Dátum: Nedeľa 04.12.2016 Dnes oslavuje:

Barbora Zajtra: Oto

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Sociálna pracovníčka Emília: Jej životný príbeh ju predurčil na toto povolanie

Zdroj: Báječná žena/Sylvia Derňárová 11. februára 2013, 09:00
Foto: Vladimír Vavrek V súčasnosti má Emília Bezáková a jej kolegyne na starosti 25 rodín v kríze, v ktorých je asi 50 detí a treba im pomôcť.

Jej vlastný životný príbeh akoby Emíliu Bezákovú (28) predurčil robiť sociálne poradenstvo pre rodiny s deťmi v kríze...

V štyroch rokoch sa ocitla v detskom domove v Bernolákove. „Na situáciu v našej rodine si vôbec nespomínam. Vybavujem si až prvý deň v domove a nasledujúce zážitky,“ rozhovorí sa Emília Bezáková. Až ako dospelá sa pokúšala niečo zistiť od svojej mamy, napríklad o svojich súrodencoch alebo o otcovi. „Moja mama je psychicky chorá, preto sa na jej rozprávanie nedá celkom spoľahnúť.“

Napriek detstvu v domove Emília nemá pocit krivdy. Nesmúti nad nešťastným osudom, práve naopak. Hovorí o tom s nadhľadom, nad niektorými vecami sa aj zasmeje.

Chvíľu s ňou bola v domove aj jej sestra, potom ju dali na adopciu. Spomína: „Plakala som a pýtala sa na ňu. Vychovávateľka ma odbila s tým, že už ju neuvidím.“

Až po rokoch sa od spolužiačky na strednej škole dozvedela, že jej sestra sa dostala do ich rodiny a vyrástla tam. Sestry sa spolu nikdy nekontaktovali...

Mám šťastie na ľudí

Už v základnej škole Emília zistila, že jej to celkom páli. Ani sa nemusela veľa učiť, aby porozumela učivu, a dostávala dobré známky. Jej šikovnosť si všimli v domove aj v škole, posmeľovali ju a pomáhali jej. Nadaná slečna bez problémov zvládla aj štúdium na gymnáziu. Snívala, že sa stane právničkou a bude sa venovať rodinnému právu.

Priznáva, že trochu podcenila učenie a spohodlnela, preto sa dnes venuje inej profesii. Napokon vyštudovala sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a momentálne si popri práci dokončuje doktorandské štúdium na Trnavskej univerzite. „V živote som mala šťastie na ľudí okolo seba, v detskom domove aj v organizácii Úsmev ako dar, v ktorej pracujem, či medzi svojimi priateľmi,“ hovorí Milka.

Výhodou bolo, že kým študovala na vysokej škole, mohla ostať bývať v detskom domove. Neskôr zatúžila po väčšej samostatnosti, a tak odišla bývať ku kamarátom. „Nerada spomínam na to niekoľkonásobné sťahovanie s batohom a so všetkými vecami,“ smeje sa Milka. Po rokoch prežitých v podnájmoch je už šťastnou vlastníčkou jednoizbového bytu. Jeden dávny sen si teda splnila a do bytu jej už chýbal len priateľ... „Nemám príležitosti na zoznámenie, v práci sme skoro samé ženy. Celé dni sme v robote a na diskotéku určite nepôjdem hľadať...“

Rodiny v kríze

K práci sociálnej pracovníčky sa dostala postupne. Popri škole najprv začala pracovať pre spomínanú organizáciu ako dobrovoľníčka, neskôr jej ako vysokoškoláčke ponúkli miesto asistentky pre finančný fond. A po štátniciach, takmer pred dvomi rokmi, začala robiť konečne to, čo vyštudovala, lebo chcela byť viac v kontakte s ľuďmi a s deťmi. „Vždy som to vnímala tak, že keby rodinám niekto pomohol, svoje deti by nemuseli dávať do detského domova. Niekedy stačí málo, rodinné problémy sa dajú vyriešiť a deti môžu ostať so svojimi rodičmi,“ hovorí Milka na základe svojich skúseností.

A ako vyzerá práca sociálneho pracovníka? Keď sa rodina s deťmi dostane do zlej situácie, znamená to, že v exekúcii môžu prísť o svoje bývanie, nemajú z čoho platiť účty a hrozí, že ich deti budú umiestnené do detského domova. Vtedy im Milka spolu s kolegami poradí, ako postupovať v zložitej situácii, zabezpečí konzultáciu u právnika, sprevádza ich pri vybavovaní na úradoch kvôli dokladom, pomáha im hľadať prácu, bývanie, deťom zabezpečí v škole obedy. Rodinu v kríze dokáže podržať aj psychicky.

„Sú aj prípady, keď sa rodine nedá pomôcť, vtedy som skutočne frustrovaná. Veľmi by som chcela pomôcť, ale niekedy sme celkom bezmocní.“

Často je hlavným problémom to, že rodiny, ktoré nemajú kde bývať, sú mnohodetné. „Dnes má každý problém nájsť si bývanie, nieto ešte rodiny so sociálnymi problémami,“ vysvetľuje Milka a dodáva: „Neriešim to, prečo má žena toľko detí, deti sú tu a treba pre ne urobiť maximum. Za chyby rodičov vždy trpia deti, ale rodičov za ich chyby nikto netrestá.“

Rozplakala úradníčku

Pri sprevádzaní jednej rodiny v kríze na úrad Emília Bezáková zažila aj nečakanú situáciu. „Keď som prišla na úrad a predstavila som sa, úradníčka sa rozplakala. Povedala mi, že to ona rozhodovala o mojom umiestnení do detského domova a pýtala sa, či mi tam bolo dobre,“ smeje sa sympatická Milka.

Náplňou jej práce je totiž aj poradenstvo pre bývalých „domovákov“, teda tých, čo sa po odchode z detského domova dostali do vážnych ťažkostí. „Každému vravím, máš osemnásť, ale teraz musíš doslova za pár dní dospieť na dvadsaťpäť a chytiť sa rozumu. Inak ostaneš zraniteľným, naivným dieťaťom. Striehnu na teba nástrahy ulice, podvodníci a darebáci.“

Aj sama cítila, že potrebovala dozrieť, aby sa jej podarilo postaviť na vlastné nohy, keď sa v dvadsiatich troch rokoch rozhodla odísť z domova. Z vlastných skúseností vie, že problémy sa dajú riešiť, no človek musí naozaj chcieť, aby sa mu darilo lepšie. „Inak sa s kolegyňami môžeme aj rozkrájať. Ak sa klient nesnaží, nič sa nezmení. Jeho úspech nezávisí odo mňa, ale od neho samého.“

Od starostí a psychickej záťaže sa Milka najlepšie odreaguje športom. „Chodím na zumbu, pre mňa je to veľký relax. No najlepšie si oddýchnem, keď som sama, vtedy vypnem aj telefóny. Aj do kina preto chodím rada sama.“

Úspešná napriek osudu

Okrem poradenstva rodinám a odchovancom detských domovov sa Emília Bezáková venuje aj príprave náhradných rodičov na pestúnsku starostlivosť. „Zdôrazňujem im, že k dieťaťu musia byť úprimní, hovoriť s ním otvorene. Zatajovanie informácií o jeho pôvode to dieťa raz dobehne a o to väčšmi zabolí.“

S kolegyňami už riešili množstvo prípadov detí, ktoré dlho netušili o tom, že sú v pestúnskej rodine, ani o tom, či majú nejakú pôvodnú rodinu, a dozvedeli sa to náhodou. Dokonca sa stalo, že na zastávke autobusu sa stretli dvojičky, ktoré vyrastali oddelene bez toho, aby vedeli o existencii toho druhého, a hľadeli na seba v nemom úžase...

Milka podotýka: „Aj mne sa cez sociálnu sieť ozvalo jedno dievča, či nie sme sestry... Zatiaľ to vyzerá tak, že sme. Tak som sa dozvedela, že by som mala mať päť súrodencov.“

Milka sa časom tak vypracovala, že v bratislavskej pobočke Úsmevu ako dar koordinuje všetky odborné činnosti pre pomoc rodinám s deťmi, ktoré sa ocitli v kríze. Sama je živým dôkazom toho, že každý človek má taký život, aký si ho urobí, nezávisle od vonkajších okolností. Hoci Milka vyrástla bez podpory rodiny, je z nej šikovná mladá žena. Vyštudovala vysokú školu, našla si prácu, ktorá ju veľmi baví, a môže v nej naplno využiť svoje životné skúsenosti...



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!