Dátum: Štvrtok 08.12.2016 Dnes oslavuje:

Marína Zajtra: Izabela

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Táňa Keleová-Vasilková: Každý osud je hodný románu

Zdroj: Báječná žena/ Alena Jurisová 07. januára 2013, 08:00
Foto: Archív Táňa Keleová-Vasilková

Obľúbená autorka ženských románov Táňa Keleová-Vasilková predala už milión svojich kníh. A to z nej pred rokmi chceli na úrade práce urobiť masérku alebo kuchárku.

Zdá sa, že som šikovná, hovorí s úsmevom spisovateľka. Za osemnásť rokov vydala dvadsaťpäť románov, ktoré sú pravidelne na popredných priečkach v predajnosti kníh. A hoci konkurencia na trhu je veľká, milión výtlačkov doteraz nepredala žiadna slovenská spisovateľka. „Veľmi sa z toho teším. To, že sa moje knihy predávajú, svedčí najmä o tom, že sa čítajú. Som rada, že si s čitateľmi robíme navzájom radosť.“

Oplatilo sa zaťať zuby

Táňa Keleová-Vasilková už na gymnáziu prispievala do časopisu Kamarát. Sloh mala vždy radšej ako matematiku, preto sa rozhodla študovať žurnalistiku. Po skončení vysokej školy pracovala štyri roky ako redaktorka, no už takmer dvadsaťročie je spisovateľkou na plný úväzok. Krok to bol odvážny, ale aj nevyhnutný. Po revolúcii sa rozpadla redakcia, v ktorej Táňa pracovala, navyše ona bola v tom čase na materskej dovolenke.

„Bola som evidovaná na úrade práce. Ich ponuky ma priam desili – vraj si mám urobiť masérsky alebo kuchársky kurz. Teraz mi je do smiechu, ale vtedy ma to ničilo,“ prezrádza Táňa. A tak začala písať. Priznáva, že prvé roky boli skôr o finančnej tiesni ako o úspechoch či o záujme vydavateľov. Vyžiť z honorárov za pár článkov v časopisoch a podpory z úradu práce bolo chvíľami umením. Ale oplatilo sa jej zaťať zuby a vydržať.

Rodinná zbierka na knihu

Tánin prvý román vyšiel až po piatich rokoch. Dovtedy vychovávala dve deti, donosila tretie, písala do časopisov a pracovala na svojich knihách. Obiehala vydavateľstvá, no tie váhali. Jej prvotinu neprijali ani v jednom.

„Vyšla až po troch rokoch v istom malom vydavateľstve v náklade len päťsto kusov. Keby nebolo ocka, ktorý mi s tým pomohol a prihovoril sa za mňa, možno by nevyšla vôbec,“ prezrádza sympatická autorka.

S vydaním druhej knihy jej pomohol manžel, ktorý si založil vydavateľstvo, a rodina s priateľmi, ktorí sa vyzbierali, aby kniha mohla vyjsť. Až pri tej tretej si Táňu Keleovú-Vasilkovú vzalo pod krídla veľké vydavateľstvo. „Boli to ťažké začiatky, ale neľutujem. O to viac sa teším zo svojich úspechov,“ tvrdí mama troch detí.

Prispôsobovala som sa deťom

Táňa píše denne, okrem víkendov, letných a zimných prázdnin. Vtedy svoj čas venuje rodine. Nápadov na ďalšie knihy má vraj stále dosť, pri písaní je však disciplinovaná a nečaká so založenými rukami na inšpirácie od múzy. „To by som sa niekedy ani nedočkala,“ smeje sa Táňa. Keď boli deti malé, prispôsobovala sa im a písala v čase ich popoludňajšieho spánku a v noci. Keď začali chodiť do školy, tvorila od rána, až kým sa nevrátili domov. „Teraz, keď sú už veľké, mám pri písaní väčšiu slobodu a viac času,“ pochvaľuje si.

Svoje postavy si prácne vymýšľa, ovplyvňuje ich osudy aj charaktery. Hoci pri tom vychádza zo svojich skúseností so stretnutí s ľuďmi a z pozorovania svojho okolia, nikdy neopisuje nikoho konkrétneho.

„Rešpektujem súkromie iných ľudí. Občas však ako malé vsuvky do deja vkladám svoje zážitky z autobusu či z čakárne u lekára,“ dodáva spisovateľka. Je aj jej život zaujímavý tak, že by sa dal opísať v knihe? „Každý ľudský osud je hodný románu. Tak možno aj ten môj,“ uzatvára Táňa Keleová-Vasilková.

Milujem hory

Otcom úspešnej spisovateľky je známy horolezec, cestovateľ a publicista František Kele. Táňa po ňom zdedila nielen lásku k písaniu, ale aj k horám. V desiatich rokoch bola prvý raz na Gerlachu, v pätnástich si urobila horolezecký kurz.

„Dovolenky si plánujeme tak, aby nám vyšiel čas aj na vysokohorskú turistiku. Nie som oddychovo-lenivý typ, som skôr akčná. Milujem cestovanie, aj keď je jasné, že s rodinou podnikáme iné cesty ako môj ocko,“ vysvetľuje Táňa, rodáčka z českého Chomutova.

Keď mala štyri roky, jej rodičia sa presťahovali do Bratislavy. Do rodného mesta však od smrti babičky už roky nechodieva. Odvtedy tam bola len raz, za rodinou a na besede: „S rodným mestom ma spájajú spomienky na babičku, jej láskavosť a hrejivosť. Na to sa nezabúda.“



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!