Dátum: Piatok 02.12.2016 Dnes oslavuje:

Bibiana Zajtra: Oldrich

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Smutný koniec krásavca z Mrázika

Zdroj: ŠARM/ Katarína Čulenová 14. januára 2012, 06:00
Foto: Archív Ivan v rozprávke Mrázik

Herec Eduard Izotov (✝66) alias Ivan z rozprávky Mrázik, živoril posledné roky na psychiatrii, nespoznávajúc najbližších.

Ľahkovážny a trochu namyslený Ivan dostal svoju životnú lekciu, keď mu Nasťa nasadila na hlavu vedro a on sa premenil na medveďa. V rozprávke sa všetko, našťastie, skončilo dobre. V reálnom živote, bohužiaľ, nie. Herec Eduard Izotov dostal totiž príučku od sovietskeho režimu. Z nej sa však už nikdy nespamätal. Jeho život spočiatku pripomínal rozprávku. Dvadsaťročný študent prestížnej moskovskej univerzity kinematografi e sa v druhom ročníku zamiloval do svojej spolužiačky Ingy a oženil sa s ňou. Tajne.

Veľkej láske totiž nepriala jeho matka, pretože mala pre svojho krásneho syna vyhliadnutú lepšiu partiu, dcéru vojenského generála. Nevestu neznášala dokonca aj vtedy, keď sa manželom narodila dcéra Veronika. „Snívala o tom, že sa raz rozídeme,“ zaspomínala si pre denník Moskovskij komsomolec herečka Inga Budkevičová (75). Aj sa tak stalo, s populárnym hercom sa rozviedla po dvadsiatich štyroch rokoch spolužitia. Poznala ho ako málokto.

V moskovskom väzení Matrosskaja Tišina strávil tri roky

Bol to lenivec

„Eduard bol výnimočný človek, talentovaný, krásny, všetci ho mali radi. Žil s ľahkosťou a všetko sa mu darilo, preto bol aj trochu lenivý a nevyužil všetok svoj talent. Mal nádherný, silný hlas, žiaril v muzikáloch,“ hovorí jeho prvá žena a priznáva, že na svojho muža, ktorý sa v dvadsiatke stal najmladším členom Zväzu kinematografistov, bola náležite pyšná. Po tom, ako sa objavil v Mrázikovi, ho začali ľudia spoznávať na ulici a písať mu listy. V Amerike, kde sa rozprávka premietala tiež, ho nazvali „ruskou hviezdou“.

„Uznanie sa mu páčilo, ale nikdy nebol karieristom,“ hovorí aj po rokoch s láskou. Herec s herečkou boli výstavným párom a na sovietske pomery si žili dobre. Eduardova povaha však lásku postupne zabila a odcudzili sa. Inga Budkevičová priznáva: „Edik sa mal veľmi rád a bol lenivý. Spomínam si napríklad, ako som v noci pricestovala zo služobnej cesty z Taškentu na letisko, obvešaná taškami s melónmi a ovocím. No a milý Edik nebol ochotný priviezť ma domov, pretože sa mu nechcelo ťahať auto z garáže. Alebo keď som rekonštruovala byt, sama som nalepila tapety, vykachličkovala kúpeľňu, a keď som ho unavená poprosila, aby štetcom domaľoval nejakú maličkosť, povedal – Inga, ale veď ty si šikovná! Už si toho toľko stihla, tak aj všetko dokonči. Boli to maličkosti, ale kopili sa.“

Záber z filmu Hello children!

Rozchod a väzenie

Pár sa štyrikrát rozišiel a opäť dal dokopy. Inga sa snažila, ale nemohla sa zmieriť s jeho egoizmom. Keď sa nakoniec zamilovala do režiséra Jurija Masťugina, svojho budúceho manžela, rozhodla sa definitívne rozviesť. „Keď som mu to oznámila, reagoval veľkým hnevom, ale hneď zdvihol telefón a zavolal nejakej Irine, že ide k nej,“ hovorí. „Svojím spôsobom mi odľahlo. Rozišli sme sa ako priatelia, on sa odsťahoval a začal žiť spokojný život s Irinou, kolegyňou z brandže. Naďalej filmoval, cestoval na vystúpenia, daboval. Bola som šťastná, že sa má dobre.“

Šťastie trvalo len dovtedy, kým Eduarda a jeho novú partnerku nezatkla polícia. Chceli si totiž postaviť chalupu a potrebovali peniaze. Irina teda vytiahla spod matraca tisíc dolárov a niekoľko zlatých mincí, ktoré zdedila. Spojila sa so svojím bývalým mužom, vekslákom, aby im pomohol vymeniť všetko za ruble. Keby vedeli, že ho už dlhšie sleduje polícia, zrejme by dali od neho ruky preč. Prisadli si však k nemu do auta na jednej z hlavných moskovských ulíc.

Tam ich aj všetkých troch zatkli. Herec mal zlato aj peniaze skryté v čižme... V tých časoch stál na čele Sovietskeho zväzu Jurij Andropov, bývalý šéf všemocnej KGB. Pred štátnou bezpečnosťou si nemohol byť nikto ničím istý, na výsluch vyťahovali ľudí hoci aj z kina a vypočúvali i deti, ktoré sa odvážili ísť poza školu. Kšeftovanie s valutami bol ťažký zločin.

Herečka Inga Budkevičová sa s talentovaným egoistom rozviedla po dvadsiatich štyroch rokoch manželstva.

Pomáhali všetci herci

V hereckej obci nastalo zdesenie. Všetci priatelia sa zmobilizovali, najali najlepšieho právnika, telefonovali do rôznych inštitúcií, hľadali cestičky. Inga spomína: „Môj manžel Jurij napísal veľmi emotívnu petíciu, ktorú sme predložili aj s podpismi kolegov súdu, kde sme sa zaručili za bezúhonnosť Edika, ktorý rozhodne nebol zločincom.“ Na súde dojímavo rečnili mnohí herci a padali slová ako „dobrý, talentovaný, čistý, skvelý, nevedel ani, čo je to valuta, milujú ho diváci, bolo to nedorozumenie, chyba...“

Nepomohli však ani slzy. Za jeho zásluhy mu sudca len skrátil trest o šesť mesiacov, takže verdikt znel: Tri roky natvrdo, konfiškácia peňazí a auta. Vďaka jednému z hercov sa podarilo vybaviť aspoň to, aby Izotova neposlali do basy na druhý koniec štátu, tisíce kilometrov od Moskvy. Väzenie bolo pre muža, ktorý dovtedy žil potleskom publika, záujmom žien, dobrým jedlom, pitím, cestovaním aj spievaním, hotová katastrofa. „Hrdý, statný krásavec sa krčil od strachu pri každom okríknutí dozorcami. Každou minútou umieral,“ hovorí jeho exmanželka, ktorá ho často so súhlasom svojho muža navštevovala.

„Chápal ma,“ hovorí. Strašné bolo aj vedomie, že diváci vôbec netušili, kam ich obľúbenec zmizol. „Vtedy sa písalo len o strane a letoch do kozmu,“ trpko spomína s horkosťou v hlase.

Šesť porážok

Herci sa dlhé mesiace snažili Eduarda podporovať. Vybavili, aby v jeho väzení mohli usporadúvať predstavenia, a vždy ho aj zaangažovali ako robotníka, pripravujúceho scénu. „Doniesli sme mu jeho obľúbený džem, domáce jedlo, ktoré doslova hltal priamo z hrnca,“ hovorí Inga Budkevičová. Nič však nepomáhalo, chradol a vädol. „Občas sa ma opýtal – Ľúbiš ma? A ja na to – Ľúbim, Edik, ľúbim. Ako by som neľúbila? Veď bol otcom môjho dieťaťa, moja prvá láska, blízky človek,“ vysvetľuje.

Eduarda Izotova prepustili v roku 1986, keď mal päťdesiat. Nešpatili ho žiadne vrásky ani šediny. Vyzeral dobre, ale v skutočnosti to bol invalid. Len čo vyšiel z väzenia, dostal porážku. Nikto mu už neponúkal prácu, preto bývalá žena poprosila svojho muža, aby ho zamestnal v dabingu. Súhlasil. Lenže hneď v prvý večer jej oznámil – Prepáč, nepôjde to, Eduard nedokáže udržať tempo reči. Nešťastník o väzení nikdy nehovoril, všetko uzavrel v sebe ako zlý prízrak.

Prežil ešte ďalších päť porážok, zlomil si nohu, podstúpil viacero operácií a nakoniec skončil na invalidnom vozíku. Hoci mu bývalá žena zabezpečila opatrovateľky, všetky poutekali. Zlomený muž totiž začal byť agresívny, doslova strácal rozum, a tak ho odviezli na psychiatriu. Lenže lekári skonštatovali, že sa nikdy nevylieči, a preto ho tam nemôžu už držať. Dlhých desať rokov sa potom premiestňoval medzi svojím domovom a rôznymi nemocnicami, kde ho v posledných mesiacoch sestričky s láskou už len kŕmili lyžičkou.

Nespoznával ani svoju dcéru Veroniku, ktorá sa medzičasom stala žiadanou herečkou. „Keď som ho raz bola pozrieť, práve dávali Mrázika. Rýchlo sme ho posadili na vozík a pritlačili na chodbu k televízoru, medzi ostatných. Kým Ivaňuška tancoval a spieval na svojej svadbe, otec lietal mysľou kdesi v oblakoch... Nič nevnímal.“ Eduard Izotov zomrel v marci 2003 v moskovskej nemocnici.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!