohla. Šepkala som mu do uška, nech sa nevzdáva. Občas som si poplakala, no neprestávala som veriť v jeho odhodlanie ostať medzi živými. Naša radosť však trvala len pár týždňov. Na jednej z lekárskych kontrol mi oznámili, že syn má na mozgu rozšírené komory a v hlavičke vysoký tlak. Výsledky magnetickej rezonancie, ktoré nasledovali, ma zasa zložili na kolená,“ vzdychne si Zuzana.

Ukázalo sa, že Matúš má štvorkomorový hydrocefalus, čo je vodnatieľka mozgu. Aby sa mu mozog správne vyvíjal a vnútrolebečný tlak sa nezvyšoval, chlapček podstúpil ďalšiu zložitú operáciu. Počas nej mu pod kožu zaviedli shunt, tenkú ohybnú hadičku. Ňou mu z mozgu do tráviaceho systému odteká nadmerné množstvo mozgovomiechového moku.

„Prežil, no jeho ďalšie prognózy boli opäť desivé. Podľa nich mal Matúš len ležať. Nikdy sa nemal usmiať, džavotať, jesť lyžičkou, chytiť si do rúk hračky,“ zalesknú sa Zuzanine oči. Nič z toho sa akoby zázrakom nenaplnilo, no trápenie mladej ženy sa zďaleka nekončilo.

Sedemdesiat eur na mesiac

Dnes má dvojročný Matúš dokopy osem diagnóz spojených s predčasným narodením a Zuzana ho vychováva sama. Vzťah s mužom, ktorý jej bol spočiatku oporou, sa rozpadol. „Kým som bola so synom na rehabilitačnom pobyte, zaľúbil sa do inej. Odišiel a o chlapca sa nezaujíma,“ sucho skonštatuje.

Vrátila sa k rodičom do Ružomberka, no tridsaťročnú hypotéku za prázdny byt v Banskej Bystrici, ktorý nedokáže predať, musí ťahať ďalej. So stravou jej pomáha mama, no keď Zuzana poplatí všetky nutné poplatky, ostane jej na mesiac sedemdesiat eur. Tie neminie na kino, kaderníka či na kozmetičku, ale na plienky či lieky. Napriek tomu bojuje ďalej.

„Na to, že nemal žiť ani dvadsaťštyri hodín, je Matúš veľmi šikovný. Stále s ním cvičím, masírujem ho, kŕmim. A on sa za to na mňa ostošesť smeje, dosýta sa naje, vidí, počuje, hrá sa s hračkami. Plazí sa. Dvíha sa na štyri, chce chodiť na kolenách. Pretáča sa, džavoce, a keď sa mu podarí, volá na mňa: mamamamam. Všetko mu však trvá oveľa dlhšie ako zdravým deťom. Kým sa naučil, kde je lampa, ubehlo šesť týždňov. Je to nikdy sa nekončiaca drina, ale Matúš je môj syn, a keď sa po toľkých ranách nevzdal on, nevzdám sa ani ja,“ nezakrýva Zuzana, ktorá má stále svoje sny.

Aj tie sa však spájajú so zdravím jej syna. Rada by mu dopriala rehabilitačný pobyt v niektorom zo súkromných centier, no uvážte: Zvládla by to z toho, čo jej mesačne ostane zo sedemdesiat eur?

Foto: Ján Dzúr, Archív Z.H.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!