Dátum: Sobota 01.10.2016 Dnes oslavuje: Arnold Zajtra: Levoslav

Práve číta: 22636

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Spevák Wabi Daněk: Už viem, že nie som stroj

Zdroj: Báječná žena/ Alena Jurisová 19. jún 2012, 08:00
Foto: Archív

Šialené tempo a bohémsky život mu zničili zdravie. Sám Wabi Daněk (65) priznáva, že stačilo málo a mohol skončiť na patológii.

Takmer každá jeho pieseň sa stala hitom – či už si v nej vybavoval účty so životom alebo s režimom, nahrádzal si ňou túžbu po slobode, alebo v nej riešil medziľudské vzťahy. A on si slávu naozaj užíval plnými dúškami – v závratnom tempe a s mizivou životosprávou. Dnes si Stanislav Wabi Daněk uvedomuje, že bolo len otázkou času, kedy mu jeho telo všetky prehrešky zráta...

Operácia mozgu

Prvé varovanie prišlo pred vyše dvadsiatimi rokmi. Po jednom z koncertov zostalo Wabimu veľmi zle, rozbolela ho hlava a skončil v nemocnici. „Mal som slabú mozgovú príhodu. V rámci vyšetrení však lekári odhalili vážnejšiu hrozbu – vydutinu v mozgovej cieve. Keby praskla, asi by ma nezachránili,“ hovorí spevák. Počas mesiacov, ktoré strávil v nemocnici po operácii mozgu, si vraj ujasnil viacero vecí súvisiacich so životom. Hlavne, že sú oveľa dôležitejšie radosti ako sláva a peniaze a že by mal trochu zvoľniť tempo.

Dva roky nato sa o neho pokúsil srdcový infarkt. Bol to ďalší zdvihnutý varovný prst. A Wabi priznáva, že nie posledný. „Všetky varovania, ktoré mi doteraz moje telo dalo, boli v podstate dobré. Nič fatálne, nič nenapraviteľné. Naučil som sa tieto náznaky počúvať, snažím sa nimi riadiť. Už so sebou nezaobchádzam ako s nezničiteľným strojom,“ hovorí s úsmevom.

Wabiho synovia a dcéra Markéta na oslave spevákovej šesťdesiatky.

Utekal som z domu

Hudobný talent a romanticko-rebelantskú dušu dostal Stanislav Daněk do kolísky. A za to, že sa v nom naplno rozvíjala, ďakuje rodičom. Jeho otec hral výborne na gitare, mama krásne spievala a obaja boli zanietení skauti. „Každú sobotu sme sa zbalili a vyrazili na chatu, kde sa otec schádzal s členmi svojho bývalého skautského oddielu,“ spomína rodák zo Zlína. Niekedy v tých časoch, keď na gitare začal hrávať piesne svojho obľúbeného Wabiho Ryvolu, ho kamaráti začali volať Wabi. Aj keď jeho rodičia boli benevolentní tolerantní, neraz im dal poriadne zabrať.

Párkrát ušiel z domu, dokonca sa raz, asi ako dvanásťročný, vybral na Slovensko pásť ovce. Všetko to vraj vychádzalo len z intenzívnej túžby po romantike, pretože tá skutočná sa medzi kolektívnymi záväzkami a pionierskymi stretnutiami hľadala ťažko. „Keď sa nad tým spätne zamyslím, pripadám si ako nezodpovedný rebelant, ktorý nebral ohľad na obavy rodičov. Som rád, že moje deti sa v tom na mňa nepodali,“ zasmeje sa otec dvoch dcér a dvoch synov.

Zložitý vzťah s dcérami

Dcéry má z prvého manželstva a to, že sa ich rozhodol opustiť pre inú ženu a presťahoval sa do Prahy, zanechalo na ich vzťahu jazvy. Markéta mala vtedy 12 rokov, Renáta o desať menej. "Čas síce obrúsil hrany, ale nemôžem tvrdiť, že všetko je v úplnom poriadku. No myslím, že sme k sebe opäť našli cestu,“ hovorí Wabi. Mladšia dcéra z neho pred siedmimi rokmi dokonca urobila dedka a Wabi si vzdychne, že keby bývali bližšie, rád by sa vnučke venoval viac. S druhou manželkou Evou nedávno oslávili striebornú svadbu. Majú spolu synov Stanislava a Šimona a spevák kajúcne priznáva, že z otcovstva by si nedal najlepšiu známku.

Hudba, skladanie a koncerty boli u neho dlho na prvom mieste. Vysvetľuje: „Svojim deťom som venoval len čas, ktorý mi zvýšil. A toho bolo žalostne málo. Možno vďaka tomu, že som asi dieťa šťasteny, sa všetky moje deti vydarili, sú bystré, majú nadhľad a pri myšlienke na ne si vždy oddýchnem.“

S manželkou Evou Wabi nedávno oslávil striebornú svadbu.

Jazdil so sanitkou

Wabi je vyučený zámočník. Hoci poškuľoval po umeleckej priemyslovke, nedostal sa na ňu, a tak sa toto remeslo stalo najprijateľnejším riešením. Nejaký čas sa ako zámočník aj živil, neskôr pracoval ako zvárač, predával skvapalnený plyn, no najdlhšie bol vodičom sanitky. Prečo práve pri tomto povolaní vydržal až osem rokov? „Dopravná zdravotná služba v tom čase dopĺňala stavy a ja som hľadal nejaké zmysluplné zamestnanie. Rok som vozil hygienu a zdravotných kontrolórov, medzitým som si dorobil potrebné vzdelanie. Bola to dobrá voľba. Bol som svojím pánom, užitočnosť svojej práce som vnímal neraz doslova v priamom prenose a popritom mi ostávalo dosť času na muziku,“ vysvetľuje Wabi Danek.

Výhradne hudbou sa živí takmer tri desaťročia. Nikdy netrpel nezáujmom publika, občas si síce pohneval usporiadateľov, keď si nedal servítku pred ústa, ale ani v časoch zákazov neuvažoval o tom, že by gitaru opustil. A hoci od operácie mozgu už tak intenzívne neskladá, kontakt s publikom je pre neho ako živá voda. A koncerty ani gitaru tak skoro na klinec zavesiť nemieni. A Wabi sa usmeje: „Viem, že tá chvíľa raz príde, ale ešte nehľadám klince ani kladivo...“

Za najväčší hit môže Indián

Prvé slová piesne Rosa na kolejích – Tak ako jazyk stále naráža na vylomený zub, si Wabi požičal z príhovoru indiánskeho náčelníka Seattla, ktorý v 19. storočí predniesol v Bielom dome k zámorským prisťahovalcom. Vytýkal im v nom porušovanie práv a slobôd pôvodných obyvateľov Ameriky. „Náhodou som na tie slová narazil v jednej knihe a to prirovnanie sa mi veľmi zapáčilo. A keďže slová so sebou nesú melódiu, celá pieseň vznikla asi za hodinu,“ spomína Wabi na zrod svojej najznámejšej piesne, ktorá sa stala trampskou hymnou.


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!